Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

streliť -ľ! dok.

1. vystreliť (význ. 1), vypáliť: s. na cieľ, s. z pištole; hore ruky, lebo s-m!

2. zasiahnuť strelou: s-l mu do srdca; s. vedľa i fraz. pomýliť sa (v úsudku, zámere)

3. (v loptových hrách, hokeji) usmerniť strelu na bránu, kôš: s. zblízka; s. gól, kôš dať

4. expr. dať zaucho, úder, vylepiť: s-m ti (jednu)!

(zostal, bol,) akoby bol doňho s-l prekvapil sa, preľakol sa; rozpŕchli sa, akoby bol do nich s-l rýchlo; expr.: s. capa povedať, urobiť hlúposť, blamovať sa; s. očami po niekom, niečom rýchlo prezrieť; s. naslepo a) nerozmyslene povedať b) pokúsiť sa uhádnuť; na dobré s-enie dosť ďaleko;

nedok. strieľať -a

z toho sa nes-a to nie je dôležité;

opak. strieľavať -a

// streliť si hovor. expr. vystreliť si: rád si z neho s-í;

nedok. strieľať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
streliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; streliť si

streliť -lí -lia streľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


streliť si -lí si -lia si streľ si! -lil si -liac si -lenie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prstexpr.: odpáliť odbachnúť odbafnúťexpr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domuzastreliťhovor. expr.: spafnúť rafnúťpoľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srncafraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru


prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sa pustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradíexpr. bžuknúť (Kálal)expr.: zabzdieť zabzdošiťžart.: puknúť fuknúť (jemne) • zatrúbiť zakadiť streliť (hlasno) • vulg.: drisnúť zasrať


streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajacaexpr.: buchnúť rachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôškopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho dať fackuexpr.: vylepiť vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanieexpr.: struhnúť vsotiť vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza ušifraz.: dať poza uši dať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúť búšiť bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúť tresnúť tresknúť capnúť capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúť klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúť čapiť ťapnúť bacnúť pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúť rafnúť švacnúť chňapnúť chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiť chmeliť pleštiť treštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúť šľahnúť šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúť plesknúť pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťať seknúť reznúť rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúť fľasnúť fľasknúť fľusnúť fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliť struhnúť vylepiťhovor. expr.: zasoliť vysoliť prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúť ďugnúť durknúť hrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúť luznúť liznúť lupnúť lopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúť šuchnúť šupnúť pifnúť flingnúť flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliť zaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliť orútiť omráčiť ochmeliť obúšiť olomáziť ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniť opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuť obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


umiestiť, umiestniť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parkuzasadiť vsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izbykniž. situovať (do priestoru al. času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulostilokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostrediainštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galériistreliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány

2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlkehovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole


vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť streliť vypáliť vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiť vraziť vyťať vytnúť vysoliť vsoliť zasoliť zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza uši dať po hlaveexpr.: struhnúť fuknúť facnúť fľasnúť fľasknúť plesnúť plesknúť pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúť šustnúť šuchnúť šupnúť lupnúť luznúť liznúť hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepať povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliť vypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafilexpr.: rachnúť buchnúť bachnúť: rachnúť, bachnúť z kanónaodpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož

2. p. skončiť sa 2


zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliť skosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúť spuknúť rafnúť odbachnúť odbafnúť odpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľať vystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

streliť, -í, -ia, rozk. streľ dok.

1. vypustiť, vypáliť strelu zo strelnej zbrane, vystreliť: s. z pušky, z pištole, z revolvera, z dela; Hore ruky, lebo strelím. (Jégé) Dva razy po mne strelil. (Zúb.) Strelili za ním, ale nebolo už po ňom ani stopy. (Urb.)

expr. rovný akoby strelil veľmi rovný; s. očami po niekom, po niečom rýchle sa na niekoho, na niečo pozrieť, obzrieť si niekoho, niečo v rýchlosti, letkom;

2. (komu do čoho; koho. čo) výstrelom, strelou niekoho zasiahnuť, poraniť; zabiť, zastreliť: s. niekomu do hlavy, do srdca, do nohy, do tyla; Pred kamarátmi strelil si do úst. (Švant.) Ale ja ho strelím. (J. Chal.); pren. neos. Strelilo mu do srdca, keď uzrel veľké množstvo ľudu (Záb.) zľakol sa; pren bás. Pozdrav dom ten celý, v ktorom si prvé lásky strely do pŕs verných mi strelila (Sládk.) vznietila si vo mne lásku. Slniečko ju vzbudí, pod mihalnice svit streliac zlatý (Hviezd.) zasvietiac do oči.

hovor neos. strelilo mu do hlavy. do umu napadlo ho, prišlo mu na rozum, na um; akoby do neho strelil a) ostal prekvapený, preľaknutý, naľakal sa, b) zrazu, prudko, v momente zareagoval na určitú situáciu; hovor. expr. s. capa povedať, urobiť hlúposť, prenáhliť sa, blamovať sa;

3. šport. hovor. s. gól. s. kôš vsietiť, zaznamenať bod; s. na bránu vypáliť, kopnúť (hodiť) loptu smerom na bránu;

4. expr. (čo komu) dať, vylepiť (obyč. zaucho): s. niekomu facku. zaucho, poza uši; Strelila mi na každé líce po zauchu. (Jégé) Takú ti strelím ...!

5. expr. zried. pustiť vetry, zasmradiť: Šúľoš strelil pritom plynom, ktorým tchor zvykol ráňať sliepky z -pántov. (Záb.);

nedok. strieľať

|| streliť si hovor. (z koho) urobiť si žart, utiahnuť si: Chcel si z nás ešte raz streliť. (A. Mat.);

nedok. strieľať si


strieľať, -a, -ajú nedok.

1. vypúšťať, vystreľovať strelu zo strelnej zbrane: s. z pušky, z automatu, z kanóna, z dela, z revolvera; s. z luku; s. naslepo nie na cieľ, do vzduchu; Z otcovej hákovnice vedel výborne strieľať. (Jégé) Strieľali po ňom, ale Hlavaj unikol. (Urb.); pren. Slnce strieľalo svojimi lúčmi do Darininej izby (Jégé) svietilo. Slnko strieľalo ružové, jagavé šípy (Ráz.-Mart., Žáry, Fr. Kráľ) svietilo, pálilo.

hovor. s. spoza bučka konať zákerne, spoza chrbta, anonymne; s. dve na tri tárať, hovoriť nezmysly; s. očami (po niekom, po niečom) pokukávať, obzerať si niekoho, niečo; z toho sa nestrieľa to nie je dôležité;

2. (koho, čo) strelnou zbraňou zabíjať, usmrcovať, zraňovať: s. ľudí, zajatcov; s. zver; s. vrabce

hovor. expr. s. capov (Urb.) hovoriť, robiť hlúposti, mýliť sa; s. kačky (Jégé) hádzať ploské kamene na hladinu (potoka, močiara ap.) tak, aby sa po nej skákavo pohybovali;

3. expr. zried. práskať, pukať, spôsobovať práskavý zvuk, robiť lomoz: Pastierov korbáč neškodne strieľal vo vzduchu. (Jil.); hovor. klince strieľajú vyskakujú zo šindľových striech od mrazu;

4. šport. kopať, hádzať loptu (puk) smerom na bránu: hovor. s. gól, s. jedenástku;

opak. strieľavať, -a, -ajú;

dok. streliť

|| strieľať sa

1. trochu zastar. biť sa v súboji, duelovať sa: Následok týchto úprimností bol, že sa o dva dni včas ráno strieľali. (Jégé) Nedal som mu, ale zato hneď strieľať sa bolo by hlúpe. (Tim.)

2. usmrcovať sa, zabíjať sa strelnou zbraňou, páchať samovraždu: Ba ze aj v mestách i strieľajú sa pre ženské. (Vaj.);

opak. strieľavať sa, -a, -ajú

|| strieľať si hovor. (z koho, z čoho) robiť žarty, uťahovať si, mať niekoho, niečo na posmech: V prvom momente mu napadlo, že Julo si z neho strieľa. (Mor.) Nech už Agneša chcela ich dostať takto do seba a či už si z nich strieľa, v každom prípade zmláti Lalinského. (Tat.);

dok. streliť si

streliť dk
1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane, vystreliť: o tych, kteryz strzeli za ptakem (ŽK 1473); sem slyssel w dedine od swich susedow, ze strelyly na pana Sunega (TRENČÍN 1584); swetkowa, nawratiwsse se k nemu, chitila ho wpoly a on wtom strelil ces plece swetkoweg, od ktereho strelenia že ten zabyti z nohu spadol (TURIEC 1664); po dwkrate strelili a my sme dobytky predce prystawowali (LAMAČ 1665); testis Daniel Janosa pri pastierni widel, že strelil (TURIEC 1713); tehdj strelili z walcem a chibili daleko cyla (PP 1734)
2. do koho, čoho výstrelom, strelou niekoho, niečo zasiahnuť: tohože času z sve kratochvile strelyl do vrby do cyla (SOBOTIŠTE 1616 E) Jacobus hnedki kussu z strelkami natahowal a tak chtel do neho strelit (ŽILINA 1620); kdokolwek by mne to udelal, do hlavy bjch mu strelil (SKALICA 1687); guss sy mne z teg uliczy wihnal, kde sme spolu biwaly, ale gestly mne z tegto wiženess, do teba strelim (KRUPINA 1690); psowy do čela strelil (NECPALY 1749); pohražal sa, že swedkowi do nohu strelj, gak sa bude protiwit (ŽILINA 1774);
x. pren (Juda) ma na srdcze strelila, a to y umriem (KRUPINA 1726) pobosorovala mi

streliť streliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu