Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča

ujsť ujde ujdú ušiel dok.

1. rýchlym pohybom sa vzdialiť, utiecť, zutekať: zbabelo, bezhlavo u., u. pred ohňom; však ty mi neu-š! dochytím ťa; u-l mu vlak, autobus zmeškal ho;

pren. nedať si u. príležitosť nepremeškať

2. (tajne) odísť, opustiť (význ. 1), utiecť: u. z domu, zo zajatia; hneď by som u-l! odišiel by som, keby som mohol

3. dostať sa z dosahu, uniknúť: smrti nik neu-e, u. nebezpečenstvu

4. uniknúť pozornosti: (ne)ušlo mu, že nehlasovali všetci prítomní; nič mu neušlo z toho, čo sa hovorilo

5. (o veciach) uvoľniť sa (význ. 3); uniknúť, utiecť: ušlo jej očko (na pančuche, pri pletení); mlieko ušlo vykypelo

6. mimovoľne vyjsť (z úst), vykĺznuť: nechtiac mu ušlo nepremyslené slovo

7. uplynúť (v čase), ubehnúť, utiecť: pri robote deň rýchlo ujde

8. i nedok. hovor. (pre)javiť sa ako dostačujúce, zbaviť: kvalita by ešte ušla, ale farba nevyhovuje; ujde to, ešte to ujde je to dobré, v poriadku, zbaví

9. uniknúť bez využitia: zavri, aby teplo neušlo; ušla mu dobrá príležitosť, u-l mu zárobok, zisk

● expr. u. hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby;

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť¹: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto; ujde sa mu dosť posmechu

uchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok.

uchádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť

uchádzať porov. ujsť

uchádzať sa¹ robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru

uchádzať sa² porov. ujsť sa

uchádzať, -a, -ajú i uchodiť¹, -í, -ia nedok.

1. vzďaľovať sa, odchádzať: Zemani uchádzali domov. (Kal.) Slano čakal ešte chvíľu, aby nepadol do podozrenia, že uchádza. (Vaj.) Ľudia uchodili po jednom z kostola. (Al.); pren. Uchádzala jeseň, prichádzala zima. (Vans.)

2. unikať: plyn uchádza; Cítil, ako chabne, ako mu uchádzajú sily. (Bod.) Uchodí naša mladosť. (Šolt.) Krv mu uchodí z tváre. (Bod.) Z komína uchodilo čosi dymu. (Červ.)

uchádzať sa¹, -a, -ajú, zried. i uchodiť sa², -í, -ia nedok. (o čo, o koho) podnikať kroky na dosiahnutie niečoho al. niekoho, snažiť sa, usilovať sa získať niečo al. niekoho: ii. sa o miesto, o prijatie; u. sa o milosť, o niečiu priazeň; O službu sa uchádzal. (Hviezd.) Istá spoločnosť sa uchádza o kutacie právo na tomto pozemku. (Stod.); u. sa o ruku niekoho žiadať niekoho za manželku; Každý zeman je hoden uchádzať sa o vašu dcéru (Kal.) požiadať ju za manželku. Hneď uchodil sa o ňu u Oľgy (Šolt.) žiadal ju za manželku-

uchádzať sa², -a, -ajú nedok. zried. (komu) dostávať sa: Predsa sa vždy sirotám uchádza ovsená skyva. (Vaj.);

dok. ujsť sa

ujsť sa, ujde, ujdú, ušiel dok. (komu, na koho; komu čoho i s neurč.) dostať sa, pripadnúť niekomu ako podiel: Panej sa tiež ušlo roboty. (Kuk.) Zvyškový statok ušiel sa len jednému. (Fr. Kráľ) Miesto ušlo sa každému občanovi. (Heč.) Každý si odlomil chleba, koľko sa asi na neho ušlo. (Tomašč.) Jonášovi sa ušlo sedieť medzi školákmi. (Laz.) Komu sa ušlo času, písal listy (Urb.) kto mal čas;

nedok. uchádzať sa

ujsť¹, ujde, ujdú, ušiel dok.

1. (odkiaľ. kam, komu) chôdzou sa vzdialiť, odisť, uniknúť, uprchnúť, utiecť, zutekať: u. z domu, zo školy, u. z väzenia, u. zo zajatia; Dvaja zo synov ušli do hôr. (Krčm.) Žena ušla do komory, aby sa nerozosmiala. (Tim.) Jozef ušiel z Rudopolia. (Vaj.) Nie je to pekné, že ušla od muža. (Laz.) Ušiel žandárom pred nosom. (Min.); ušiel mu vlak, autobus zmeškal ho; pren.: Mlčal, myšlienky mu ušli (Hor.) prestal premýšľať. Ušla mu pôda spod nôh (Vaj.) stratil istotu. Nedal si ujsť príležitosť (Šolt.) využil ju.

2. (čomu) dostať sa z dosahu niečoho, vyhnúť sa, uniknúť, vyviaznuť z niečoho: Koho má raz nešťastie stretnúť, ten mu neujde. (Kal.) Ušiel smrti. (Bedn.) Neušiel posmechu. (Podj.) Osudu, ktorý mi pripravili, teda neujdem. (Zúb.)

3. (komu, čomu) uniknúť niečej pozornosti, zostať nepovšimnutý: Zuzke nemohli ujsť skúmavé pohľady. (Kuk.) Neušlo jej, ako mládenci za Kačou lipnú. (Zgur.) Jej pozornosti neujde nič. (Tim.) Nič neujde môjmu zraku. (Al.) Rýchlo sa vracajú, aby im mnoho neušlo z toho, čo rozpráva. (Tomašč.) Voz viedol pomaly, aby mu nič neušlo z krás večera. (Laz.)

4. minúť sa, uplynúť, prejsť: Robotný deň ujde v kolobehu práce. (Gráf) Hlavná vec, aby mu ušiel čas. (Heč.) Kým sa ona zdvihne, ujde hodina. (Tim.) Aj táto cesta ujde čo nevidieť. (Štítn.) Ušlo už temer pol decembra. (Bedn.) Mladosť ušla. (Pon.)

5. (čo) chôdzou al. jazdou vykonať, absolvovať, prejsť: Ušli sme dobrý kus cesty. (J. Chal.) Ušli sme asi dvesto kilometrov. (Sev.)

6. (komu) (o mimovoľných prejavoch človeka) uniknúť, vyjsť (z úst), ukĺznuť: Otec sa nezdrží, aby mu neušlo niekoľko slov. (Al.) Mamke doma neraz ujdú z úst i horké slová. (Ráz.) Otca som chcel navštíviť. — Teraz? — ušlo Hlavajovi. (Urb.); ho. vor. žart. neos. ušlo mu vypustil vetry;

7. hovor. prísť navnivoč, uniknúť bez osohu; vykypieť, vytiecť, vyvetrať sa: mlieko ušlo (pri varení); Rýchlo zdvihla fľašu, aby víno neušlo. (Tim.) Drahá voda bez osohu ušla. (Kuk.) Zavrel dvere, nech teplo neujde. (Tat.);

nedok. k 1 uchádzať i uchodiť¹

uchádzať ndk
1. vzďaľovať sa, odchádzať z istého miesta chôdzou al. behom: potom widewsse Mssenianow hospodar pana Motyessiczkeho pana Pawla, vtekal pred nimy, ano, y z dobitky Patrowanje vchazali (P. LEHOTA 1635); pryssel ad d. iudicem lyetawskj commendant, poručugice mestu, aby na takowjch Nemcow, ktery uchazegu, pilnu starost melo (ŽILINA 1694); Petr, prwe než prissly nektery od Jakuba, gidal s pohany a kdiž prissly, uchazel a oddalowal se, boge se (Le 1730); cedo: ustupugem, uchazám (KS 1763)
F. muž, když z sweta uchazy, wadne a žlkne (SR 17. st) keď zomiera; u. od, z očí strácať sa z dohľadu: kočka, w teg wecy statečna, od očy uchádza, činí w tagnosti, když na ňu potreba prichádza (GV 1755); když uchadza z oču lidskych y z misli wichadza (GŠ 1758)
2. (obyč. o zvieratách) zutekávať, ulietať: aby wčely neucházelj: kdy nehledagjce nalezness konske puto, wezmy ho a zakopág, anebo toliko wloss mezj vle a nevgde růg (MT 17. st); zaczpawky, ktere w letakoch biwagi, kadi wceli wen idu, zmotag gich, bar bi s sczeho bili a nezahazug gich, ale poznacz gich, ktera od ktereho ula bila, uwass gich na motuzek k ulu, polozicze na úl hore, nebo dole, abi rog neuchazal (NV 18. st)
3. dostávať sa z dosahu, unikať: pes take zdaleka na czloveka ssteka, zbljzka pred nym vchaza (BV 1652); refugio: naspátek utekám, od ňekoho ucházám, utekám; evado: ucházám, wyslobozugem se (KS 1763); nebo y wlk usiluge se sice wsseckj owce podlawitj, ale nemuže, ponewadž nektere uchazegy (BlR 18. st)
F. však to panování dlúho netrvalo, nebo ku Žiline mnoho Nemcú táhlo, o kterých zvedíce uherskí vojáci, uchádzali spešne jako lahkí vtáci (ASL 18. st)
4. čo, čomu obchádzať niečo, vyhýbať sa niečomu, unikať pred niečím (obyč. pred zákonom stanoveným predpisom); čoho strániť sa niečoho: potem ten sluzebnyk dohoniwsse Gyryka Stepika s timi woli, poczal gemu ti woli odgymati a powedel mu, ze tryczadtku uchaza; potem Gyryk Stepyk gemu powedel, ze ya tryczadtku neuchazim, nez geden swobodnu czestu (V. BYTČA 1580 DSJ); wezen sy, ya tie nepropustim, nebo vchaczass panske mitho (TRENČÍN 1592); skrze modlitbu smutku uchazeme a weselosti dochazeme (TC 1631); Mattias Vero tym se wymluwa, ze by on nebyl tak yssel, aby mel byl uchazat pred pansku robottu, ale yakoz k swim prytelom (ILAVA 1638); tomu, kdož sam sebu mluwy a towaristwa lydskeho uchazy a bez prycziny ťeskly se plače, wlož to koreny do wina a dawag gemu pytj často (HL 17. st); clowek osprawedlneny uchaza tyranstwi a podanstvi diabla pekelneho (MS 1758); fugio: utekám, ucházám (KS 1763); nebo tak podezreňa nespokogné a wssetečné posúďeňa snádňegsség ucházat budess (BlR 18. st)
5. (koho) opúšťať, unikať od niekoho: debilitamur indies magis: od dne do dne vmdléwáme, wjc a wjc vbýwame, moc a sýla nás vcházý; deferveqco: hněw pomigi, ucházý (WU 1750); když zaludek w hlade stogi, uchadza preč wlada (GŠ 1758); evalesco: ucházá mňa syla (KS 1763); potem zemdliwaju zmysly, uchadza mysel; ta krew musela nasylňe z tela geho skrze žyly uchadzeťi (CD 18. st)
F. gako kwet neb wjtr zchazy, tak mladost nasse uchazy (SiN 1678)
6. (o čase) ubiehať, plynúť, utekať: čas sweta vchazj a nic se k tomu nechjlj, sotwi to kdy y bude, aby totizto obecne wssecken narod židowsky obratil se ku Krystu Panu (LKa 1736); opráwdiwe protož geden káždy swég žadósti kussu až čo nagwyzsség natáhnuti by mel, aby čas neucházal, w kterém by Boha nezyskawal (BlR 18. st)
7. (o veciach) schádzať zo sveta, starnutím strácať kvalitu, hodnotu: fundament techto muruw hlawnich (kostola) uchaza a žadneg stalosti nema (T. TEPLÁ 1721)

uchádzať sa ndk
1. vyjadrovať svoj (právny) postoj k majetku: pakly by se zatym negdo chtel uchazat po nekterych mnohich roczech, ze by chtel sahat k tegto roly (TRSTÍN 1688)
2. dostávať sa, pripadávať: z velkú chvatnosťú prisedali k stolum, kďe sa kemu místo ucházelo (BR 1785)