Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tichý príd.

1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja

2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo

3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica; t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú

4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky; geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána

5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek; hovor. t. blázon neškodný

6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas

7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba

8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď

t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;

ticho

I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere; t. ležať pokojne; t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho; v hore je t.

t. ako v kostole celkom;

tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne; urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromí

II. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tichý; tichosť ‑i ž.

tichý tichá tiché 2. st. tichší príd.

-chý/12231±203 28.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 2506→1952
+88
−18
tichý/851→608
+34
−0
hluchý/387→365
+13
−18
jednoduchý/355 plachý/299 suchý/388→99
+42
−0
lichý/80 vetchý/55 prostoduchý/28 jednouchý/21 plochý/17 bezduchý/13 (3/12)

-chý/12231±203 32.74: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 23→997
+25
−154
Suchý/0→516
+5
−78
Tichý/0→347
+0
−48
Hluchý/0→80
+19
−22
Lichý/0→31
+0
−6
Vetchý/23

-chý/12231±203 31.02: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9702→9282
+90
−32
jednoduchý/4044 tichý/2977→2873
+26
−12
suchý/1566→1339
+46
−15
plochý/393 hluchý/336→278
+13
−5
plachý/191 bezduchý/73 prostoduchý/28 vetchý/19 polosuchý/18 (6/26)

/3407478±3935 19.80: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 31103→33513
+298
−606
obžalovaný/1354 Čarnogurský/1351 Novotný/1321 drahý/1299 starký/1090 Hrušovský/1028 Vajanský/1004 Novomeský/973 príbuzný/963 Hollý/830 Višňovský/818 Akvinský/772 Kopecký/747 Kusý/695→734
+4
−9
Vilikovský/727 Široký/724 Černý/579 duchovný/524 svätý/501→520
+34
−15
Suchý/0→516
+5
−78
Dubovský/491 prítomný/487 dotyčný/467 Chudý/0→464
+0
−65
Satinský/455 Konečný/456→455
+1
−0
Záborský/451 dospelý/416 hostinský/399 Makovický/377 Veselovský/375 Lehocký/360 Hrbatý/0→350
+10
−64
Tichý/0→347
+0
−48
Komenský/338 Tužinský/335 hlavný/305 Drahovský/304 Hrozný/296 starý/288 Nižňanský/288 Sádovský/286 nadriadený/285 Horecký/275 Ďurkovský/273 Ducký/269 recepčný/242 Čavojský/234 Slavkovský/231 Radolský/230 Záhorský/225 Pečovský/193 milý/190 Masný/188 Pardavý/187 Majský/184 (71/4099)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízky malý muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchaný nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprý pórovitý riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenký jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučký ľahunký ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý prostý nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlný bezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojný tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný nenáročný salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladký nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučký ľahunký ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý nepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučný nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


nečujný 1. ktorý sa (skoro) nedá zachytiť sluchom (op. hlasný) • nepočuteľný nezvučný: nečujný, nezvučný pohyb vesiel; nečujný, nepočuteľný šepotnehlasný bezhlasnýzastaráv. bezhlasý (ktorý je bez hlasu): nehlasný, bezhlasný hovor; bezhlasný, bezhlasý plačnehlučnýodb. bezhlučný (op. hlučný) • zried.: bezzvučný bezzvuký: nehlučný, bezhlučný chod motoratichý: nečujné, tiché krokyslabý (so slabou intenzitou; o zvuku; op. silný): nečujný, slabý dážď; slabý škrabotzried. nečuteľný

2. p. necitlivý 2 3. p. pokojný 1, tichý 1


nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivý mĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutítichý bezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivomzamĺknutý onemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemenýneozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu


neškodný ktorý ne(u)škodí, nespôsobuje škodu, ujmu (op. škodný, škodlivý): neškodný plynnezhubný (op. zhubný) • odb. benígny (op. malígny): nezhubný, benígny nádornevinný dobrácky (ktorý nechce spôsobiť škodu): nevinné dobrodružstvo; neškodný, dobrácky žarthovor. tichý iba v spoj. tichý blázonnespráv. nezávadný


pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • mierny tichý nečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina riekyupokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojenýnerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánokidylický harmonický selankový selankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojnáupokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánokvyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človekchladný chladnokrvný triezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvyflegmatickýpren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postojnevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušenározvážny uvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tónkniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • mierny zdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povahakrotký tichý nevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osobapokojamilovný mierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvonenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestoubezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

4. p. pomalý 1, mierny


slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolný krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabý vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenický malátny ochabnutý oslabený zoslabnutý zoslabený oslabnutý vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrný neduživý podlomený labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládny bezvládny nemohúci umdlený umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivý chúlostivý citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravý dengľavý cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučký slabunký slabušký slabulinký vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný nevyhovujúci nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalý neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatný mizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízky chatrný biedny skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemerný podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpy priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohý pramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátky deravý sklerotický zábudlivý (o pamäti) • zlý prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký slabušký slabulinký slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichý tlmený pridusený šepkavý šeptavý ševelivý tenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledý svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýrazný nejasný nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrný nebadateľný jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabý nepostrehnuteľný nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopný zlý: neschopný, zlý odborníknetalentovaný neúspešný neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromftichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfautajenýexpr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľnemenovaný neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdrojazatajený zatajovaný tajený utajovaný maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajovanénepozorovanýzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín)šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmolingv.: argotový argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečoudôverný neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždeniepostranný bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslovpodzemný ilegálny nelegálny pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňamizákulisný kuloárny kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovorkniž. ezoterický


tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujný nepočuteľný nezvučnýzried.: bezzvučný bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasný polohlasitý tlmený pritlmený pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasý bezhrmotnýexpr.: tichučký tichulinký tichunký (veľmi tichý)

2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý mĺkvy zamĺknutýzastar. zamĺkly bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravný nevravný nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotký mierny nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachý utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvy mlčanlivý zamĺknutý zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tichý príd.

1. slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlasný, nehlučný: t. rozhovor, t. hlas, t. smiech, t. spev, t-é slová, t. šepot, t. plač; [Milka] tichým krokom odišla. (Vaj.) Bolo počuť šušťanie tichého dažďa. (Jes.)

2. nevydávajúci nijaký zvuk, nehovoriaci, mĺkvy: Slavomír a Borivoj po rozprávke zostali tichí. (Jégé) Dieťa sa rozplakalo a ani maminka neostala tichá. (Vans.); el. tech., fyz. tichý výboj druh elektrického výboja, ktorý sa zvukovo neprejavuje;

3. bezruchu, nerušený zvukmi, ponorený do ticha: t. večer, t-é ráno, t. les, t-á izba, t-á ulica; nedeľné tiché poludnie (Žáry); Dom je ešte tichý. (Kuk.); t-á domácnosť i pren. žart. v ktorej sú manželia pohnevaní a nerozprávajú sa;

4. pokojný, mierny, bez pohybu: tichá hladina rieky (Skal.); Jazero je tiché. (Štítn.) Ľaľa, aké sú (kravy) tiché. (Taj.) Mamka s chladnou, tichou tvárou odpovedala. (Kuk.) Zunoval tiché žitie (Vaj.) ustálené, bez vzruchov; geogr. Tichý oceán najväčší oceán, rozprestierajúci sa medzi Áziou, Amerikou a Austráliou;

5. majúci. miernu povahu, málovravný: t-á povaha; Šimon je takto tichý človek. (Ráz.) Je to veľmi skromný, tichý chlapec. (Bedn.) Takýto výbuch citu u tichej Márie ma prekvapil. (Zúb.) Veď je to tichý blázon! Spisuje bachanty, ktorých nikto nečíta a zmužile hladuje pritom (Vaj.) človek, ktorý robí niečo nezmyselné, zbytočné, no nie nebezpečné.

Tichá voda brehy myje. (prísl.) Ó, ty tichá voda! (Jégé) o človeku miernej povahy so skrytými zlými al. inými nepredpokladanými vlastnosťami;

6. zastieraný, skrytý, tajný: t. protest; t. súhlas výslovne nevyjadrený; t-á dohoda; t. úžas; t. obdiv; t-á irónia; Cítil som s ním tichú radosť. (Taj.) Veliteľstvo nariadilo tichú pohotovosť. (Urb.)

7. jednoduchý, bez nápadného vonkajšieho prejavu, nenápadný, prostý: tichý dedinský hrob (Vaj.); t-é zasnúbenie; t. sobáš (Laz.); Náš príchod na Pílu bol tichý. (Vans.)

8. pomalý, slabý, tlmený: V hrnci varí sa hrach tichým varom. (Vans.)

ticho, tichosť p. tichý


tichý [ti-, ci-] príd
1. (o zvuku) nehlasný, nečujný al. slabo znejúci; (o človeku) potichu hovoriaci: insonus: nehlásny, cichy, neučuly (KS 1763); tacitus: mlčiwy, tichý (AP 1769); Gompli ma tichu wirečnost (Kur 18. st)
2. (o počasí, vode ap.) pokojný, mierny: (Bože) powetry tycheho a yasneho racž nam dati (BAg 1585); dotud w tychem mory zda se bity prewažat (BV 1652); prostredek mosy w tichem dny rosipany byty (WT 1790); položme geden weliki dub na wode ticheg ležaty (MiK 18. st); czas tichi brez wgetru, tepli a sluneczni (NV 18. st)
3. majúci malú intenzitu, slabý: ráč nás vslysseťi, desst tichý nám daťi (CC 1655); tichj wetrjček kdi prewyewa (KoB 1666); podlož negprw tjchy a wlažny ohen (OCh 17. st); když vyvre, vstav do tichej peci, aby samo ostatek vyschlo (SA 17. st) mierne vykúrenej
F. tiché wody brehy podmjwagj (SiN 1678) zdanlivo nenápadný môže prekvapiť
4. (o človeku) pokojný, krotký, pokorný: kteri chce gine učiti, ten musi biti tichi a stridmi (TC 1631); o, Panno pekná, tichá, pokorná (CC 1655); stolice pyssnych knjžat skazyl Bůh a posadil tichych na mjsto nych (KB 1757); wzbuzugem bratry mý, aby byli tichý a ponjženi (PrV 1767); Telemach tychu a pokognau misli odpowedel (PT 1796)
P. atpn Stephanus Tychy (v N. Meste n. V. 1522 U1); dalo se Ticheg za hus den 12 (ŽILINA 1617); -o, čes tiše prísl i vetná prísl k 1: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži (CA 1609); wečer okolo osmeg hodini hudol na huslicžkach Palassti Gabor, ale ticho (KRUPINA 1643); zeptawagjcimu se odpowecz ticho (KoB 1666); tenkrát nagtichšeg wšak a nagucťiwegšeg rekel (BU 1795); k 2: kdi more ticho stogj (KoB 1666); placate: tichó, spokogňe; pedepressim: tichó, pomálu (KS 1763); k 3: pokud se wssecek zaffarbil a pekny čerweny a prezrysti bude gako rubinek, zleg ho tjcho dolu (OCh 17. st); k 4: abichom k sobe byli srdecžne litostiwy, pokorni, tycho o sobe zmysslely (TC 1631); co kdo neprosenj dawa, tisse negprw ostichug se wzjt (KoB 1666); -osť ž
1. slabá intenzita zvuku, nehlasnosť, nečujnosť: nerob krykow w cudzom dome, ale buď w ťichosťi; gak se smegess, ňekrič welmi, smeg se pri tichosti (GV 1755); pax: mlčáni, tichost (KS 1763)
2. (o vode, živloch ap.) stav pokoja, pokojnosť, tíš: po burce tichost dáwáss (KB 1757); (pri lúhovaní) ma se za tri dny w tichosti držeti, na swetlicy fürhangy zatahnute mjti (HT 1760); sedatio: usedani, tichost, utissowáni; malacia: tichost mora (KS 1763)
3. (o človeku, Bohu) miernosť, pokora: z welikow pokorow a w tichosti želeti a litowati ymame nad hrychy nassimi; cžasy gsy budu w twogeg tichosty obraniene (BAg 1585); timito slowi napomina nas swati Pawel ku tichosti a pokore (TC 1631); poradkowe mezy lydmy prynassagy tychost, swornost, mylost (LIPTOV 1698); Gežjšy, rač mi daťi prawú tichost, abych mé neprately mylowal (UZ 1722); demissio: pokora, ponjženost, krotkost, tichost (WU 1750); odpowedáte-li s tichostu aneb s hnewem a prchliwostu (SJ 18. st)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Potok p. Čierny Potok, Ipeľský Potok, Oravský Biely Potok, Ruský Potok, Tichý Potok
2407 Tichý Potok SB/PV šariš. 1953 vyčl. v. o. Javorina.
1773, 1786, 18631873, 18881902 Stelbach, 1808, 18771882 Stellbach, 19071913 Csendespatak, 19201948 Štelbach, 1948– Tichý Potok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TICHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 915×, celkový počet lokalít: 191, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 67×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 39×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 38×;
TEPLIČKA NAD VÁHOM, okr. ŽILINA – 30×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 27×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 25×;
VARÍN, okr. ŽILINA – 22×;
BELUŠA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 21×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 20×;
NEZBUDSKÁ LÚČKA, okr. ŽILINA – 18×;
...
Priezvisko VAJDA TICHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci TICHÝ POTOK (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SEMANČÍK 17×; DUDOVÁ 17×; LUKÁČ 14×; SEMANČÍKOVÁ 12×; HROMJÁKOVÁ 12×; SEGIŇÁK 12×; ČERVEŇÁK 11×; DUDA 11×; HROMJÁK 10×; HROMJAKOVÁ 9×; LILEKOVÁ 9×; LUKÁČOVÁ 9×; SEGIŇÁKOVÁ 8×; LILEK 7×; DUDOVÁ BAŠISTOVÁ 7×; ČONKOVÁ 6×; HOCKICKO 6×; ČERVEŇÁKOVÁ 6×; ĎURICOVÁ 6×; KLEMBAROVÁ 6×; KLEMBARA 6×; HROMJAK 5×; KIKTAVÝ 5×; DUDA BAŠISTA 5×; TEBEĽÁKOVÁ 4×; HROŠ 4×; LESNÝ 4×; KIKTAVÁ 4×; PLANÝ 4×; JENDŽELOVSKÁ 4×; BUCKO 4×; ĎURICA 4×; ZAVACKÁ 4×; KULPOVÁ 3×; MURCKOVÁ 3×; HROMJÁK-SOLAR 3×; TEBEĽAKOVÁ 3×; ŠTOK 3×; IĽAŠČÍK 3×; HROŠOVÁ 3×; HELDÁK 3×; GERGELČÍK 3×; HOCKICKOVÁ 3×; TOMALOVÁ 3×; OĽŠAVSKÁ 3×; BUJŇÁKOVÁ 3×; VYROSTKOVÁ 3×; BILEKOVÁ 3×; GARANČOVSKÁ 3×; ZAVACKÝ 3×; ŠAMKOVÁ 3×; BUCKOVÁ 3×; PLANÁ 3×; HRICOVÁ 3×; IĽAŠČÍKOVÁ 3×; TEBEĽÁK 3×; VYROSTEK 3×; ŠTOKOVÁ 3×; LAZOR 2×; HLUŠKA 2×; HELDÁKOVÁ 2×; KULPA 2×; HALČIŠÁKOVÁ 2×; HRIC 2×; KROMKOVÁ 2×; BLAŽOVSKÝ 2×; FILIČKOVÁ 2×; OĽŠAVSKÝ 2×; BRILLA 2×; HALČIŠÁK 2×; BRILLOVÁ 2×; ŠPAK 2×; FILIČKO 2×; KATUŠČÁKOVÁ 2×; JENDŽELOVSKÝ 2×; KATUŠČÁK 2×; JARABINCOVÁ 2×; KROMKA 2×; BILEK 2×; REJNIČ 1×; LUKAČOVÁ 1×; ŠEFFEROVÁ 1×; KRAVEC 1×; DŽUGAN 1×; KOPKÁŠ 1×; LAZOROVÁ 1×; ZÁVACKA 1×; LUKAČ 1×; KĽOC 1×; KOPKÁŠOVÁ 1×; POLÁKOVÁ 1×; ČONKA 1×; MURCKO 1×; KLINGA 1×; PACINDA 1×; KOŠČOVÁ 1×; KITTANOVÁ 1×; REJNIČOVÁ 1×; HALČIŠAK 1×; BLAŽOVSKÁ 1×; POĽAKOVÁ 1×; HROMJÁK ŠTEFANČINOVÁ 1×; GERČÁKOVÁ 1×; JARABINEC 1×; TOMALA 1×; KATANOVÁ 1×; IĽAŠČIKOVÁ 1×; POLÁK 1×; KOTULIČOVÁ 1×; ŠPAKOVÁ 1×; GODLOVÁ 1×; HROMJAKOVÁ-SOĽAROVÁ 1×; CIPROVÁ 1×; ČARÁKOVÁ 1×; ORJABINCOVÁ 1×; LESNÁ 1×; ILAŠČÍK 1×; BUJŇÁČEK 1×; BUGOŠOVÁ 1×; GARANČOVSKÝ 1×; CIPRA 1×; NOVÁKOVÁ 1×; MICHALIŠINEC 1×; KOŠČ 1×; TURTÁKOVÁ 1×; KĽOCOVÁ 1×; GERGELČÍKOVÁ 1×; DŽUGÁNOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ak večer je tichý si le soir est calme
a tichým ako dieťa et silencieux comme l'enfant
ďalších vkladov tichého spoločníka des autres apports tacites
je všetko opustené a tiché tout est désert et silencieux
náš tichý a žiarivý notre silencieux et rayonnant
tichý, ak sa život calme, si la vie se
tichými a miernymi očami yeux doux et calmes
výslovného alebo tichého súhlasu approbation ouverte ou tacite
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu