gogoľ, -a m. nár. hrvoľ: hrvoľ, inde i goľvou alebo gogoľom zvaný (Al.)
gegoľ p. gogoľ
gogoľ m. i gogole m. pomn. (gegoľ, gugol) 1. rozšírená časť vtáčieho hltana na hromadenie potravy, hrvoľ: gogoľ (Cinobaňa LUČ) 2. jor, gem vyduté hrdlo pri zväčšenej štítnej žľaze, struma: Operovaľi ju na gogoľ (Kociha RS); Narośľi mu gogoľe (Markušovce SNV); gogol (Revúca); gugol (Sirk REV) F. má gegoľ aňi moriak (Hor. Lehota DK) 3. zvol expr. hrdlo, gágor: Furd ľen ľieva do toho gogoľa (Čierny Balog BRE); gogol (Slov. Ľupča BB)
gugol p. gogoľ