Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
sesternica [-t(e)r-], sestrenica [-tre-, -tra-] ž
1. dcéra matkinho al. otcovho súrodenca (najmä sestry): žadny bratr Klimkow, budto bratanok, budto sestrnicze, budto kterykolwek pritel žadneho prawa ani blyzkosti nemagi biti (P. ĽUPČA 1575); wezmucze terchu swych diety a potomkow wssech, k tomu sester swych, sestrenycz a potomkow gich wsseczkych, prodali sme diedyczne chrast w Martinowczj (NITRA 1600); consorbina: mogeg matky sestri dcera aneb sestra tetčena, sestrenicza (NP 17. st); pro doswečenj prjtelstwa sukno na suknu sesternici pany Benicsky Imrisska pre djewčatko Susanku rečene, sesternicu swu Ilonku ta hnedky poslala (BYTČA 1746); patruelis: stryčeny bratr, stryčená sestra aneb bratranec, sestrenyca (KS 1763); consorbina: mogeg matky sestry dcéra aneb sestra tetčená, sestranica (NT 1779)
2. S-e astron názov súhvezdia: gestli hwezdi Sesternice z desťom zapadagu wčasneg gari, gestli po gegich zachode prssj, znak gest ňeskoreg gari; desste pocas wichoda sedem Sesternic hwest winemu pňu sskodga (PR 18. st)
spoločný [spo-, spô-; -oč-, -eč-] príd
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom; všeobecný: (v) Wyslawczy pak reczenom obama stranom bola (hora) spoleczna (L. JÁN 1480 SČL); pitwor pak společzny zustal (TRENČÍN 1589); nieco pro rozkaz božsky, nieco take pro společny pokog (S. ĽUPČA 1603); zastawuge sa Smrekowica pre spoločnu potrebu (LIPTOV 1716); conclave vivorum: prjbytek mužúw a mladéncúw společny; communis: obécny, spoléčny (KS 1763); kdi pán instans z mlinarom spoločnim bodowiczkym (BODOVICE 1784)
L. a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi (ŽK 1469 práv) rovnakou časťou; ponegprwe a nadewssecko musy wywolen byti společnjmi hlasy cechmistr na slawnosti wanočne (CA 1681) jednohlasne; kdo ma swich poddanych a nedopustil by gich k společnemu dobremu, birssagowaty; kdokolwek, bud zemanskeho stawu aneb chlapskeho, nebil by poslussny p. directorowy w spoločnom dobrom aneb w potrebe dedinskeg (LIPTOV 1716) na verejné blaho, na všeobecný prospech; žadny z bratruw cechowskich nema se w žadneg ubliženosty ze žalobu proty společžnemu bratru k panu uradnykowy aneb k panu richtarowy meskemu utykaty (VELIČNÁ 1712) členovi; stul pak spoleczni držali prednegšy, s nima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe (PRÍLES 1718) stravovali sa spoločne
2. vykonaný, konaný, využívaný za účasti dvoch al. viacerých jednotlivcov, kolektívny, op individuálny: gessce z gych spoleczneg roboty bola yama zyta a yama tenkele (TOPOĽČANY 1554); skrze pak tych siesty drabow, kteri sta ass posowadt ziwy, czo spoloczny na Blatnyczy byly (SKLABIŇA 1601-04); tyeto owcze do gisteho cžasu spolecžnym krmom a spolecžnym juhasom wichowawat budu strankj (KRUPINA 1692); familia Ssandor na spoločnu potrebu nigdi žadnich penezy od panou kremniczkich nepožiciawala ((V. ČEPČÍN) 1715); conclamatio: spolécny kryk, pokryk; contributio: společny zbjrka, dánka (KS 1763)
L. commune: obécny (!) dobré, společny (!) dobré, mestská dobrota (KS 1763) všeobecné blaho; s-ou (a nerozdielnou) rukou práv rovnakým dielom, rovnako: wssiczkni cztyrzi spoleczni ruku slibugicz za pocztiwu pani Hedwigu, sestru swu (ŽK 1468); czo se pak poprawy (pivovarského riadu) dotycze, to tez spolecznu a nerozdylnu ruku gednostayne magi oppatrowati (P. ĽUPČA 1568)
3. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj strankj spolecznjmi nakladkj opatrowatj bilj powinnj (TRENČÍN 1589); za tento mlyn madaczansky, kteryz sme spolu uzywaly, mame spolocznym nakladem w Prosyku udelathy mlyn (MADOČANY 16. st); spolecžnu utratu wsseczy zeby gedno stawenicžko wistawily (PRÍLES 1635); w Skalyczy statek, yak dum, wynohrady, role a gyne pertinentia mage z panem manzelem mym, yakožto společzne nahledani naležy (SKALICA 1660); gedni gmena gsu obecne, spolocne dane Otcj, Synu y Duchu swatemu (Káz 18. st)
L. consors: učástny, towaryss spolécny (KS 1763) manžel
4. majúci spoločné územie, hranice, súvisiaci s niečím: (poddaní) geho dobyly a dokrwawyly, na tom esste neprestaly, ness uiolenter ssestyre wodu spoloczneho drgeku wyrazyly a do chotara nasseho wpustyly (ČEMICE 1651); ale giž na ten čas natolko gest wikolčowany (laz), že z druhima lazmy společný biwse, welike pole strana Klokoč w sobe obsahuge (NITRA 1738); luki a zeme na miste spoločnom boli wirabaly (L. MIKULÁŠ 1777)
5. vzájomný: aby nam toto přigimany darow boskych padlo k posilneny wyri nasseg w tobe a k spolecžneg lascze krestianskeg (BAg 1585); že z spoločzneho porozumeny czastku huor toliko pre samych panow bude se hagity (BLATNICA 1649); nebo dekretj společnu wuly učinene cassirowane bity neslussna gest wecz (KoB 1666); ness buducne ze spoločnow wuolou a radou ma se to činit (LIPTOV 1716); za času deset mesycúw usednúty sem z krwi z semena člowečyho a z rózkossu sna společnyho (KB 1757)
L. vsta matky při pannách neotwjragj se nikdy krom w čas měsyčného kwětu a společného obcowánj (ZK 1778) pohlavného styku; subst s. m spoločník: meus particeps: múg towaryss, múg společný (KS 1763); subst s-é s spoločný majetok: pak my wedle techto swedome (?) wyrozumewsse, vczynyly prawo taketo: czozkoluek gmali spoleczneho, zbozy y poseti (TOPOĽČANY 1554); tegze czere meg ze spolecneho pocztiwe saty sa sprawily (PRÍLES 1713); nassly se nektere dlustwa, ktere bi maly ze společneho pred dielbu wyplatit (SPIŠ 1726); ag weselia že geg p. brat robil, ale newie, czy z spolocžneho, czy z sweho (TURIEC 1756)
L. k tim zemiam oračim ze společneho dedinskeho gedna neb druha stranka neco zaugala (ZÁBORIE 1730) patriaceho obci; -e prísl k 1: sestry pak spuolecznie wybyty magy, gedney kazdey dawsse po fl 15; dietom pak mym spuolecznie wsseczkym, tak prwneyssy, yako y posledneyssey manzelki mey, att gyde ten statek w rowny diel (ŽILINA 1564); ( 1572); dczery, ktere pozustaly, te powynowatj budu bratrj pekne a krasne spolocžne medzj dobre lydy wydati pocztiwe (L. TRNOVEC 1604); lyssku, gargapku a k Welikeg nočzy tela powinnj su spoleczne dawat (P. BYSTRICA 1684); lady pak na Vahu žeby se společžne lamaly (L. JÁN 1704); zwelebúgte Pána se mnú a powyssugme méno geho společňe (KB 1757); k 2: wodu za swu wlasni magy drzety az po Vhersku Ves a nyze Vherskey Wsy aby gim spoleczne bola (L. JÁN 1480 SČL); Janowy pak fl 111 zs tey summy ma se nagyty a ostatnemy spuoleczne wssickny y z Janem magy se podielyty (ŽILINA 1553); ta (vinica) se ma cum consensu partium spolecžne odpredat a spolecžne rownim dilem penize inter partes magi se podelit (KRUPINA 1691); (úrek) p. Rady Janos, István a Mikoss spoločne držia (IVACHNOVÁ 1736); minister a cantor evangelitsky aby nebo společne z obecneho wiplacany byli, anebo častku wiplacanj ze strani katoljku aby prestala (PONIKY 1791); k 3: a my spolecznie poradiwssie sie, s prziwolenim wsseczkey obcze prodali sme gemv to giste sedlisko (ŽK 1482); prede wssemi weczmj spolecžne mezy sebau lasku vstawicžnu magte (BAg 1585); tu (sestru) take, gestli co ze zalohuw prisluchaty bude, stranky aby společne gi contentowaly (ZORKOVCE 1688); redamo: společňe milugem; consociatim: společňe, po towarysky (KS 1763); k 5: kterak ony spoleczne a nerozdylne gednosteinu wuly prodaly Stanislawowy Wrbenskemu puol cztwrty zeme (P. ĽUPČA 1580) jednomyseľne
starodávny príd
1. pochádzajúci z dávnych čias, majúci staroveký pôvod, ráz, starobylý: nebo rowne yako wogaci, můg mili krestianski dobri priteli, starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowali proti strelbe (TC 1631); lide starodawni tela umrele palyly (KoB 1666); malomocénstwi za starodáwné sa uznáwát bude (KB 1757); annales, kronika: poznamenánj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwných (WU 1750); pervetustus: staroswetský, starodáwny; fundatus: založeny, starodáwny, starodáwno wystaweny (KS 1763); pisse Antonius Natta, že u starodawnych pohanuw bil obyčeg, že kral kralowi hadki odpisowal, gestli uhadel, dal mu peňize, mesto, čo dati prislibil (GK 1779)
L. práv podľa, vedľa s-o obyčaja, s-ej obyčaje, poriadku, spôsobu, zvyku, zvyklosti podľa tradovaných právnych predpisov, obyčajového práva; tradície: na ktereyzto weczy lepssy a gisteyssy swedomy a pewnost lydkupp wedle starodawneho obyczege w dome richtarskem naleli a pili; potwrdil gest wedle starodawneho zwyku a obyčege swedomu a litkupem (P. ĽUPČA 1543); ( 1626); podle zwyklosty starodawneg panom messtanom dano wyna do domu (ZVOLEN 1645); assuetudo: zwyklost, obyčeg, zwyk, mraw, starodáwný spůsob (WU 1750); vedle takoveho noveho urbara vetše povinosti nam pripadli, jako vedle starodavneho poradku na nas pripadaju (B. BYSTRICA 1775 CM)
2. starý, pôvodný, skorší: wyem, že muog mily pan bratr racži w dobru pratelsku lasku starodawnu (to) obratiti (BREZANY 1595); dcery powedagi a doswečiti chtegi, že oni swobodne podle zmluwy starodawneg (zeme) za wlastne vreky nasse držime (RUŽOMBEROK 1605); geden pas pozlatitj, stribrny starodawny (PRAZNOV 1630); lychwu Ulyčzanye prehányaly po starodáwnych czestách (DRIETOMA 1720); že sa geg nemoc starodawna rozmohla (L. MIKULÁŠ 1760); k teg starodawneg milownicy nechodiss (MiK 18. st)
L. náb diabel z hrjssniky sa zahrawa, zanechawa gich gity nekdy na slovo Boži, ale w kratkem čase zas gich do pazurow swich taha s cwernu starodawneg lasky (MiK 18. st) dedičným hriechom; subst s. m dávno, dávnejšie žijúci človek: zase slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nebudess krywé prisahat; slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nezabygess, ale kdo zabige, wiňeň bude súdu (KB 1756); monumenta antiqvitatis: starodáwnych pamatné pjsma; proseqvi antiqvitatem: starodáwnych s prjkladem nasledowati (KS 1763); -o, -e prísl k 1: fundatus: založeny, starodáwno wystaweny; urbs saxo vetusto fundata: starodáwno wystawene mesto; prisce: starodáwne, podle starého obyčaga (KS 1763); za s-a prísl výraz v dávnych časoch: za starodawna tlkly toliko tlkmy w mažyary (KoB 1666); za starodawna lidem Bohu oddaným a poswecenjm tak prijsne zakazal Bůh wssemohucy, aby se od wocta od hroznuw widawenjch y od wsselikého napoge opogného zdržowali (SK 1697); wie-ly, pamata-ly swedok, gako za starodawna bywalo humno na Machowskem dwore (BOBROVNÍK 1699); naziwala se pak brana Stara, že na tem miste za starodawna hnedkj, gak Geruzalem zastawil, brana bila (KT 1753); po s-e, po s-u prísl výraz starobylým spôsobom, ako v dávnych časoch: antiqvo opere: po starodáwňe, po staroweku; antiqve: po starodáwnu, po starém spúsobu (KS 1763); -osť ž starý, dávny vek: hle, chlebi, kdiž sme wissli z domuw nassych, aby sme k wám prissli, teplé sme sebú wzali, wčil zostali suché a od starodáwnósti prewelikeg podrobené (KB 1757); vetustas: dáwnost, starodáwnost, starožitnost; antiqvitas: starodáwnost, stary wek (KS 1763); ale bez práce a vetšú spravedlivú jejich starodávnosť bi (Slováci) preukázali, kďi bi jím za otca Noa aneb prám až Adama položili (BR 1785)
stolica ž
1. časť nábytku, sedadlo: stolicze operacze gedna; sukno czerwene ze stolicz z paloti dlhe kusi no 2 (TRENČÍN 1597); ( 1647); učitel sedj na stolici, žacy po lawicech (OP 1685); wrecze ze zbožym bylo mezy stolicze wtisnute (P. ĽUPČA 1691); stolicza bukowa 1 (TRENČÍN 1713); dúm musí biťi wnitrňe zaopatrený stolem, stolicámi (BPr 1787); Franca zbil, chlebem uderil, stul wssecek olamal, stolice wssecky onho otriskal (PUKANEC 18. st);
x. pren Panno panen, stolice mudrosti, orodug za nás (UZ 1722) invokácia P. Márie v litániách; pre gaku ale pryčinu menuge predpowedeny prorok totu stoliczu stoliczu nakazeny (SlK 1766-80); zdroj mravnej nákazy; blahoslaweny muž, kteryž nepostupyl po rade newernych a na ceste hryssnych nestal a na stolicy posmewačuw ruhawych nesedel (MC 18. st) nerúhal sa; w tom okamženi, když dussa twa winde, uwidiss sudca sprawedliweho stolicu (MK 18. st) Boha
L. wysoka spiacy stolica s tlačzeneho remeňa gedna (L. JÁN 1697) upravená na spanie; assessorium: prjsedné mjsto, radná stolica určená na sedenie pri zasadaní nej. rady; cathedrarius: kazatel z stolici učjcy z kazateľnice (KS 1763); stolica klečiaca ze suknem zelenim obtahnuta (M. KAMEŇ 1772) kľakadlo; (Dóža) neslýchaným zpusobem zhlazen byl, posazen totižto na železnau ohniwau stolicy (SH 1786) zariadenie na popravovanie upálením
F. blahoslaweny muž, kteryž na stolicy mornyho nakazeny nesedel nebol potrestaný izoláciou (SlK 1766-80); kdo nízký gest stworen, nízký s česťú zústáwá, úpadu se neleká a keho na wisokú stolicu postáwá, zwaleňj z hrúzú čeká (BE 1794) povýšia
2. zariadenie používané pri opracúvaní, spracúvaní nej. materiálu: kapustne stolycze z nossmy (BYTČA 1606); rezacza stolicza y s kosgerom (PÚCHOV 1710)
3. zariadenie na vykonávanie telesnej potreby, nočník:
L. sella pertusa: stolica pruchodná; latrina: záchod, stolica Pilátowa; forica: záchod, obécny stolica; lasanum: stolica nočny, aneb nádoba potrebná (KS 1763); gestli nočnj stolicy potrebugj, musy yhned z pokogjka wynessena býti (TiS 1788)
4. stolec, trón, prestol: (kráľ) sedj w kralowskeg stolycy slonoweg neb slonowimy kostmy wikladaneg (KoB 1666); budú wzácné skutki mé a ridit budem lid twúg sprawedliwe y hodeň budem stolici otca mého (KB 1757); solium: králowská stolica; thronus: trún, králowská stolica (KS 1763); Buch sedj na stolici swég swatég (BlR 18. st)
F. zosadiť, zložiť, zhodiť niekoho zo s-e zbaviť moci, funkcie: (Boh) zsaďil mocných z stolice (CC 1655); resident rímsky muže knižata kacyrska s stolici zložiti; ergo wssyckni tu moc magi, aby kniže ze stolice zhodili (SP 1696); geho (pápeža Inocenta) rozkazem, gakožto hlawy tjm a na to same vstanoweno bilo, aby toliko sami papežowe toho potwrzowanj moc miti mohly a mely, skrze což by tjm lepeg papežoweg stolici priwazanj bily (WO 1670); zgednany knez mnohokrate musy s marné wecy preč giti, kdy mu samy patroni stolicy wystawugj a gineho na mjstogeho powolagj (SP 1696) zbavujú ho miesta; nekterý z tech, který dluho po swatem Petru na stolicy rjmskég sedeli (IA 1708) boli pápežmi; kdo bi po tebe zatim na biskupské stolici sedeti mel (VP 1764) mal byť biskupom
5. vysoká úradná inštancia, župný úrad a jeho sídlo a činnosť: ktoz swe stolicze tu negma, ten gma hledati wyssnieho rychtarze gednani (ŽK 1473); oznamugj Vašym Mylostem, že bude stolicza po svateg Lucij ten štvrtek zasadnutie stoličnej rady; nas wjprawila stolycze na rakoss s panom Fogaczym (NOVÁKY 1568); ( 1569 KL); kdy pan Timotheus z notariusem relaciu včzynili, co na stolicy konano, dan gim obed (ZVOLEN 1637); to pak (svedok) dobre wje, že žadnich imposity do stolicze neplatya (NITRA 1663); drabu do stolice s lystem za panom viceispanom chodjcym d 36 (KRUPINA 1706); s. Petr swe posledny sydlo a stolicj mel w Rime (Le 1730); žaden richtar do slawneg stolice nepoda suplicatiu, prweč abi gu panu superiorowy presentuwal (KLÁŠTOR p. Z. 1733); slavna stolica Joanesa Csipku za privilegia tisovske do stolice citovala pod pokutou 500 zlatych (TISOVEC 18. st CM);
x. pren Joanes Čorba newedel, že by stolicze byla publikowana (SPIŠ 1602 DSJ) rozhodnutie stoličnej rady
L. práv (parent) počal se smiati, ale hned smiech swug premenil a počal u seba rozwažowati, gakbi nebespečna wec bila, na sudnych a prawskich stolicach posedowati (MS 1758) zúčastňovať sa právnych sporov; moliri dejectionem: na stolicu komornú gjti na stoličný úrad majúci na starosti finančné a hospodárske záležitosti; disceptanat in eodem foro: na tég práwnég stolicj se waďá vedú právny spor (KS 1763); jako na čilejši a tak na panskej stolici nič sme nedokonali, ani sme sa se žadnu vecu nepokonali (SKAČANY 1773 LP) šľachtický súd nad poddanými, výsada, podľa ktorej obyvateľstvo usadené na majetku zemepána nepodliehalo právomoci komitátnych stoličných úradov al. úradu zemepána; súdna, súdobná s. súd: oznamugj Wassi Milostty, zie na tento prisczy stwrtek budeme myty sudnu stoliczy (PARTIZÁNSKE 1556); pan Petr Pongracz dal gest rokowaty wedle starobileho obiczege a zwiku stolicze teyto súdobney liptowskey skrze mne (LIPTOV 1578 DSJ); scabinus: sedjcy na sudnég stolici (KS 1763) úradnou mocou riešiaci spory; Kryste, ktery seba s posmechj obmnoženého a powazaného k nečistég stolici súdneg súdca Pilata westi sa (dal) (BlR 18. st) pred pohanský súd;
x. bibl prjgde den poslednj, ktery hlasem truby umrelych wzbudj a žiwjch pozowe pred sudnu stolicy widomeho Krysta (OP 1685) súd všetkých živých a mŕtvych na konci sveta;
x. cirk pismo a patenty, s kteryma sme opatrenj od stolice apostolskeg rimskeg (MiK 18. st) od pápežského úradu
6. hlavné mesto krajiny, sídlo inštitúcie: ne po dlhem pak čase y mesto Byzantium, stolicza wychodnég rysse, pod mocz zwitezitele padlo (PeP 1771); zdaliss toto neni ten Babilon, kteri sem ga wistawil w mocy sily sweg a w stawe dustognosty meg, aby bil stolicu kralowstwy, k ozdobe slawy meg (SlK 1766-80);
x. pren Rym učynen gest hlawa wsseho krestianstwy, stolice prawdy (ŠV 1675)
7. administratívnoprávna územná jednotka na čele so županom, župa: stala se dobrowolna a smluwa zkrze pana Petra z Rohody a pana Mykulasse z Nozdrkowecz s wiczeisspany stolicze Trenczanskey (TRENČÍN 1483 SČL): Gyrzyk Skrobak z Zaskalyczy, teyze Orawskey stolicze prysazny (ORAVA 1574 DSJ); sa Balony dnes treti dien pohnuli sem, czez nassu stoliczu (PUKANEC 1611); ktery pak s tegto stoliczy wuz wiezol do ginych stolicz sukno, kože, wlnu, powinni gest dwanaczte penizy od kazdeho woza (RADVAŇ 1702); když se pomimo obyčegného wogaka massirowánj z gednég kragny, districtu nab stolice do druhég, gegich mundury, dela neb kusy a proffunt preklada (Kur 1782)
8. (živočíšne) výkaly: tenesmus: zatwrzeni stolice (NP 17. st); mak černy zotreny daty u wine trpkem tem, gežto na stolycy chwatagj (HL 17. st); kdy ssestonedielka ma zacpany žiwout, že nemuže mjti stolice (RT 17. st); dotknúl se na rameňe žili, na jazik pohlédnúl, jakú stolicu má, se tázal a k zastretímu stolu prisednúl (BR 1785); w apatekach sa s neho (aloe) dobre pillule stroga, které dobre žaludku a lachku stolicu spusobugu (Zel 18. st); ked sa nechce pustit z howada a nema stolice (HK 18. st); stoličný príd
1. k 5: prwsseho zgednany lyst stolyczny, pod kterzymkolvek spusobom bol by wyzyl, y gyne lysty z kerehokoly mesta boly by wybrane a wytahnute (L. JÁN 1480 SČL); pryssel dominus iudex spolu z boženikom stolyčnym z Ragcza (ŽILINA 1693); Holessowi, kteri chodil po dedinach drewo wihanat wedle comissie stoličneg, den 10 (ŽILINA 1719); waznowi stoličnemu počalo se dawat den 2,5 (MARTIN 1722); stoliczny hajduch wjedol zwazaneho pastira (VESELÉ 1747); držana bila restauratoria anebossto stoličnich officiru woleni (B. BYSTRICA 1778); davam vam na vedomy, že myskar stolicsny žhrebcov rezati prinde (PRIEVIDZA 18. st)
L. s. korec, merica, siaha poľnohospodárske miery, ktorých hodnotu stanovila stolica: poručza se bednarowy, aby stare korcze zrownal ze stolyčznim korcžem (BARDEJOV 1736); miery, to gest mericzu stolicžnu mame a holby sy zaopatrime (ORECHOVÉ 1770); drevo urbarske, čo sme rubati povinni, vedle sahy stoličnej ani rubat, ani do Trnavy vozit nam nedopusti slavne panstvi (NAHÁČ 1786 LP); bylo by dietie w dewiti letech, muoz dobre w sswych letech wystupiti a obdrzy prawo swietske y stoliczne (ŽK 1473); Joannes Soos, wiceysspan a Georgius Zalathnay a Blasius Rakoncay, dworssty stolicžny (ZVOLEN 1567) úradníci s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou; kdyz sme se na ten czas vlozeny w stolyczny den spolu zessly, ya sem tu hned panom spolu tech padesat zlatych polozyl (TRENČÍN 16. st) deň zasadania stolice; prziuilegia meske a stoliczne (TRENČÍN 1600) listina potvrdzujúca určité výsady stolice; stolične poruby a napadky obecné na spusob ostatnych poddanych dlužni davati (ORAVA 1625 U2) daň určenú pre stolicu; panu Dubeciusowi od dwuch listuw pod stoličznou pečzeti placeno 2 fl (ZVOLEN 1637) opatrených pečaťou stolice ako zárukou ich pravosti; Marcziban službi stolične pestowal (ILAVA 1668) bol zamestnancom stolice; pro parte exponentis birsaghi takowe magj cedowaty, ktery by z nas stolicznim prawem hledal (ŽILINA 1689) uplatňoval si právny nárok pred súdnou inštanciou s právomocou pre stolicu; predtym sme zo Svatomartinčani na poradky stolične jeden vuoz davali a juž včilej musime vždycky štyri (SĽAŽANY 1690 LP) na feudálnu pracovnú povinnosť vykonávanú pre stolicu; danki yak stolicžne, tak czisarske musime ustawicžne znasset (VARÍN 17. st) poplatky odovzdávané stolici; jakovy duchod mytovy dle tabele a vytahu stoličneho v mestečku Ilave vyložen a narizen jest (DUBNICA n. V. 1745 LP) nariadenia stolice; deorum sessimonium: stolične sedeňá (KS 1763) zasadania stoličnej rady; menovany Pongracz Krisstof wen z aresstu pred vrata stoličneho domu wichadzal (LIPTOV 1773) pred sídlo správnej inštitúcie stolice; nech počina od teho gazdi, od ktereho se spisky stolične počinagu (HRANOVNICA 1786); zeman sjce skrze stoličný magistrat nech ať se pokutuge (TURIEC 1796) administratívny úrad stolice; ten, ktery prwny do mestkych neb stoličnych knych zapssan gest, prawo ku statku ssobe predepssanemu dossahuge (WZ 1797) úradných kníh, do ktorých sa zapisovali dôležité rozhodnutia stoličnej rady
2. k 6: pribehli zaraz misliwci, ukriti mezi stromámi i zwázawssi ho reťazou do stoličného mesta swého kralostwa (!) priprewadili; na víchod Anglii leží Dánia, gég stolečné mesto gest Kopenhága (DS 1795)
3. k 7: pan wiceisspan vstanowil vroczeneho pana Ssimona Jesenskeho stoliczneho pisara (TRENČÍN 1588); však ničmene bolo pustych, juž jich je vice a ješče bude vice, jestli laskaveho zlitovani od V. Exelencii nebude v tomto stoličnem gruntu (SELCE 1716 LP) v stolici
L. s. ľud, ľudia obyvateľstvo stolice: nowina o pobitych Nemcych od hayduchow kdy prissla do toho leženi, zburilo se wssecko wogsko cysarske a chteli to mstiti na Vhrych a stoličnemv lydu giž počali zbrog odbirati (RUŽOMBEROK 1605); testis chodil po chotari z služnim pred nyekolko rokmi a slichal od služniho y od ginssich stoličnich lidi, že na Kuopke gide chotar Ostroluczky (O. LÚKA 1677); hostinsky postupne zminku činil na stolicu, ispana a zemanstwo stolične (SPIŠ 1716)
4. týkajúci sa širokého zadného zubu cicavcov: gomphij dentes: stoličné zubi (KS 1763); subst s. m komitátny, župný sudca: vradnyky (!), ktery poddanemu dowoleny k wiwandrowani, bez wedomosti a porozumena stoličneho dagu, tak a za takych vznany a zpokutowany budu (Kur 18. st); s-é s majetok stolice povinne obrábaný poddanými: krčmari a hajnici maju tak jako my živnosti a nam v ničom nepomužu, a to jak na kralovske, tak i na stolične (UHROVEC 1778 LP); ješče len zornica za huru vychaza, už se na ňom štyria pod oblokom vadzá, jeden k nemu ríká, tam pujdzeš na panské, druhý rozkazuje, pujdzeš na valaské a tretí chudáka na stoličné honí (ASL 18. st)
strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi (ŽK 1497); od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory (ZVOLEN 1567); stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina (BÁTOVCE 1600); pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge (KoB 1666) nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu (BREZOVÁ p. B. 1768)
L. odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj (KB 1756; 1757); (muž) Telemacha na stranu pogal (PT 1796)
F. každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho (BV 1652); Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye (KRUPINA 1695) nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy (KS 1763) zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči (WP 1768) prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna (L. SIELNICA 1564 E); za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil (TURANY 1624); musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti (RT 17. st); na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti (CA 1727); pagina aversa: druhá strana listu (KS 1763); kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel (Kur 18. st)
L. reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry (CO 17. st) obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane (BYTČA 1484 SČL); Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane (P. ĽUPČA 1583); plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow (BÁTOVCE 1604); kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda (SK 1697); ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli (DRAŽKOVCE 1714); Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa (KB 1756) do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni (LIPTOV 18. st);
x. pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila (ĽUBIETOVÁ 1657) niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme (H. SRNIE 1690) dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam (DLHÁ 17. st); distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel (KS 1763) neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit (VP 1764) ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest (TRENČÍN 1571)
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy (ŽK 1460); na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty (LIPTOV 1716); sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide (Tr 1728); gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu (KRUPINA 1736) pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly (WU 1750); pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj (PT 1796)
L. držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala (SENICA 1680); aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat (DUBNICA n. V. 1719); pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal (MARTIN 1734); partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati (WU 1750); trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok (RUDINA 1644) pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál (WU 1750) podporoval som ťa
F. nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy (ŠV 1675) prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda (HRÁDOK 1715) pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila (PT 1796) získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu (BEŇADIKOVÁ 1563); potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) (ZVOLEN 1567); wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila (DOMANIŽA 1615); na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome (BÁTOVCE 1631); arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj (WU 1750)
L. advocatio: strana odporná (KS 1763) odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom (ZVOLEN 1567); mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach (ŠVÁBOVCE 1568 KL); gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany (KRUPINA 1691); nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal (VELIČNÁ 1724); na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj (CS 18. st)
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach (ŠARIŠ 1682); prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach (LUKOV 17. st); Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal (KrP 1760); zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím (BR 1785); cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy (LEVICE 1788); na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil (VRÚTKY 1737); semote: na strane (KS 1763); z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc (Z. PODHRADIE 1715); liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil (D. KUBÍN 1726); drewo z wačeg strany pokapalo (ĽUBEĽA 1786); stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam (KoA 17. st); k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali (KRUŠETNICA 1776 LP)
svätomartinský príd vzťahujúci sa na deň sv. Martina (11. novembra): dluhu sw. martinskeho dadia (TRENČÍN 1652) splatného na sv. Martina; subst s-é s plat dávaný členom mestského magistrátu v deň sv. Martina: dali zme panom starssim swatomartinskuo hotowich penazi fl 1, d 20 (KRUPINA 1706)
svätý príd
1. v náboženských predstavách vlastnosť pripisovaná Bohu, starozákonným prorokom, novozákonným evanjelistom a ľuďom, ktorí podľa kresťanského učenia žili cnostným kresťanským životom a po smrti sú uctievaní ako svätci (a v pomenovaniach pamätných dní, mesiacov, kostolov, osád, rastlín, chorôb ap. podľa nich nazvaných): nayswategssy Bože wssemohuczy (BAg 1585); maximus: negswategssy; sanctus: swatý (OP 1685); na druhú noc pripussťen budess k spogeňú swatych patryarchúw (KB 1757); divus: bózsky, swaty, kanonyzowany; psalterium: žaltár, swatého Dáwida žaltárowá kniha (KS 1763);
x. pren iron o, vi svaté klášterské drakiňe! (BR 1785) svätuškárske
L. náb Duch s. v kresťanskej vierouke tretia božská osoba: we gmeno Otcze y Syna y Ducha swateho (ŽILINA 1561); S. Duch sviatok Zoslania Ducha svätého na apoštolov, Turíce: na Svateho Ducha (CA 1709); S-á Trojica prvá nedeľa po Zoslaní Ducha svätého: w tu nedeli pred Swatym kryžom, patnastu po Swatey Trogicy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 16. st); s-ého Jána mesiac jún: s. Jana mesic (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac september: s. Michala mesjcz (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac november: s. Ondrege mesjcz (KoB 1666); S. kráľ zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi: na kostel Swaty kral reczeny, na oprawu geho fl 20 (ŽILINA 1601);
x. bot s-é drevo z gvajaka liečivého Quajacum officinale: swate drewo (HT 1760); s-ého Ducha korenie čemerica čierna Helleborus niger: swateho Ducha koreny (HL 17. st); bôb s-ého Ignáca plody cudzokrajnej rastliny kulčiba horká Ignatia amara: faba s. Ignatii: bob swatého Ignacya (TT 1745); s-ého Jána drevo, jahody, hrozná s-ého Jána ríbezľa červená Ribes rubrum, krík a plod: swateho Yana drewo (KoB 1666); ribes: jahody svatého Jana (VTL 1679); swatého Jana hrozny (:borzečky:) (OP 1685); hlava, tvár s-ého Jána áron škvrnitý Arum maculatum: menssj slowe aaron, o nem dale psaty se bude sub titulo twar swateho Jana (HL 17. st); chlieb s-ého Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); siliqua dulcis: swatého Jana chléb (TT 1745); s-ého Jána zvonček ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); s-ého Jura kvet záraza obyčajná Orobanche caryophyllacea: verbasculum: sw. Yura kwet (:bylina:) (KS 1763); ruža s-ej Márie rastlina z rodu kukučka Lychnis: lichnis: rúža s. Marie (NPH 17. st); s-ej Trojice zelina fialka trojfarebná Viola tricolor: wezmi swateg Trogicze zeliny (RP 18. st);
x. med s-ého Valentína neduh epilepsia: hrebičkj užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, s. Walentina neduhu, sslaku (RN 17.-18. st)
2. súvisiaci s náboženskými predstavami a obradmi: swate dni a zapowiedne (ŽK 1473); znamenugte sie znamenem swateho krzuza (S. KAPITULA 1480 DSJ); (Kristus) telo y krw swu swatu vilel (PARÍŽOVCE 1564); stan se geho swata wule (RUŽOMBEROK 1602); nas o tom bude winaucžowati tato dnessni swata episstola; krst swati w tom nas upewnuge (TC 1631); k swateg spowedy skeltowalo se fl 1 (ŠTÍTNIK 1689); gsy nam mylost swiatu vdelity racil (AgS 1708); nyepotupim joho sveté pravo (DŽ 1752); w dnessnim swatem ewangelium; k omssy swateg y w delny den pilno se ubira (KT 1753); gednu stribernu pikslu na swaty oleg (Kur 18. st)
L. s. s-ých veľmi svätý, najsvätejší: každé pohlawi muzské s pokoleňa kňezského gésti bude na mjste swatem toto masso, nebo swaté swatych gest (KB 1757); S. kríž sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra: w tu nedeli pred Swatym kryžom (P. ĽUPČA 16. st); S. večer Štedrý večer, Svätvečer: item na Svaty wecser s posipnjow day krawam, bude se behat (RO 18. st); s-é miesto chrám, kostol; sanktuárium: na tomto boskom a swatom mestie w zhromždieny wassem (BAg 1585); na swatem miste w kostele (TRENČÍN 18. st); s-á cirkev, eklézia, s. kostol cirkev: weryss-ly y w Ducha swateho, swaty kostol krestiansky, wssech swatych obczowany (BAg 1585); sam dawa do czirkwe sweg swateg gine učitele (TC 1631); abi joho svetá eklésia na velyiku se rozmahala (MCa 1750)
3. bohabojný, počestný, mravne dokonalý: pryklady mame mnohe pobožnich a swatych žien, yak su se naprotiwko swym manželom zachowawali (BAg 1585); kterehožto (Pána Boha) sme my sinowe a ditky swate (TC 1631); religiosus: bohabógny, nábožny, člowek swaty (KS 1763); drž a zachovávaj včilejšé tvé umíňeňí (BR 1785); na pohled swaty žywot wedel; čym nektere učeny swategssy, tym sskodliwegssy, naučy-ly se ho bezbožny (MC 18. st)
4. posvätný, vzácny, nedotknuteľný: pred slawnym vradem gest confirmowany swatym juramentem (PREŠOV 1701); vznešeny a osviceny pane, pane svatej rimskej riše grof (LEDNICA 1760 LP); slowo kneske swate gest (GK 1779); sni viprávať, jim jakžto božskímu zjeveňí veriťi, jest vec všem muhammedánum svatá (BR 1785)
L. s. stav (manželský), s-é manželstvo cirk manželstvo: mne Pan Buoh raczil obdaryti manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); vmjnil sem w staw swaty manželsky wstaupiti (TRENČÍN 1646); žadal sem od V. O. ku manželstvi svatemu dievku jednu, totiž Ilonku; pani nechtice stavu svateho zbraniovati mne v tom, jest slušnu odpoved dati račila, abych až do fašanku čekal (CHLEBNICE 17. st LP); subst s. m
1. náb svätec: tak sy mu Buoh pomoz y wssyckni swaty (ŽK 1473); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňýci; pro twých swatých prýmluwu (CC 1655); zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750); caelicola: nebéssťan, nebésky swaty (KS 1763); ona wsseliké rozličních svatích relikvie anebožto ostatki ukazuvala; (moslimskí rehoľníci) bívajú z podcťivosťú aj delimi všecci volaní, čo svatích znamená (BR 1785)
L. Všech s-ých Sviatok všetkých svätých, 1. novembra: w nedieli prwni po Wssech swatych (ŽK 1498); z Blatnicze zamku we cztwrtek po Wssech swatich (BLATNICA 1581); všech s-ých mesiac október: wssech swatjch mesicz (KoB 1666); svätnica, svätyňa s-ých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: uďelal wnjtrny dúm modlitebnicí, aby se ménowal swátnica swatých (KB 1757); skrze ohawnost nic gineho nerozumie než modlu nekteru pohansku, ktera stala w swatine swatych (CS 18. st);
x. pren Pan Krystus skrze swu wlastni krew wssel gednuc do swatine swatych (TC 1631)
F. komu Pan Búh, tomu wsseccy swatj (SiN 1678) komu Pán Boh, tomu všetci svätí;
2. bohabojný človek, dobrý kresťan: tsom já bezpetsni smi i verim pevnye, śe svetoho szvoho v hrobe nyenyechás;
F. nehned každy swatym sluge, kdo se w chrame postawuge (SiN 1678); ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva; s-á ž svätica: wíc manželúm žiwím bila slúžila nekterá swatá (BN 1796); s-é s čo je vzácne, posvätné: nepotrebj swateho psum dawatj, anj perly pred swjne metatj (CS 18. st); -o vetná prísl: což se blyští, ne všetko bývá zlato, tak i pri kostele, ne pri každém svato (RL 1642); -e prísl k 3: abychom my swatie, pobožnie, krestiansky, w bazny boskeg, w pokore žiwy mohli byti (BAg 1585); pomos’ mi pobośnye szvatye śitz (AgR 1758); tak se najpobośnyej a najszvatyej pomsztzim, hrichov se uvaruju (RSP 1758); sancte: swaťe, werňe, swatobliwe (KS 1763); k 4: Thomas podal vprimnou wuli pred vradom a swate zasljbil (P. ĽUPČA 1625)
P. tpn na Swatem Petre ( 1460 v Trnave SČL); Od Swathey Anny (v Liptove 1540)
svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc (VTL 1679); tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw (PP 1734); lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly (KS 1763)
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa (KoB 1666); slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc (VP 1764); P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali (SPr 18. st)
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň (KS 1763)
F. s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal (BlR 18. st)
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo (PP 1734); poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany (JELŠAVA 1745)
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena (TRENČÍN 1645); pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali (KRUPINA 1690); ( 1737); cžerwičky modre neb swetle zustanu (SN 1772); swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha (GP 1782)
L. s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty (RT 17. st); s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg (BiN 1799); -e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle (KS 1763); k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže (PP 1734); vilos mi svetlyéj to szpiszányé (MCa 1750); svetlo2 vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo (ŽK 1473); lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se (KS 1763); dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala (BR 1785); po s-e, za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj (KT 1753); kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle (MiK 18. st)
P. atpn Giryka Swetlyka (P. ĽUPČA 1551)