zahorúca, pís. i za horúca prísl.
horúco 2. st. -cejšie prísl. 1. ▶ so silným citom; syn. vrúcne, vrelo: h. niekoho ľúbiť; Vieš, že som ťa práve bozkal, horúco. [L. Ťažký]; Chlapov si vyberá podľa chuti, miluje a oddáva sa im horúco. [R. Jašík]; Viackrát sa už na mňa takto horúco dívala. [KŽ 1961] 2. iba vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje stav ovzdušia s vysokou teplotou al. pocit vysokej teploty, veľmi teplo: dnes je poriadne, neznesiteľne h.; na púšti býva h.; v sále bolo h. na nevydržanie, na zadusenie; je tu h. ↗ i fraz.; je mu h. ↗ i fraz. ◘ fraz. je tu horúco ako v peci/v pekle v nejakom zariadení, priestore je neznesiteľne horúci vzduch, nedá sa tu od horúčavy vydržať; je mu horúco je v nepríjemnej al. kritickej situácii; je tu horúco je tu napätá situácia ▷ za horúca ↗ zahorúca