prechváliť -i -ľ! dok. nadmieru pochváliť: p. žiaka;
nedok. prechvaľovať
prechváliť -li -lia (ne)prechváľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
prechváliť sa -li sa -lia sa (ne)prechváľ sa! -lil sa -liac sa -lenie sa dok.
prechváliť, -i, -ia dok. (koho, čo) príliš, nekriticky pochváliť: Potom, aby ju neprechválil, doložil: Nina všetko vie, len nevie araku páliť. (Jil.) Dievčatá si tunajší pobyt nevedia prechváliť. (Mor.);
nedok. prechvaľovať, -uje, -ujú
|| prechváliť sa nekriticky sa pochváliť: Len sa neprechváľ, Gašpar. (Taj.)
prechváliť dok. 1. príliš, nadmieru al. predčasne pochváliť: Len abis to neprechválíl! (Zvončín TRN); Ta mi ho prechvaľila, ahej, zaź je taki jak poper (Laškovce MCH) 2. expr. veľmi, do krajnej miery vychváliť, vynachváliť: Oťedz ho mau̯ rát, pred ľuďmi ho ňeveďeu̯ prechváľiť (Bziny DK)
prechváliť dk veľmi, nadmieru pochváliť, vychváliť: akt gest tento den slawny, že gen žaden prechwalit nemuž (KK 1709); prechvaľovať ndk: zda se my, že ty wecy twé prechwálugess (VP 1764)