čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;
čašníčka -y -čok, čašnica -e -níc ž.;
čašnícky príd.: č. kabát
čašník -ka pl. N -íci G -kov m.
čašník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach, v kaviarňach, pri oficiálnych podujatiach a pod.: hlavný, účtujúci, obsluhujúci č.; hotelový č.; úslužný, zdvorilý, unudený č.; zavolať čašníka; objednať si u čašníka; živiť sa, privyrábať si ako č. 2. hist. ▶ (v stredoveku) vysoký dvorský hodnostár ▷ čašníčka -ky -čok, zastaráv. čašnica -ce -níc ž.
čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelner • garsón
čašník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto obsluhuje hostí v pohostinských podnikoch, kaviarňach a pod.: hlavný č.;
2. hist. stredoveký dvorský hodnostár;
čašníčka, -y, -čok i čašnica, -e, -níc ž. k 1;
čašnícky príd.: č-e zamestnanie;
čašníctvo, -a str.
1. povolanie čašníka;
2. hist. druh stredovekej dvorskej hodnosti
čašník i čiašnik m. (číšník) nov. kto obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach: Pójde za čašníka a basta! (Val. Belá PDZ); Fero, ten sa učel za čiašníka a čil je zamesnaní dzesi f Tatrách (Trstie ILA); Kível son na číšníka a uz zme sa častuvali (Dol. Súča TRČ); No aľe vun mau̯ čaśňika (Sobrance); čiašňik (Príbovce MAR); ča̋šňik (Dol. Kubín); čašňik (Remeniny GIR); čašníčka i čiašnička ž.: Ona je čiašňička viučená, aľe teraz ňerobí, ľebo má maluo (Ondrašová MAR); Už rog robi jak čašňička (Sobrance)
čiašnička, čiašnik p. čašník
čašník [če-] m kto obsluhuje hostí jedlom, nápojmi: Ganimeda Jupiter ssenkem neb cessnjkem ustawil (HI 18. st)