rechtor1 m. (ľechtor, rechtór) strsl, zsl, čiast. vsl kto z povolania vyučuje, učiteľ (obyč. pôsobiaci v dedine aj ako organista): Majú novího rechtora aj pani rechtorku (St. Hory BB); Pám rechtor náz učiľi písaťi na tabľičku grifľom (Čelovce MK); Pána ľechtora už máme z Brezova (Polichno LUČ); Starí rechtor si zapáľel fajku a išvol ku ňim (Brodno KNM); Pán rechtor ta naučí po kostele hvízdat (Brezová p. Brad. MYJ); Biu̯ rechtor, co aj organista biu̯ f kostele, aj hráu̯, aj učiu̯ (Vajnory BRA); Pan rechtor naz i dakedi uderil s paľičku po ruke (Spiš. Štvrtok LVO); Maľi zme noveho rechtora, bo stari umar (Závadka SAB); rechtór (Štefanov SEN) F. umrel rechtor, ale zostal šlabikár (Bošáca TRČ) - život pokračuje, aj keď sa niečo zmení rechtorík i rechtorko m. zdrob. expr.: Chceu̯ som sa aspoň za dajakieho rechtoríka viučiť (Zuberec TRS); Sú tu teraz aj pán rechtorko (Brodno KNM) rechtorský príd.: rechtorskí plat (Revúca); rechtorskí (Hor. Lehota DK)