štanga [šta-, šťa-], štangľa [-gľa, -kľa] ž, štangeľ m nem železná tyč: dwe welike sstiangy zelezne (MADOČANY 1581); 2 sstange zelezne, yedna welika, co kamen lamu, a druha menssy (ZVOLEN 1608); železa, sstanki welke (ORAVA 1611 E); placeno murarowy, co sstangu do muru zaprawyl, d 60 (ZVOLEN 1643); k hochmagstrowemu kocžaru gednu sstanklu a gednu ssrub (NITRA 1675); do hostinskich pokogow na okno 4 sstangle na firhanki sem sprawil (DUBNICA n. V. 1729); w kominye zelezny stangel (HOLÍČ 1731); sstangla zelezna pod kominem 1 (BÁNOVCE n. B. 1733); štangový príd: zeleza sstangoweho lib 12 (NOZDRKOVCE 1652); zeleza wyedyenskeho mrežoweho a sstangoweho hrom 1 (DUBNICA n. V. 1720); štanglička dem: platilo se cziganom za dwe sstanglicky a klince d 30 (JELŠAVA 1779)