Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povodiť dok. pochodiť s niekým po istých miestach a oboznámiť ho s nimi: p-l ho po celom meste


povodiť sa dok. neos. stať sa (význ. 2): zle sa mu p-lo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povodiť ‑í ‑ia dok.
povodiť sa ‑í dok. neos.

povodiť -dí -dia povoď! -dil -diac -dený -denie dok.


povodiť sa -dí sa -dia sa povoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok.

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť pochodiťexpr.: obehať obehnúť pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietať polietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiť poobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovať nevšimnúť si odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1


pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiť poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehať polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezť preloziť prelaziť polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovať zbrúsiť prebrúsiť pobrúsiť poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sa pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


povodiť sa p. stať sa


stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať sa udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísť dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sa naďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sa popridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sa zmlieť sa zomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiť pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povodiť, -í, -ia dok. (koho kade) pochodiť s niekým po určitých miestach a oboznámiť ho s nimi: Povodí nás po domoch, po dvore, poukazuje nám všetky zvláštnosti. (Kuk.) Ja vás teraz povodím po horách, aby ste dohonili zameškané. (Mor.)


povodiť sa, -í neos. dok. (komu) stať sa, prihodiť sa: dobre, zle sa mu povodilo; Chvalabohu, že sa vám horšie nepovodilo. (Ráz.-Mart.)

povodiť dok.
1. čiast. strsl, záh pochodiť s niekým po nejakom mieste: Najdrieu̯ ho povoďiu̯ po celej ďeďiňe (Lešť MK); Povoďili nás po celom gazdovstve (V. Bielice TOP); Povodziu̯ ho po izbie, do komori (Jablonové MAL)
2. expr. zlákať za sebou, zmiasť: Šaďe ho povoďila tá svetlonoc (Lešť MK); Tag ma povoďili! (Chocholná TRČ)
F. povoďilo bi ju (Nitr. Hrádok NZ) - bola by sa pomiatla


povodiť sa dok. csl pritrafiť sa, stať sa, prihodiť sa: Tan sa mi tag zľe povoďilo - son sa vivrhou̯ ras (Môlča BB); Veru sa mu dobre povoďilo! (V. Bielice TOP); Co to śe s tebu povodzilo, že śi taki schudnuti?! (Medzany SAB); Ta tak śe mi to povedlo! (Sobrance); povodzit sa zle (Hlboké SEN)
F. čosi ho v noci povodzilo (Bošáca TRČ) - nemohol trafiť domov

povodiť dk koho pochodiť s niekým po určitých miestach a oboznámiť ho s nimi: ty mista, yak sme po nych powodeny, ktere Dobrane Za lazy gmenugy, wssetky Vah odemlel (T. TEPLÁ 1634); tá (mníška), která jích (prespolných) privédla, abi jích všade povoďiťi móhla, dovoleňí pítala (BR 1785); paullum ducere: powoditi (PD 18. st); povodzovať ndk:
F. p. za bradu koho klamať, zavádzať, balamutiť niekoho, vodiť za nos niekoho: to gest w prawdě nechválitebné, že nassý mistrj w tak podstatných wěcech geden druhého za bradu powozugj (FP 1744)


povodiť sa neos dk komu stať sa:
F. kde sa zle komu powodj, to mjsto pilne obchodj (Se 18. st) treba sa vyhýbať nebezpečným miestam


povodzovať p. povodiť

powoďiť powoďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu