Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zničiť dok.

1. zbaviť existencie (v pôv. podobe), spôsobiť skazu; veľmi poškodiť, znivočiť: z. baktérie varom, ľadovec z-l úrodu, z. si oblek; z. si zdravie

2. expr. utrápiť, umoriť, usužovať: neistota ho z-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zničiť ‑í ‑ia dok.

zničiť -čí -čia znič! -čil -čiac -čený -čenie dok.


zničiť sa -čí sa -čia sa (ne)znič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

ničiť -čí -čia (ne)nič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, silne poškodzovať, narúšať fungovanie niečoho al. privádzať do neupotrebiteľného stavu, kaziť, znehodnocovať niečo, devastovať: čiernymi skládkami ničíme životné prostredie; nenič školský majetok!; neničte prírodu!; n. topánky nosením opotrebúvať; fajčením si n. zdravie, pľúca; veľká voda ničí všetko, čo jej príde do cesty; suchá často ničia úrodu; Nemám rád, keď niekto ničí cudzie dielo. To jazierko som vybudoval vlastnými rukami. [J. Kot]; Na frontoch naďalej hynuli ľudia, rúcali sa kostoly, ničili sa mestá i dediny. [A. Habovštiak]; Dôležité je i včasné zistenie zemetrasení pod vodou, ktoré vyvolávajú obrovské vlny ničiace pobrežné oblasti prímorských štátov. [Pm 1971]
2. (koho; čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho duševných al. telesných síl, oslabovať, vyčerpávať, trápiť, sužovať: ničila ho lámka; chronickí alkoholici ničia nielen seba, ale často aj svoju rodinu; starosti mu ničia zdravie; je to príbeh človeka ničeného a zničeného silnými depresiami; závislosť od elektronických médií ničí človeka psychicky i telesne; trochu expr. nenič ma, nenič mi život, nervy netráp ma; Ženy ničila ťažká drina na polia okolo domu. [V. Švenková]; Predstavy ho ničili. Strach hlodal a užieral z pokoja. [A. Ferko]
3. (koho, čo) ▶ spôsobovať zánik, koniec existencie niekoho, niečoho, (fyzicky) likvidovať: n. nepriateľa zabíjať; n. parazity, baktérie, škodcov, škodlivý hmyz hubiť, kynožiť; prostriedok na ničenie buriny; n. dokumenty; ničenie pozemných cieľov; Epidémia AIDS ničí životy detí po celej Afrike. [Sme 1999]voj. zbrane, prostriedky hromadného ničenia jadrové, biologické, chemické zbrane spôsobujúce vysoké straty za veľmi krátky čas
4. (čo (komu)) ▶ rušivo zasahovať do niečoho, nepriaznivo pôsobiť na niečo; syn. kaziť, narúšať: n. hodnoty, kultúru; otec svojimi zákazmi ničil synovi sny, túžby; neničme deťom detstvo!; klamstvo ničí vzťahy; bez dôkazov ich obviňujú a ničia im dobré meno; Ničíme si svet. [LT 2000]
dok.zničiť


ničiť sa -čí sa -čia sa (ne)nič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu; syn. kaziť sa: častým používaním sa veci ničia; nábytok uložený v pivnici sa ničí; všetko podlieha zubu času a ničí sa; Nie je dobré prezúvať ich [pneumatiky] na diskoch, ničia sa pri tom letné i zimné pneumatiky, bezdušové sa môžu vážne poškodiť. [Cs 2001]
2. (pre koho, pre čo; ø) ▶ spôsobovať si veľkú ujmu, duševne al. telesne sa oslabovať, vyčerpávať, trápiť sa, sužovať sa: zbytočne sa preňho ničíš; nenič sa pre tie hlúpe reči; tým každodenným flámovaním sa iba ničíš
dok.zničiť sa

-čiť/114737 2.61: verbá inf. dok. 89281 zabezpečiť/11090 presvedčiť/8056 naučiť/7379 určiť/6130 skončiť/4602 zničiť/3321 označiť/3309 vylúčiť/3135 ukončiť/2905 dokončiť/2812 rozlúčiť/2285 naznačiť/2021 prekročiť/1897 potlačiť/1897 otočiť/1342 zaútočiť/1230 poučiť/1175 zaručiť/1057 (203/23638)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiť znivočiť znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiť naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabrať zbabrať dobabrať spaprať dokopať doorať zorať skopať pokopať doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľať strbúľať sfušovať pofušovať spackať zvŕzgať pomachľovať spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuť popsuť zhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť pomrviť domrviť zmrviť pohubiť doriadiť dorichtovať zrichtovať domajstrovať znigať zništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiť pokašlať pokašľať pohnojiťvulg.: posrať skurviťniž. hovor.: poondieť poondiať doondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť


poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiť znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuť pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabať poškriabať podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodrať odrieť zodrať zodrieť oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchať ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiť oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiť rozmiestniť rozstaviť rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbepoklásť rozklásť: pokládla veci na posteľporozkladaťexpr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieť rozstrieť rozprestrieť prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnikroztiahnuť: roztiahnuť deku na trávurozvinúť: rozvinúť plachturozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľexpr. rozvaliť: rozvalil tri snopyzried. rozvetviť (Hviezdoslav)porozkladať porozprestierať porozťahovať porozostielať (postupne, viac vecí)

3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístrojrozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častíanalyzovať rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problémdekomponovať disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninuchem. rozštiepiť

4. spôsobiť rozklad • rozvrátiť zničiť: rozložili, zničili celú organizáciudezorganizovať zdezorganizovať destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálkurozožrať rozžrať rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážkupožrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériuhovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5


spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody • zničiť znivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinuexpr.: spľundrovať zhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú parkdevastovať zdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesademolovať zdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovyvydrancovať vyplieniťexpr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili krajpopustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá


zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovaťexpr.: ubiť zdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspechhovor. expr.: zdegviť zgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zemeumoriť skľúčiť udupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrťznechutiťexpr.: skrušiť skváriť: výsledok nás skrušil, skvárilzlomiť podlomiť zničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil


zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámať dolámať polámať prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť zohnúť prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziť zdolať zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť skváriť zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2


znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziť skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiť znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiť degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiť zahubiť zhubiť vyničiť vyhubiťexpr.: skántriť skynožiť vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesť zmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiť ponivočiť donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať zlikvidovať zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovať vyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicu priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiť ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovať zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcť zdolať prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiť poškodiť pokaziť skaziť demolovať zdemolovaťfraz.: priviesť navnivoč priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiť rozbiť rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiť dokaličiť stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuť dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ničiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) spôsobovať zánik, koniec existencie niečoho al. niekoho, hubiť, nivočiť: n. škodcov; neničte stromy, lesy, parky; n. druhých; ničiaci boj; zbrane hromadného ničenia;

dok. zničiť

|| ničiť sa spôsobovať si zánik, skazu, hubiť sa, nivočiť sa: sám sa ničí;

dok. zničiť sa


zničiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) spôsobiť zánik, koniec, skazu niekoho, niečoho, priviesť navnivoč, zahubiť; veľmi pokaziť, skaziť, poškodiť: požiar zničil les, mráz zničil úrodu; z. bacily; z. hmyz; z. zbrane; existenčne z. niekoho; Znič ho, kulaka, vyžeň ho z obce i z okresu (Tat.) priprav ho o existenčné podmienky; z. nepriateľa poraziť; Máme štyri výstrely, nimi zničíme štyroch (Jégé) zabijeme.

2. expr. (koho) duševne al. telesne podlomiť, utrápiť, usužovať: Mňa to umorí, mňa to zničí. (Tim.) Choroba ho zničila, vyzerá ako starec. (Tat.) Toto povolanie ma celkom zničilo. (Al.)

3. (komu čo) pokaziť, prekaziť, zmariť: z. radosť, nádej niekomu; z. kariéru niekomu

|| zničiť sa

1. spôsobiť si skazu, zánik, znivočiť sa: hospodársky sa z.;

2. expr. podlomiť si zdravie, duševne al. telesne sa utrápiť, usužovať sa

zničiť dk pokaziť, poničiť: gestly swetske wrchnosty prawem prislussy nektere zmluwy russity a zničity, proč pak chceme cirkwy Božj takowe odepreti (Le 1730); teraz twoge ostatnje žiwobitia bude a gestli teras nie, kratky čas wystogi, že ta s dobrimi pacholki prigdem zničit (s. l. 1746); -ovať ndk: prawa, kterak by yakimkolwek spusobem a kedikolwek wzniknuty mohly, na weky umrtwugu a znicugu (LIPTOV 1663)

zničiť zničiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zničiť jej šťastie et de détruire son bonheur
kto zničil svojho nepriateľa qui anéantit son ennemi
mali zničiť naše mesto devaient anéantir notre ville
ty si všetko zničil tu as tout détruit
vybuchne a všetko zničí éclate et dévore tout
zaspí a zničí sa ne s'endormît et ne se
zničiť ostatné tri lode détruire les trois autres bâtiments
zničiť ten organizmus, ktorý détruire cet organisme qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu