tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami; v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.
1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u; t. korún, vo výške t. metrov; odpovede od t., od t-ich opýtaných; jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo
2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky; míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky
● → gazdovať od t-a ku stu; vzdialený od niečoho na t. honov veľmi; ani za t. rokov nikdy; expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia;
tisícový príd.: t-é hodnoty
tisíc G -ca D -cu L -ci I -com pl. N a A -ce G -cov D -com L -coch I -cmi/-cami v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. čísl. základná
tisíckrát, tisíc ráz čísl. násobná príslovková
tisíc, -a, 7. p. mn. č. -ami/-mi m.; v spojení s podst. tisíc (mužov), -ich (mužov), 7. p. -imi (mužmi) i neskl.
1. čísl. zákl. pre číslo 1000, sto desiatok: t. korún; niekoľko t.; tridsať t.; t. obyvateľov, t. kníh; vo výške tisíc metrov (Urb.); Od tisíc rokov boli vaši predkovia len v službách pánov. (Stod.)
● gazdovať od tisíca ku stu zle, nehospodárne, so stratami;
2. vyjadruje neurčité, veľké množstvo, veľmi mnoho: Na výstavke jagá sa tisíc svetiel. (Kuk.) Bol by býval najradšej od nej na tisíc míľ. (Jégé) „Sláva!“ ozvalo sa mu tisíc hrdiel. (Taj.) Tisíce radostí vlialo sa mu do duše. (Hor.) V novinových stánkoch strakatilo sa na tisíce časopisov. (Žáry); pren. Tisíce a desaťtisíce zaň zaplatili životom (A. Mat.) veľmi mnohí ľudia. Kapitán Luka v krátkom čase zhrnul pekných pár tisíc (Kuk.) veľa peňazí. Pusť ma, rybár, z udice, donesiem ti tisíce (Bedn.) mnoho peňazí.
● expr. ani tisíc párov volov nijaká sila: Veru [ho] ani tisíc párov volov nedostane do kostola (Tat.) nikto; expr. ani za tisíc rokov nikdy; mať tisíc chutí urobiť niečo mať veľkú chuť, zastrájať sa; expr. tisíc hrmených, tisíc okovaných, tisíc sto striel hrmených, bodaj sa tisíc hrmených do teba páralo, tisíc hromov, tisíc bohov, tisíc tisícov mierne, často žartovné kliatby, zahrešenia; tisícový príd.: t-é zástupy, t-é mestá, l-é škody
tisíc čísl zákl 1. pre číslo 1000: v horach panskych šindel roskazal se robit, techda od každeho tisica urobeneho jeden tolar v platoch se prijimal (LAZY p. M. 1686 LP); silný Gár w bogi zbil na smrť lidu sám dwe tisíca; sú gích tisicá, který sami seba hlúpima čiňá (BE 1794); we swete temto wšeckých lidi žyje okolo tisýc mylionuw (CDu 18. st) 2. obyč. pl expr neurčité veľké množstvo, veľa: činjm milosrdenstwj nad tisycama tych, ktery mňa milugú (KB 1757); wssecke potwory a howada w ragy bili bi (Adama a Evu) na tisic kuskuw roztrhali (MS 1758) F. t. t-ov, t. t-e, t. a t., t-e a t-e expr veľmi veľa: okolo trunu Stworitele sweho tisjcz tisjczuw prjstogjce geho ctya (KoB 1666); sestra sy nassa, množ se na tisyc tisyce (KB 1757); wtedy tisyc a tisyc razy blaznem se nazywati budeš (CDu 18. st); (Boh) tisice a tisice do propasty pekelneg zhodyl (MiK 18. st)