obeť -e ž.
1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.
2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti; výchova vyžaduje o-e; urobiť niečo za cenu o-í
3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny; padnúť za o. nepriateľovi; vrhnúť sa na svoju o. korisť
□ priniesť o. obetovať sa;
obetný príd. k 1: o. oltár, dar
● o. baránok kto sa musí obetovať