preglgnúť -e -ú -gol dok. prehltnúť, prežrieť (tekutinu): p. víno, p. sliny;
pren. p. zlosť neprejaviť;
nedok. pregĺgať -a, preglgávať -a
pregĺgať -ga -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie, preglgávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, preglgovať -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok.
hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtať • prehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltáva • prežierať: naprázdno prežiera • pregĺgať • preglgávať • glgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny
pregĺgať, preglgávať p. hltať
pregĺgať, zried. i preglgávať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) prežierať, prehĺtať tekutinu (nár. i jedlo): Kozy pregĺgali veľké hlty vody. (Ondr.) Ohryzok mu pobehoval horedolu, čo stále pregĺgal. (Laz.) Jano pregĺgal sliny. (Pláv.) Preglgával čosi dosť namáhavo. (Kuk.); pren. Najviac smútku musel pregĺgať Timotej (Gab.) znášať, trpieť. Nela pregĺgala zlosť (Šteinh.) dusila v sebe;
dok. preglgnúť
preglgnúť, -ne, -nú, -gol dok. (čo i bezpredm.) prehltnúť, prežrieť tekutinu (nár. i jedlo): Zmraštila sa nesmierne, keď víno preglgla. (Kuk.) Preglgol nehromadené sliny. (Hor.) Ujček preglgli naprázdno. (Švant.);
nedok. pregĺgať, preglgávať, -a, -ajú i preglgovať, -uje, -ujú
pregĺgať, preglgávať i preglgovať nedok. (pregúgať) strsl, zsl pohybmi hltana posúvať z úst do pažeráka, prehĺtať: Ťaško sa mi pregľ́ga po tej operáciji (Dol. Lehota DK); Ostalo mu ľen sľini preglgávať (Benice MAR); Ňesmeu̯ piťi mlieko, keď ho viďeu̯, pregĺgau̯ naprázno (Návojovce TOP); Pregĺgaj takuo hnusnuo, ke_ťi to ňechuťí! (Pečenice LVI); Ah, ňemóžen sa ja teho piva naľúchať, ľen ho pregúgať (Čičmany ŽIL); U ná_sa dicki ponúklo volačo zescit, ale ke_com já došla k ním, dali len svojím dzecom, já so_mohla pekne nasucho preglguvat (Zvončín TRN)
pregúgať p. pregĺgať