Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

robotný príd.

1. pracovitý: r. človek

2. hovor. pracovný: r-é šaty, r. deň

robotný -ná -né 2. st. -nejší príd.

pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovia • nelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povaha • usilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak

pracovný súvisiaci s prácou, určený na prácu: pracovný čas • všedný (op. sviatočný): všedný deň • zastar. robotný: robotné šaty (op. nedeľné, sviatočné) • zamestnanecký: byť v zamestnaneckom pomere

robotný 1. p. pracovitý 2. p. pracovný

robotný príd.

1. pracovitý, usilovný: r-á žena, gazdiná; r-é ruky, r-a dlaň; r-í do úmoru (Taj.); Mlieč bol mocný, robotný ako koník. (Taj.)

2. používaný pri práci, pracovný: r-é šaty, r. odev, r-á zástera; r-á sukňa (Zgur.);

3. týkajúci sa práce vôbec, pracovný: r. deň v ktorom sa pracuje, všedný; r. ruch;

4. trochu zastar. ktorý pracuje, pracujúci; živiaci sa prácou, robotou: r. ľud, národ, svet pracujúci, robotníci; r. človek; r-é kone (Tim.) ktoré pracovali na poli (op. parádne);

robotnosť, -ti ž. pracovitosť, usilovnosť

robotný príd.
1. ktorý je pracovitý, usilovný: Chtorá gazďiná si dá záľežäť pri ľäňe, to je už vidno, že je robotná žena (Dlhá n. Or. DK); Janko, tem bou̯ počúvni aj robotní (Blažovce MAR); Mama boľi šikouná, robotná, poraďiď veďeľi (Dobrá Niva ZVO); Tá bohatá že je robotná, abi som si ju zobral (Gem. Poloma ROŽ); A sa ťi té ďévčence také pekné, šikovné, robotné, na sve_cúcé sa ťi (Lapáš NIT); Takto robotní je velice, šag ón porobí (Slov. Grob MOD); Na nádražié potrebuje mladích chlapóv, dobrích, robotních (Trenč. Závada TRČ); Chodžby bula chibňejša, ľem keby bula robotňejša (Udavské HUM)
F. vo februári sú ľuďa̋ už robotní, aľe v decembri daromní (Bziny DK) - pracovný výkon závisí od ročného obdobia
2. určený na prácu, týkajúci sa práce, používaný pri práci, pracovný: Čierne topánki si ňahaj na ňeďeľu a tieto kávovie ťi budú na robotní ďeň (Dol. Lehota DK); Obleč si robotnie nohavice! (Slepčany ZM); Ke_cen sa ja vidávala, ešče tedi moseli zme šetko nosit, grgulu ešče aj v robotní den (Slov. Grob MOD); Asi dva ľebo tri (vozy) maľi ešče okrem teho, na tich sa vozeľi v robotni dzeň (Rosina ŽIL); Jag bívali pri korune, aj robotní den chodeli vinastrájaní (Trenč. Závada TRČ)
L. robotní kón (Trakovice HLO) - ťažný; robotná kniška (Ploské REV) - preukaz o pracovnom pomere v minulosti
3. živiaci sa (obyč. manuálnou) prácou, pracujúci: Robotňí svet sa ťeší, že má prácu a ňemusí za ňou choďid adž za more (Králiky BB); Husacia pečenka bola pre robotňich ľuďí drahá paškrta (Pukanec LVI); Robotnimu človekovi treba prejaviď úctu (Slepčany ZM)

robotný príd
1. týkajúci sa práce vôbec, pracovný: magu dobry pozor daty desatnicy na wsseligaku mladu čelad, budto swatečny wečer, aneb i robotny wečer, kdiž ge guss po dewateg hodine (KLÁŠTOR p. Z. 1725); manupretium: plat, záplata od roboti, plat robotny, mzda (KS 1763); dal som zaseg Ančzy syrote podssitye sprawyt cžyerne na robotny den (N. MESTO n. V. 1772); ergastulum: robotný žalar, w nemž okowanj tezce djelati musegi (DSL 18. st)
2. používaný pri práci, pracovný: fabrica: robotne načenj (KS 1763); sproste robotne sstwerne dwe (DVOREC 1772); v komore v šest flašach ovsenka, robotna palenka (MVV 1779-85)
3. kt. pracuje, pracujúci, živiaci sa prácou, robotou: nech ti ge tu swet robotny, tam budess met swatek (GŠ 1758); socius: towaryss, robotny, pracowny towaryss (KS 1763)
4. (o zvieratách) konajúci prácu ťahaním v záprahu, ťažný: item zostalo od tehože pana Jana dwanast wolow robotnych (H. MIČINÁ 1576); w ten čas swedek za kočýssa pri robotnich konach služil (ĎANOVÁ 1756); veterina: robotny wúl, kúň (KS 1763); poznamenani statku robotneho, dogneho a yaloweho (VAŽEC 1768); pastwisko gak pre robotny, tak ay pre hewerny statek nass dostateczne w hotari nassim mame (PLAVNICA 1771)
L. r. ľud včely robotnice: wčely každeho roku rog yako nowu osadu, nowy robotny lid wipuštegj (KoA 17. st)
F. pracovať tvrdšie než r-é hovädá veľmi drieť: (synowe izraelskí) w tegto egypskeg službe twrdsse než robotné howada pracowat museli (SJ 18. st)
5. pracovitý, usilovný: mrawenecz maličkj gest, ale robotnj (KoB 1666); reptanij toto služebnikum málo wěrným a málo pilným a robotným často z ust wychazý (SK 1697); operosus: pracowity, robotny (KS 1763); kdis bih szi dosztal (ženu) sztrojnu, pobosnu, robotnu, frisnu, peknu, ozdobnu, tu bih szi vsal, jeste bih szto zlati dal (CPM 1768); ale gest ten Ganko robotný čelaďín (BU 1795)
6. týkajúci sa feudálnej pracovnej povinnosti, roboty:
L. r-ý deň pracovná povinnosť poddaného voči zemepánovi počtom určená počas celého roka: čo se dotyče podle urbaru dni robotnych, mame velke ubliženia anebošto krivdu obzvlaštne v čas oračky, den po den mosime chodit na panštinu (L. TEPLÁ 1786 LP); r-é peniaze finančná úhrada namiesto pracovnej povinnosti voči zemepánovi: ginssi robotu woznu (sme) newikonawaly, ponyewač robotne penyaze sme dawaly (STUPAVA 1768)