Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zachvátiť -i dok.

1. (o niečom živelnom) náhle, prudko sa rozšíriť, zasiahnuť, napadnúť: choroba ho z-la celého, oheň z-l pol dediny; krajina z-ená nepokojmi

2. (o citovom hnutí) prudko pocítiť; zmocniť sa, opanovať: z-l ho nepokoj; z-ený strachom;

nedok. zachvacovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zachvátiť ‑i ‑ia dok.

zachvátiť -ti -tia zachváť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa lapiť sa prichytiť sa zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sa chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sa zachvátiť zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa prijať sa uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť sa vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuť zbĺknuť zblčaťkniž.: vzplanúť splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť sa vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniť podrobiť podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiť premôcť preniknúť prejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísť obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúť popadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť sa vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúť doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť potlačiť opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlať zazubadliť ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať sa prerúbať sa prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sa pretlačiť sa pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsť vstúpiťexpr.: vraziť udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť prejať prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuť opanovať zachvátiť zasiahnuť zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúť prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sa zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť sa prelúpiť sa prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiť zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuť opanovať zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiť pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúť buchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvať poprepádať poprepadávať (o viacerých osobách)


zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržať chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesť zlapať lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa ovládnuťexpr. opantať opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiť premôcť zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúť prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojať jať: (po)jala ma úzkosť


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať si ľažinkať si bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť pritlačiť pritisnúť pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť zachvátiť zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovať ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zachvátiť, -i, -ia dok. (koho, čo) náhle postihnúť, napadnúť, pochytiť, opanovať; prudko sa zmocniť niekoho al. niečoho (najmä o chorobe, pohorme al. o citových pohnutiach): Zachvátený chorobu žil svoje dni. (A. Mat.) Zimnica ma zachvátila. (Vans.) Zachvátil ho kašeľ. (Laz.); orgán zachvátený tuberkulózou, rakovinou; krajina zachvátená morom (Fig.); Štát bol zachvátený krízou. (Jil.) Oheň zachvátil časť dediny. (Vans.) Zápas zachváti celú zem. (Švant.) Bieda všetko zachvátila. (Jaš.) Krajinu zachvátila revolúcia. (Fig.) Zachvátila ho prudká túžba po útulných izbičkách. (Urb.) Hnev zachvátil ho. (Tim.) Zachváti ho nevýslovná horkosť. (Al.) Zachvátil ho strach. (Kuk.) I jeho zachvátilo oduševnenie. (Kuk.) Vlna hrozného šialenstva zachvátila vojakov. (Letz) Zachvátili ju najrozličnejšie pocity. (Jégé); zachvátený vášňou; zachvátený nedobrými predtuchami (Urb.); smelým duchom zachvátený (Vaj.) Zrazu ťa zachvátila tréma. (Pláv.) Pochybnosti ju zachvátili. (Šolt.)

zastar. dať sa z. dať sa uniesť prudkým citom, konať neuvážene: Andrej nahliada, že je hlúpe dať sa zachvátiť. (Vaj.) Hanbila som sa, že som sa dala tak zachvátiť. (Tim.);

nedok. zachvacovať, -uje, -ujú, zried. i zachvácať, -a, -ajú

zachvacovať p. zachvátiť


zachvátiť dk
1. koho, čo kam chytiť, lapiť, pristihnúť niekoho; práv vložiť, vsadiť niekoho niekam: do něvloženého a proti slobodě susedskych slobodnych miest bežiczeho aresstu gsu zachwaczenj (KRUPINA 1611); jestli by pak nekdo proti tomu učinil a vtom zachvacen byl (MB 1699); abych se neodwratil od twe, Pane, prawe cesti, aby mne nezachwatil nepritel na swe rozcesti (KK 1709); krála mesta Hay zachwátili žiwého a podali Jozue (KB 1757); on snački spadnúce, mne spolu zachwátil k pádu (PT 1778)
2. koho v čom zastihnúť, prekvapiť niekoho v niečom: na druhy rok, když bude okolo sv. Wita, prwe než tebe gina robota zachwati, ssintug (KORYČANY 1560); aby was ten ukryty den nezachwatil w zlosti (GŠ 1758); rekl gim Gežiss: Chote, dokud swetlo mate, at was tma nezachwati (Le 1730); gesli te smrt w hriechu teskem a smrtedlnem zachwati, na wečne weki zahiness (MS 1758)
3. koho, čoho postihnúť, napadnúť niekoho, niečo; prudko sa zmocniť niekoho al. niečoho (najmä o pohrome, chorobe a citových pohnutiach): ó, jakž mám činiti, jakou radost míti, jsa již světem zachvácen, abych nebyl zatracen (RL 1571); jak mi se nejpervej zjevila, ihned mé serdce ranila, její blesk mne zachvátil (ASL 1603-04) očarila ma; Geremiass prorok mluwy: Ay lid pritahne ze zeme pulnočny, gakž uslissime powest o Nem, opadnu ruce nasse, suženj zachwatj nas (COB 17. st); skusiss den hnewu welkeho, ktery ťe zachwati (GŠ 1758); bi ma také ňečo zachváčilo, abich jen od cíťeňá ňepomislitedlnéj méj bolesťi sprošťená bila (BR 1785); plamen geg ze wssech stran zachwatil (PT 1796)
F. z. z mysle koho prísť o rozum: skončicze pak swú prácy, knyže prypustil, kterého prwe tak bydného dywadla spatreny temer z mysle zachwátilo (PeP 1771)
4. koho stisnúť, stlačiť, potlačiť niekoho: opprimo: potlačiti, zachwátiti (AP 1769); aby ste ze strjdmosti tělo swé trýznili, aby snad pro ugmu sýly potrebneg namožené nebylo, hrjchům wssak predce umrelo; to gest, máte tělo stáhnuti, ale ne potlačiti neb zachwátiti, aby tak služilo duchu gako děwka a nerozkazowalo gako panj (MPS 1777)
5. koho čím, na koho čo náb navštíviť, zasiahnuť, dopustiť na niekoho niečo, potrestať niekoho niečím: rozumegte tomuto, ktery se zapominate na Boha, atby někdy nezachwatil, neodsudil a nezatratil do pekla (SK 1697); žeby ásnad nazachwátilo mňe zle (KB 1757); Božska pomstwa tohoto tyrana zachwátila, nebo po pátem dnj geho zlorečenu hubu pokuta Boži zacpala (VP 1764)
F. nečiň zlé weci a nezachwácá teba (KB 1757 náb) o návratnosti niečoho
6. koho byť zatratený, stať sa mŕtvym: nebo žadného smrť nezachwáťi, ktery w Ťe důffá (CC 1655); zachvacovať, -tovať ndk k 1: consero: spjnám, pripjnám, ulapugem, zachwacugem; conseqvor: nasledugem, dostáwám, gidem za ňekym, zachwacugem, doháňám (KS 1763)
F. nebo dúffanj bezbožného gest gako perj, ktere sa od wetru zachwacuge (KB 1757 náb) ničotné; k 3: smrt každého nemilosrdně zachwacuge (SRo 1766); Telemacha tagného žálu cyteny začalo zachwacowat; prudké potoki zachwatowali giné (PT 1778); k 4: Dudaczek z gednu chabinu wrbowu bezal za timi chlapczy, lieskowskych zahanal k Lieskowczu a preytskych zachwatowal naspatek (ILAVA 1651) tlačil, zatláčal; opprimo: zachwacugi, potlačugi (CL 1777); k 5: corripio: sstráfám, trestám, zachwacugem (KS 1763); zachvátiť sa dk s čím upadnúť do niečoho: z nemocu ťažsskú kdiž sem sa zachwátil, za potrebu sem sebe wédel, abych starost měl na obécny užitek (KB 1757); zachvacovať sa ndk podvoľovať sa niečomu: kdyby duch záwistnég horliwosti podpúdil muža proty manželce swég, která faléssnym domňenjm zachwacowala by sa (KB 1757)

zachwáťiť zachwáťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu