Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

postáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.

1. i postáť si (zastaviť sa a) ostať chvíľu stáť: pri prechádzke vše p-l, p. (si) s niekým na ulici, p. pred zrkadlom

2. ostať stáť, nesadnúť si: nesadnem si, p-m

3. v spoj. nechať p. (obyč. potraviny) nechať istý čas na pokoji, nehýbať: pridáme citrónovú šťavu a necháme p.;

nedok. k 1 postávať¹ -a: ľudia p-jú pred vchodom

postáť -tojí -toja postoj! -tál -tojac -tátie, postáť si -tojí si -toja si postoj si! -tál si -tojac si -tátie si dok.

uležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, napr. zrelosť, mäkkosť • odležať sa: hrušky sa do zimy dobre uležia, odležia; pren. nechám, aby sa mi problém v hlave uležal, odležal • odstáť • postáť (o niektorých potravinách pri ich úprave): mäso dáme do druhého dňa odstáť, postáť • dozrieť (dosiahnuť stav zrelosti; najmä o zrení ovocia mimo stromu): banány v teple dozreli, uležali sa

postáť, -stojí, -stoja, -stál, -státie, rozk. -stoj dok.

1. (o niečom, čo sa pohybuje) ostať chvíľu stáť; chvíľu stáť: Konôpka postál chvíľu pred zatvorenými dverami. (Jégé) Nemôže postáť na jednom mieste. (Tat.) Ani pri voloch nemal mi kto postáť (Tim.) strážiť ich. (Kone) za týždeň v maštali postoja (Jil.) oddýchnu si; postoj, postojte! výzva, aby sa niekto zastavil, počkal; Medzi prechádzkou vše postál. (Hruš.) Za každým postátím zavesujú sa na moje nohy chasníci. (Lask.); náhle mu postáli nohy (Taj.) zastavil sa; pren. postál v reči (Jes.) prestal hovoriť; pren. Myšlienky mu nepostoja (Heč.) neprestane rozmýšľať.

2. (o potravinách a nápojoch) chvíľu, istý čas stáť: voda postála; nechať jedlo p.;

3. zried. (za koho, za čo) stáť za niekým, za niečím, ručiť, zaručiť sa za niekoho, za niečo: Pôjdem s tebou, hoci vo vojne a láske každý len za seba môže postáť! (Vaj.)

|| postáť (si)

1. ostať na chvíľu stáť, nesadnúť si: Mohli by si aj sadnúť, ale po takom dobrom obede dobre i postáť si. (Kuk.) Postál si pod vysokým orechom. (Skal.)

2. expr. (s kým) zotrvať (často so záľubou) postojačky v rozhovore: S kostolníkom-zvonárom rada si postojí. (Tat.) Neraz si postáli, keď sa náhodou stretli. (Kuk.)

postáť dok.
1. csl (zastaviť sa a) ostať chvíľu stáť: No a vono (dieťa) chviľku postálo, chviľku viskakovalo (Žaškov DK); Dze bol naučení gazda si ízdz vipic, si postáľi (Podmanín PB); Vézov ma ale ďesaď minút, a potom postáv (Lapáš NIT); Trebalo še fšadzi obracac, ňigdze še ňedalo postac (Brezina TRB)
2. ostať stáť, nesadnúť si: Ňie, aňi sa ňeunúvajce, postojím tú chvíľu, ňebudzem sedzec (Rajec ŽIL)
3. nechať istý čas na pokoji, nehýbať (o potravinách a nápojoch): Rospusťile zme ju vo voďe a nahale postáťi (Čelovce MK); Slaňina postála istí čäz v rásoľe (Krivá DK)

postáť si dok. myj expr. zotrvať (so záľubou) postojačky v rozhovore: A uš teda venku s tú dziévku trošku si uš postál (Kostolné MYJ)

postáť dk
1. (o niekom, niečom čo sa pohybuje) ostáť chvíľu stáť: slissali sme: postoy! (NEDEDZA 1633); mister o treti hodine postati a o osmeg robotu zanechati ma rozkazati (CA 1647) o prestávke; richtár, postog, ördög teremtete (T. DVORY 1759); p. Imrisska stara (pri voloch) postala (ZÁTURČIE 1761); pry Yallowczi stretol mna majsar kremniczky a gako mna widjel, hnedky kazal swogemu kocžissowy postat (BOJNICE 1762 DSJ);
x. pren mogi pobožni a werni krestane, prosim tuto maličko postogte (MS 1758)
2. (o potravinách a nápojoch) chvíľu, istý čas ostať stáť: potom naleg frissneg wody na tu materiu, až se oslady a když za chwilecku postogi (RT 17. st); (červivec) do paleneho wina wložity, aby tak postalo (HL 17. st); namesnicy wssecga se boli vgednostagnili, aby w križach zežate obily nekolko dni postalo (BLATNICA 1757)
3. (o plavidle) zastaviť sa, pristáť niekde: koráb po sedem mesycoch od počátku potopy na Armenskych wrchoch postal (PrW 1780)