Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li; v. zásielku; v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné; v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu; v. úder, urážku

● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom; aký požičaj, taký vráť;

nedok. vracať¹ -ia

// vrátiť sa

1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny; zima sa v-la opäť nastala

2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

● kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

nedok. vracať sa