Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

náhliť -i nedok.

1. súriť, pobádať: rýchle, n-i (nás) otec

2. i náhliť sa ponáhľať sa: n. sa do školy;

opak. náhlievať, náhlievať sa -a

náhliť -li -lia -li! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.

náhliť sa -li sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.

náhlenie -nia s. ▶ rýchla, chvatná, náhlivá činnosť, zhon, chvat, náhlivosť: predvianočné n.; chystať sa niekam bez zbytočného náhlenia; všade bol veľký zhon a n.; Chystal som sa s veľkým náhlením na svadbu. [J. Pohronský]; Čo môžu spôsobiť svojím bezhlavým náhlením, na to nepomyslia. [E. Farkašová] ▷ ↗ i náhliť sa

náhliť -li -lia -li! -lil -liac -liaci -lenie nedok. (koho (do čoho)) ▶ naliehavým, dôrazným spôsobom pobádať niekoho do nejakej činnosti; syn. naháňať, hnať, súriť: n. ľudí do roboty; mama nás náhli rýchlo sa baliť; Poďme, - náhlil. [R. Dobiáš]; Konduktori trieskaním zatvárajú dvere na vagónoch, náhlia cestujúcich. [A. Plávka] ◘ fraz. čas náhli treba sa ponáhľať s niečím, niet už dosť času

náhliť sa -li sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ; za kým, za čím; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ rýchlo kráčať al. inak sa pohybovať s cieľom prísť niekam čo najskôr; syn. ponáhľať sa: n. sa do práce, z práce; n. sa na stanicu, do školy; n. sa k žene, k deťom; nemusíme sa n.; načo sa n.?; niet sa kam n.; každý sa náhli za svojimi povinnosťami; jednostaj sa niekam náhli; všetci sa náhlili k východu; náhlil sa pomôcť starenke; náhlil sa, aby bol čím skôr v meste; Rýchlik sa náhli k horám. [K. Bendová]; Raz sme spozorovali srnu náhliacu sa k vode piť. [J. Mlčochová]
2. (s čím) ▶ rýchlo robiť nejakú činnosť; nečakať s vykonaním niečoho; syn. ponáhľať sa: n. sa s robotou, s dokončením štúdie; príliš sa náhlia so zadávaním knihy do tlače; s odpoveďou sa veľmi nenáhlil
3. expr. (kadiaľ) ▶ (obyč. o vodnom živle) rýchlo, silným prúdom sa pohybovať, tiecť, hrnúť sa; syn. hnať sa: na dolnom úseku sa potok náhli cez les; náhliace sa rieky; Dym z kozubov a kachlí sa ani veľmi nenáhlil na čerstvý vzduch. [A. Habovštiak]; Z odkvapu sa voda valila a náhlila. [A. Hykisch]
◘ fraz. čas sa náhli al. roky sa náhlia čas a životné zmeny nemožno zastaviť; niet sa kam náhliť niektoré veci treba robiť radšej pomaly
▷ opak. náhlievať sa -va sa -vajú sa -val sa: Po práci som sa teda náhlievala do jedného prázdneho domu na okraji mesta. [M. Danieliszová-Jesenická]

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

náhliť p. súriť 1

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti

súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

náhliť (sa), -i, -ia nedok. ponáhľať sa: Do dvora krčmy náhlila nízka, strojná postava mladej ženy. (Tim.) Urban so ženou náhlia sa k notárovi. (Heč.) Starý klobúk si v náhlení vzal. (Kuk.)

|| náhliť (koho i bezpredm.) súriť, pobádať: „Nemôžeme čas mariť, chytro,“ náhli Jano. (Pláv.)

náhliť nedok. veľmi niekoho pobádať, súriť: Ked ma budež náhlit, isto dačo zabudnem (Likavka RUŽ); Náhli ma, abi som už išla (Návojovce TOP)

náhliť sa nedok. ponáhľať sa: Som si aňi ľen šnúrku ňezavézala na topánkach, že tak som sa náhľila (Chlebnice DK); Náhľiu̯ som sa, bojsa mi ňezmokla raž (Blatnica MAR); Náhlin sa z okopávaňin, lebo potom buďe treba žať (Návojovce TOP); Ňemusiťe sa nahliť, veď vaz oňi najdu (Riečnica KNM); Náhľi sa z robotú a ňemá s toho ňišt (Čičmany ŽIL)

náhliť ndk
1. (na) koho súriť niekoho: zieby ste nan nahliti nechtělj (HLOHOVEC 1577 E); mne nahlil hudecz, abych issel hrat k weczery (ILAVA 1646); Peter rozespaly oči si pretieral, angel nahli, wstan skoro (MS 1758); urgeo: nahlim (ML 1779)
2. ponáhľať sa: bežiss gako sswecz do trhu, t. g. welmi nahliss (SiN 1678); nyenáhlyi, nyeopoznuje, Búh vládnye, vsitko szpravuje (HPS 1752); celero: pospjchám, náhljm (KS 1763); do wrchu něnáhli (PL 1787); n. sa
1. (kam, k čomu) náhlivo ísť, ponáhľať sa: ponewazz sse, W. M., wzzdyczky tak welmy raczyte nahlyty, yakozz y pro ten czass (TREBOSTOVO 1577); co se domu tak nahliss? (NIŽNÁ 1635); (instans) tiež že tolyko peknjmj slowy mu (p. Jánovi) mlowil, že se k syru nahly (H. JASENO 1649); predoloženy Jano Šulak, praetitulowaneg paneg welkomožneg hagczy, bywsse luky opačziti, se nahlil (D. KALNÍK 1729); otpitugem, gak som tento list zle pisala, naležite sa mnie pri nom drieme, o pol dwanasteg hodini v nocy pisem, ale posol sa nahli, us som z nahlivosti agi prasa s perom urobila (LADCE 1774)
2. v čom rýchlo konať, robiť niečo: aby se pak žadnj w psanj nenahlil (BZ 1749)
3. konať unáhlene, neuvážene, nerozvážne: zadam, abi ste gemu (Jurajovi Klobuczickému) kriwdy aneb nahlosty neczynily, na gedneho zleho czloueka znani se nenahlily, neb nighdy geden zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 KL)