kútiky i kúty, -ov m. pomn. ľud. zapálenie al. chrasty na miestach, kde sa spája dolná a horná pera, opary
kútiky i kútky m. pomn. čiast. strsl, záh, vsl hnisavá rana v kútiku úst, opar: Už zase máš kúťike, zase si za volakim pila vodu s krčaha (Pukanec LVI); Jaké má hentá kutki! (Skalica); Ňepi po ňim vodu z harenčka, bo on ma kuciki, nabereš śe! (Letanovce SNV)
kútky p. kútiky