Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ujsť ujde ujdú ušiel dok.

1. rýchlym pohybom sa vzdialiť, utiecť, zutekať: zbabelo, bezhlavo u., u. pred ohňom; však ty mi neu-š! dochytím ťa; u-l mu vlak, autobus zmeškal ho;

pren. nedať si u. príležitosť nepremeškať

2. (tajne) odísť, opustiť (význ. 1), utiecť: u. z domu, zo zajatia; hneď by som u-l! odišiel by som, keby som mohol

3. dostať sa z dosahu, uniknúť: smrti nik neu-e, u. nebezpečenstvu

4. uniknúť pozornosti: (ne)ušlo mu, že nehlasovali všetci prítomní; nič mu neušlo z toho, čo sa hovorilo

5. (o veciach) uvoľniť sa (význ. 3); uniknúť, utiecť: ušlo jej očko (na pančuche, pri pletení); mlieko ušlo vykypelo

6. mimovoľne vyjsť (z úst), vykĺznuť: nechtiac mu ušlo nepremyslené slovo

7. uplynúť (v čase), ubehnúť, utiecť: pri robote deň rýchlo ujde

8. i nedok. hovor. (pre)javiť sa ako dostačujúce, zbaviť: kvalita by ešte ušla, ale farba nevyhovuje; ujde to, ešte to ujde je to dobré, v poriadku, zbaví

9. uniknúť bez využitia: zavri, aby teplo neušlo; ušla mu dobrá príležitosť, u-l mu zárobok, zisk

expr. u. hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby;

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť1: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto; ujde sa mu dosť posmechu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ujsť ujde ujdú ušiel dok.; ujsť sa

ujsť sa ujde sa ujdú sa ušiel sa ušla sa ujdúc sa ujdenie sa dok.


ujsť ujde ujdú ujdi! ušiel ušla ujdúc ujdený ujdenie dok.

-sť/1228995±260 3.32: verbá inf. dok. 134920 náj/26860 prí/17922 odí/13157 prej/8954 prinie/6039 uvie/5955 vyj/4659 uj/4442 dôj/3734 privie/3071 zavie/3024 záj/2924 voj/2275 (107/31904)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť pominúť pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsť prestať skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúť zaniknúť zájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúť ujsť utiecť uplynúť prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať sa vyčerpať sa zužitkovať sa vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si) zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať sa vziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsť taísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si) odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť sa odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať sa odpratať sa odkapať odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sa pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať sa odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsť utiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuť zdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa stratiť sazried. odtratiť sa zmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť sa vykradnúť sa ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť vyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť sa odliezť odplúžiť sa odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiť odpáliť odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať odfrknúť odfučať odfrnknúť odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať odcválať odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať odrapčať odhrkotať odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať sa oddrgáňať sa odredikať sa odrepetiť sa odteperiť sa odťarbať sa odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať sa odkolísať sa vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa odkľuckať sa odkrivkať vykrivkať odkyvkať sa vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať odcapkať odťapkať odťupkať oddrobčiť odbadkať odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa odšúchať sa odšmochtať sa odšmotkať sa odšmatlať sa odčaptať sa odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemneexpr.: preletieť prefrčať prefrndžať prefičať prefrnknúť prefrngnúť prefrknúť prebrnknúť prebŕknuť presvišťať prešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dvaexpr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okoloexpr.: prehrmieť prehučať prešumieť prehrčať prehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humnoexpr. strihnúť: strihnúť poza domexpr.: pretrieliť prehnať sa prehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrkaexpr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchricaprejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktuprecválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicouhovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať al. zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné

2. rýchlo sa minúť (o čase) • ubehnúť uplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva rokyprejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnostiutiecť ujsťexpr.: preletieť prelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladostiexpr.: prefičať prefrndžať prefrčať prefrnknúť prefrngnúť prefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen

3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde • prejsť: prebehnúť, prejsť k opozíciizbehnúť dezertovať (od vojska) • expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovihovor. expr. presedlaťsubšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanieexpr. preskočiť (do iného tábora)

4. p. ukázať sa 1


ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sa pripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kuspadnúť: žreb padol na susedazvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušloprísť dôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukuriceexpr.: uliezť sa doliezť sa uleznúť sa doleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezloexpr.: ukvapnúť kvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne


ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúť ufrnknúť ufrndžať ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúť uvrznúť uvrzgnúť ubziknúť bziknúť ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuť ufrknúť zdúchnuť zdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúť dezertovať zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúť frngnúť fuknúť frknúť myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliť odpáliť odprášiť odfrčať odfičať odfujazdiť odkapať odjachať odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na plecia dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť utiecť uplynúť minúť (sa) prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť2


vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhodbyť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôlihovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenujehovor. expr. rezať: to mi režekniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hoviehodiť sahovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasujespĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametrezbaviťhovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú


zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravcaoslobodiť sa vyslobodiť sa vymaniť sa dostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhovuniknúť ujsť utiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnostistriasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarmakniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienokkniž. zastar.: sprostiť sa oprostiť sahovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uchádzať sa2, -a, -ajú nedok. zried. (komu) dostávať sa: Predsa sa vždy sirotám uchádza ovsená skyva. (Vaj.);

dok. ujsť sa


ujsť sa, ujde, ujdú, ušiel dok. (komu, na koho; komu čoho i s neurč.) dostať sa, pripadnúť niekomu ako podiel: Panej sa tiež ušlo roboty. (Kuk.) Zvyškový statok ušiel sa len jednému. (Fr. Kráľ) Miesto ušlo sa každému občanovi. (Heč.) Každý si odlomil chleba, koľko sa asi na neho ušlo. (Tomašč.) Jonášovi sa ušlo sedieť medzi školákmi. (Laz.) Komu sa ušlo času, písal listy (Urb.) kto mal čas;

nedok. uchádzať sa


ujsť1, ujde, ujdú, ušiel dok.

1. (odkiaľ. kam, komu) chôdzou sa vzdialiť, odisť, uniknúť, uprchnúť, utiecť, zutekať: u. z domu, zo školy, u. z väzenia, u. zo zajatia; Dvaja zo synov ušli do hôr. (Krčm.) Žena ušla do komory, aby sa nerozosmiala. (Tim.) Jozef ušiel z Rudopolia. (Vaj.) Nie je to pekné, že ušla od muža. (Laz.) Ušiel žandárom pred nosom. (Min.); ušiel mu vlak, autobus zmeškal ho; pren.: Mlčal, myšlienky mu ušli (Hor.) prestal premýšľať. Ušla mu pôda spod nôh (Vaj.) stratil istotu. Nedal si ujsť príležitosť (Šolt.) využil ju.

2. (čomu) dostať sa z dosahu niečoho, vyhnúť sa, uniknúť, vyviaznuť z niečoho: Koho má raz nešťastie stretnúť, ten mu neujde. (Kal.) Ušiel smrti. (Bedn.) Neušiel posmechu. (Podj.) Osudu, ktorý mi pripravili, teda neujdem. (Zúb.)

3. (komu, čomu) uniknúť niečej pozornosti, zostať nepovšimnutý: Zuzke nemohli ujsť skúmavé pohľady. (Kuk.) Neušlo jej, ako mládenci za Kačou lipnú. (Zgur.) Jej pozornosti neujde nič. (Tim.) Nič neujde môjmu zraku. (Al.) Rýchlo sa vracajú, aby im mnoho neušlo z toho, čo rozpráva. (Tomašč.) Voz viedol pomaly, aby mu nič neušlo z krás večera. (Laz.)

4. minúť sa, uplynúť, prejsť: Robotný deň ujde v kolobehu práce. (Gráf) Hlavná vec, aby mu ušiel čas. (Heč.) Kým sa ona zdvihne, ujde hodina. (Tim.) Aj táto cesta ujde čo nevidieť. (Štítn.) Ušlo už temer pol decembra. (Bedn.) Mladosť ušla. (Pon.)

5. (čo) chôdzou al. jazdou vykonať, absolvovať, prejsť: Ušli sme dobrý kus cesty. (J. Chal.) Ušli sme asi dvesto kilometrov. (Sev.)

6. (komu) (o mimovoľných prejavoch človeka) uniknúť, vyjsť (z úst), ukĺznuť: Otec sa nezdrží, aby mu neušlo niekoľko slov. (Al.) Mamke doma neraz ujdú z úst i horké slová. (Ráz.) Otca som chcel navštíviť. — Teraz? — ušlo Hlavajovi. (Urb.); ho. vor. žart. neos. ušlo mu vypustil vetry;

7. hovor. prísť navnivoč, uniknúť bez osohu; vykypieť, vytiecť, vyvetrať sa: mlieko ušlo (pri varení); Rýchlo zdvihla fľašu, aby víno neušlo. (Tim.) Drahá voda bez osohu ušla. (Kuk.) Zavrel dvere, nech teplo neujde. (Tat.);

nedok. k 1 uchádzať i uchodiť1


ujsť2, ujde, ujdú, ušiel nedok. hovor. (obyč. v 3. os.) byť, javiť sa dostačujúcim; zbaviť: Taký dohán ste ešte ani nevoňali! — No ujde! (Jes-á) Stravy sa vám máli? — Tá by ešte ušla. (Urb.) A cítiš sa? — Ale, ujde to. (Zúb.) Povyzvedal sa na úrodu. Neukazuje sa zle. Ujde. (Laz.)

ujsť, dk
1. utiecť, zutekať: pakli by pacholek vssel od sweho pana swewolnie, ma swemv panv tak mnoho dati, z czehoz gey byl pan zgednal (ŽK 1473); Gerusse Bzdochowa wyznala pod prisahow, žie nassla bila swym nebosstykom manželom Walentom Barbierku w kapuste, s kterey oni vssli (P. ĽUPČA 1582); ktereho času tenže Praszrejka Martin, zdaliž we dne aneb w nocy a yakowim spusobem ussiol a že kdiž utiekol, žadneg warty pry sobe nemel (MARTIN 1735); ano y ženu rowne byti chcel (Jano), než ona z magera do panskeho domu ussla (BYTČA 1746); neussel som, ale sem se skutecsne odebral y od zeny (S. ĽUPČA 1781)
2. čoho, čomu dostať sa z dosahu niečoho, uniknúť niečomu: ach, nevgdete wečneho zatraceny (BK 1581); paklj bi ste mne na Halicži nenasslj, date do ruku Pecžj Dordowj (peniaze), to abj ste vcžinilj, gestlj pokuty chczete vgitj (HALIČ 1605); geho swatý kryž obgimag, w geho ranách wždy prebywag, tak vgďess Boha hňewaňý (CC 1655); kde gest bratr zabity? Morderi a wrahu lity, giž me pomsti neugdess (KK 1709); po jablku na potrebu gdi, tak brjcha težkosti ugdi (MBF 1721)
3. stratiť niečo, na čom mať na niečom stratu, ujmu: yakz skoro by se stalo a zeby on swu newinnosti vssel a ze by to gemv nemohlo swiedsseno byti; a gestli gemv vgde na gistotie, musy to zbozi s osudem nechat (ŽK 1473)
4. uniknúť, uvoľniť sa bez využitia: potom wezmy a oced tu poliewku pekne, rozdel na čtiri alembiky, dobre zapraw klobuček na alembiku, aby žadna syla neussla a welmy lahodne wypal (RT 17. st); zapekag kolbu u wrchu, aby nicz tobe neugsslo s neg (OCh 17. st)
5. prekonať, prejsť určitú vzdialenosť, cestu: emetiri ingens spatium: dlúhú cestu ugjti (KS 1763); rodičowé geho ušli cestu dňa gednoho (Le 18. st)
F. pomaly daleg ugdess (SiN 1678) netreba sa zbytočne ponáhľať; wela wody ugde, počim ga pugdem k wám (Pie 18. st) prejde veľa času
6. (o čase) uplynúť, prejsť: giss ten čas weseli ussel (Pie 18. st)
F. nahy take odsud pugdu, když dnowe mogj ugdu (PoP 1723-24) keď zomriem


ujsť sa dk komu (z) čoho dostať sa, pripadnúť niekomu ako podiel: ussla se potomkom Abrahamowim zem pri Gordanie welmj bugna a urodna w peknem položenj (KT 1753); príjďiťe, dáme pozor abi sa aj vám s ňeho ujšlo (BR 1785); zo wsseckjch zemiček, ktere prisluchagu k placu, ktery se nam w dyile ussel od p. tyetky (ŠALGOVCE 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dosť zbabelý, aby ušiel assez lâche pour fuir
ešte ujsť, skryť sa encore fuir, me cacher
krásne oči a ušla ses beaux yeux et s'enfuit
ľadové kryhy, chcel ujsť les glaçons, il voulait fuir
nie, môžem ešte ujsť non, je peux encore fuir
potom musím ujsť, pane alors il faut fuir, monsieur
ujsť, kam sa skryť fuir, se réfugier

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu