osamelý príd.
1. vyskytujúci sa sám, osamotený: o. chodec, o. dom
2. osamotený, opustený: byť, cítiť sa o.
3. kt. je bez ľudí, prázdny, opustený: o-é miesto, o-á ulica;
osamelo, osamele prísl.;
osamelosť -i ž.
osamelo, osamele 2. st. -lejšie prísl.
osamelo, zried. osamele prísl. 1. ▶ vyskytujúc sa sám, oddelene, vzdialene od iných, izolovane; syn. osamotene: o. stojaca veža, zvonica; pastviny s o. rastúcimi stromami; Domec, v ktorom bývali Lánikovci, stál osamele pri hradskej [...]. [P. Karvaš] 2. ▶ bez prítomnosti iných osôb, iba sám; syn. osamotene: štyri dni o. putoval krajinou 3. 2. st. -lejšie ▶ bez spoločnosti, opory, priazne blízkych; s pocitom osamelosti, opustene; syn. osamotene: o. žijúci starec; žena vyzerá smutne a o.; Vtedy som pochopil múdrosť vety, ktorú som kedysi čítal: najosamelejšie sa cítime v spoločnosti človeka, pre ktorého nič neznamenáme. [J. Lenčo]
osamelo p. osamote, sám 2
osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamotene • osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom • osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa • izolovane • odlúčene • v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní • sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti • bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste • opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice • osirelo • osirene • zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
1. vyskytujúci sa ojedinele, oddelený, vzdialený od iných, osamotený: o. chodec, pútnik; o. dom, o-á budova; o. strom; o-é výkriky (Jil.); V osamelých sa havranov zmenil kŕdeľ sokolov (Sládk.) o rozchode mladých ľudí do života;
2. opustený, ponechaný sám na seba, samotný: žiť o., byť o., cítiť sa o.; pren. o. život život opusteného človeka;
3. zried. pustý, prázdny, bez ľudí: Sprievodca šiel s nami tichou, osamelou ulicou. (Kuk.); pren. Túžil som po vás za osamelých nocí (Karv.) v noci, keď som bol opustený;
osamele i osamelo prísl.;
osamelosť, -ti ž.
1. opustenosť, samota: pocit opustenosti a osamelosti (Karv.);
2. odlúčenosť, ojedinelosť, osamotenosť, osamotené miesto: (dcéra) vychovaná v horskej osamelosti (Vaj.)