Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

separovať nedok. i dok. oddeľovať, oddeliť, izolovať (význ. 1): s. chorého, s. jednotlivé zložky; s-nie komunálneho odpadu triedenie

// separovať sa: s. sa od priateľov

separovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok.

separovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovaný -rovanie sa nedok. i dok.

odseparovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok. 1. i odb. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ triedením, separáciou oddeliť (napr. vo výrobnom procese, pri likvidovaní odpadu) niečo od niečoho, odlúčiť: o. plasty od kovov; o. jednotlivé zložky cez filtre; chemicky o. z vyťaženej rudy urán; separátory odseparujú mechanické nečistoty a kovové častice; odseparovanie kuchynského odpadu; nádoba na odseparované sklo
2. trochu kniž. (čo (od čoho)) ▶ členením na základe odlišných znakov, vlastností oddeliť od seba, odčleniť: o. nepotrebné údaje; o. nezdaňované a zdaňované platby; variabilne o. časť reštaurácie; niektorí jednotlivci nedokážu o. osobné problémy od práce
3. (koho (od koho)) ▶ vyčleniť z celku, dať niekam inam a zamedziť styk, odizolovať: o. opitých návštevníkov; nemá možnosť o. dieťa od chorého manžela; načas o. rodičku s novorodeniatkom od okolia
▷ nedok. ↗ separovať

odseparovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rovaný -rovanie sa dok. (od koho, od čoho) ▶ (o ľuďoch) prerušiť styk s niekým, vzdialiť sa, odizolovať sa: načas sa o. od rodiny, od spolužiakov; zacítila potrebu o. sa od zabávajúcej sa spoločnosti ▷ nedok. ↗ separovať sa

separovať nedok. i dok. ‹l› (koho, čo), (u)robiť separáciu, oddeľovať, oddeliť, odlučovať, odlúčiť: s. chorého izolovať; hut. s. železo od trosky;

separovať sa nedok. i dok. oddeľovať sa, oddeliť sa, odlučovať sa, odlúčiť sa od nejakého celku, spoločenstva, uchýliť, uchyľovať sa do separácie: frakcia sa s-uje od hnutia

izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliť • odčleniť: chorých izolovali, oddelili • separovať: separovať jednotlivé zložky • odrezať • odlúčiť • osamotiť • osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie

odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy • odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo • odťať (sekerou): odťať konár • odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva • odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky • hovor. expr.: odšmyknúť • ošmyknúť • odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy • urezať (menší kus) • expr. odvaliť • hovor. expr.: odfakliť • odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny • hovor. expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka • poodrezávať • poodrezovať • poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť • odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta • odtrhnúť • expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny • osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti • izolovať • separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných

rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2

separovať p. oddeliť 1

vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému • vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložky • oddeliť • odčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniť • vyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarky • vytriediť (triedením): vytriediť zlé kusy • detašovať: detašované pracovisko • izolovať • separovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať

separovať, -uje, -ujú dok. i nedok. (koho, čo) oddeliť, oddeľovať: s. pacienta, väzňa, žiaka; s. zložky niečoho; separovaná miestnosť

|| separovať sa (od koho, od čoho i bezpredm.) oddeliť sa, oddeľovať sa: dieťa sa separuje od kamarátov; Separovali sa od hnutia maďarských pracujúcich. (Letz) „Čo sa separujete?“ vybuchol Kalnický. (Urb.)

separovať dk/ndk lat chem čo (o chemických látkach) odlúčiť, odlučovať od seba niečo: gako se mosacz anebo medt od zlata aneb giny metall via sicca, to gest skrze ohen w tygličku toliko separowatj muže; kdy techdy tento wyhnanj spiritus per modum distillationis ze wssech zemskych wodnatedlnostech separugess a oslobodiss, techdy nalezness in fibulo vitri poklad (OCh 17. st)