Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.

1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera

2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou

3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy; p. predsudky

4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť; spánok ju p-l, únava ho p-la

5. zried. zvládnuť, zdolať: p. celý obed;

nedok. premáhať -a

// premôcť sa vôľou potlačiť city, teles. stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: bolo mu do zúfania, no p-l sa; kričal od bolesti, nevedel sa p.;

nedok. premáhať sa

premôcť -môže -môžu premôž! -mohol -mohla -môžuc -možený -moženie dok.

premôcť sa -môže sa -môžu sa premôž sa! -mohol sa -mohla sa -môžuc sa -moženie sa dok.

poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvo • prekonať • prevládnuť • zdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládol • expr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto) • zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiť • hovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiť • rozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

p. aj premôcť

2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde ste • kraj. pošinúť: pošinulo ho • fraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)

predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi • predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na koni • anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť)

2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúť • predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel • prekonať • prevýšiť • predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach • prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa • hovor.: pretromfnúť • pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta • premôcť • zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov • zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner) • nespis. predčiť

skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigra • udomácniť • zdomácniť • odb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiť • utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený dav • zmierniť • schladiť • stlmiť • utlmiť • stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeň • ovládnuť • opanovať • potlačiť • premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnev • pokoriť: bičom pokoril jeho pýchu • pren. zazubadliť (Glocko)

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny • zadržať • chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská • odviesť • zlapať • lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim • pozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa • ovládnuť • expr. opantať • opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov • zachvátiť • expr. schvátiť • premôcť • zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ • preniknúť • prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce • zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou • kniž.: pojať • jať: (po)jala ma úzkosť

zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

premôcť, -môže, -môžu, -mohol, -možený dok.

1. (koho, čo) fyzickou silou, mocou poraziť, prekonať, potlačiť; zvíťaziť nad niekým al. niečím: p. nepriateľa; Naši chlapi sa bránili, ale presila ich premohla. (Jégé) Bača je taký silák, že už piatich premohol. (Al.) Najvážnejšia prekážka bola premožená. (Kuk.); pren. Svetlo premohlo tmu. (Hor.) Ospanlivosť premohla i hlad. (Tomašč.) Silný organizmus premohol horúčku. (Urb.)

2. (čo, zried. i koho) nadobudnúť prevahu nad niečím al. niekým, prekonať, zdolať: V ruskom spoločenstve bola perióda, v ktorej bol Puškin pokladaný za niečo prežitého, premoženého. (Vaj.) Vzrušenie premôže neskonalý smútok. (Karv.) Nálada sa stupňovala, ani únava ju nevládala premôcť. (Krno)

3. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy: p. hnev, predsudky; p. odpor; p. zvedavosť; p. slzy; p. pohnutie, strach; p. pýchu (Kost.); p. pokušenie (Urb.); p. vzrušenie (Laz.);

4. (koho) (o citoch al. telesných stavoch) celkom sa zmocniť niekoho, podlomiť sily niekoho; ovládnuť, zachvátiť: Radosť premohla hosťa. (Jes-á) Láska ma premohla. (Král.) Zvedavosť ho premohla. (Pláv.) Premohla ju mdloba. (Vans.) Premohli ju driemoty. (Skal.) Kubalíka premohol spánok. (Jil.) Či som sa nechal premôcť pohnutím? (Barč) Evka vykríkla premožená bôľom. (Kuk.) Žena žiaľom premožená, nezbadala ho. (Tim.) Premožená starobou, úplne onemela. (Ondr.)

5. expr. zried. (čo) zvládnuť, zmôcť: Dora vyloží jedlo a premôže aj to. (Heč.);

nedok. premáhať, -a, -ajú

|| premôcť sa vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: Hryzie peru, aby sa premohla. (Tim.) Treba sa premôcť, neukázať žiaľ a zúfalstvo. (Kuk.) Dievčatko chcelo plakať, no premohlo sa. (Vans.);

nedok. premáhať sa

premôcť, premôci, premôciť i premôctiť dok.
1. strsl, zsl, čiast. vsl prekonať niekoho (obyč. silou), zvíťaziť nad niekým, poraziť: A jako to povedau̯, už ho aj premuohou̯ (Habovka TRS); Šetkíh rat-porat premohou̯ (Lazany PDZ); Čiklaviho najskuor premuožeš, ked ho začňeš čiklaťi (Sebechleby KRU); Tá baba aj šandáruóu premohla (Zárieč-Keblov BYT); Ňemóhél ho premócť, takí ból pevní (Chocholná TRČ); Kebis mieu̯ takú paru, biz ho premoheu̯ (Jablonové MAL); dakoho premosc (Remeniny GIR)
2. vôľou potlačiť (o citoch, pocitoch al. telesných stavoch), prekonať: Zasa šetko premohľi s pomocou Hospoďina (Necpaly MAR); Aj ten žál mosíte f sebe premóct (Val. Belá PDZ); Tak son to šecko premóhol (Ružindol TRN)
3. silami al. schopnosťami stačiť na niečo, zvládnuť, zmôcť: Tolko si téj kaše naložíl, že hu nemohól ani premócit (Suchá n. Par. TRN)
4. nadobudnúť prevahu, prevládnuť: Mali zme aj vinohrat, to tu bolo velmi roššírené, ale premohou̯ to žit s tím pálenom (Sila NIT)
5. unaviť nadmerným zaťažením, presiliť: Primár povedau̯, že má tú patu premoženú (Svinná BÁN)

premôcť sa i premôci sa dok. (premoci sa) vôľou potlačiť city, pocity al. telesné stavy, ovládnuť sa; donútiť sa k niečomu: Aňi premuocť som sa ňemohou̯, tak som bou̯ dojatí (Košťany n. Tur. MAR); Keď rá_začňe zúrit, potom už ňemvóže sa premoci (Bošáca TRČ)

premocť sa p. premôcť sa

premáhať, premáhať sa, premáhavať p. premôcť

premocovať p. premôcť

premôcť [-mô-, -mo-], zried premohnúť dk
1. koho, čo (s) čím, proti čomu silou prekonať, poraziť niekoho, niečo; zvíťaziť nad niekým al. niečím: když sme neměli pomoci, přemohli junákov Turci tu svou zradcovskou pomoci (HP 1596); s pomocy pana Boha to wssecko zburenj narodu neprjtelskeho premožene gest (RUŽOMBEROK 1601); Gežiš Krystus, Spasytel nass, smrť premohol za nás (CC 1655); na te skale wzdelam czyrkew mu a brany pekelne nepremožu proty ny (ŠV 1675); devincere aliqvem bello: ňekoho wógnu premoci (KS 1763); Ilčík, Mihal, Janko rekli sú slovíčko: Bože, dej nám moci tých Nemcov premoci! (ASL 1781); aby cizge (včely) twoge nepremohly (RG 18. st); David premohel Goliatha, poniženost prewissila nadhernost (WS 18. st); bojowat techdj mame, to gest zdwjhnut, cinit pokanj a premohneme mocz diabelsku (Káz 18. st); nebude odpočjwat tén ossémetny zasedelnjk, ale wssecko skusowat bude, žeby teba premohnuti a zatratiti mohel (BlR 18. st)
2. koho, čo čím, (s) čím, v čom nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prevýšiť niekoho, niečo, zdolať niečo: evincere aliqvem precibus: s prozbu ňekoho premoci; in arte aliqva et facultate excellere: w ňekterém remesle ginssého premoci; contere aliqvem oratione: ňekoho slowem premoci (KS 1763); ustawyčna kwapka diru na mramory čyňi, wsse tesskosťi ustawyčna praca premocť miňi (GP 1782); ti, Florentijka, jsi je (mnohé dcéry) prevíšila, premohla, prevládla (BR 1785); nepráwosti mé premohli hlawu mú a gako ťažká ťažoba obťažili sa nade mňa; učiňenj bózskeg láski twég, nagsladssy Yežyssi, které w wnjtrnostách twych prudko premóhlo, preleg a zachráň w mňe prevládlo (BlR 18. st)
3. čo vôľou potlačiť, prekonať nej. city, telesné stavy, pocity a pod.: nahy člowek zimu premocy nemuoze (s. l. 1685); dekuget (!), milosrdny Boze, y za to, zes my bolesty puorodu meho pomohol sstastne premuocy (AgS 1708); kterák krestianský člowěk milérád neznese, nepremože gakékoliw těžkostj a nesnadnostj (MP 1718); co gest ráno, kdiž sy stráwil noc weku tohoto, kdiž sy premohel blúdi, pokussená (BlR 18. st)
4. koho (o citoch, telesných stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, zmocniť sa niekoho, ovládnuť niekoho: gmenowany Thomas Betelon, suce nieco napogem premoženy, byl proti panu Barthossowy Kohutowy niektere slowo odporne preriekol (S. ĽUPČA 1603); premohla mne milost (ASL 1781); dag se guss gednuc dobrote boskeg premocti (CDu 18. st); nedeg se premocy netrpezliwosty, ale znasseg trpezliwe (CF 18. st)
5. čo zvládnuť, zdolať niečo: zelini sami od sebe rostau, ginače by člowek nestačil pracu premoci (UD 1775); premáhať, zried premožovať, premocovať ndk k 1: oblehnutj gestly wipadagj, bjwagj odehnanj a gwaltem wetšjm premahanj (KoB 1666); dano sselme y bogowaty z swatimy a premahaty ge (ZA 1676); debello: konec bogu dělám, premáhám (WU 1750); expugno: z ssturmú premáhám (KS 1763); debello: s wognu premocugem (AP 1769); dáwno mecy nepritelmy bylo to nazdanie, že ona (Johanna) čarodegnickim spúsobem proti tolik mužum premáhala (PeP 1771);
x. pren slúnko ze wsseckym swym bléskem premáha nagtensse swetlo malég swjčki (BlR 18. st); k 2: (mládenec) od mystra sweho se odehnati nedal, ale wssecko trpeliwosty swau premahal (SLK 1641-57); oczet gest wecz usslechtyla, z horkosty a studenosty složena, awssak w nem studenost premaha (HL 17. st) prevláda; antecello: prewyssugem, premáhám (KS 1763); všecki jinšé jako lev vše jinšé životčichi (zhromaždenie) zhlédalo, zapovrhovalo, premáhalo, previšuvalo (BR 1785); Panna Maria wsech nebeskích obiwateluw hodnostú premáha (BN 1790); k 3: reč mi milost dati, aby sweta marnosti, tela meho žadosti mohl premahati (KK 1709); y ty hňevy twogich bližnich premahag z dobrotu (GV 1755); tem gedine, kterj rozkosse nohama sslapaťi a wsseligake odpornosty zmužile premahaťi umegj, čest a slawne gmeno prinaležj (PT 1796); (modlitba) pokussenósti premožuge; usylug se premahati unowani, leniwost a teskliwost nemocneg wuli swég (BlR 18. st); k 4: widicze pak, žebi mne skupost priliž premahala, rekl sem služebnjkowi memu (ŽA 1732); nedám se premahati rozličnými žádostmi (KO 1782); zaslúžná láska wjcég lidskú premáha lásku než oheň newymerany nagtenssu yskru (BlR 18. st); premôcť sa vôľou potlačiť city, telesné stavy, ovládnuť sa: coerceo: zdržeti se, na uzdě se držeti, w uzdu se pogiti, w mjrnosti zachowati, premocy se (WU 1750); (žiak) začal u sebe misleti, co bi mel urobit, ness wssak premohel se, tuto z postele wstal (MS 1758); exsuperabilis: kdo se premoci a prewládat može; perrumpi affectu: od pohnuťá premocj sa (KS 1763); premáhať sa ndk: freno: gazyk skrocowati, na uzdě držeti, za zuby mjti, zdržugi se, premáhám se (WU 1750); ci by si sebe sameho pri dokazowanj dobročinnosti se tak welmi zapjrati a premahati musyl (HRANOVNICA 18. st)

premocť p. premôcť

premohnúť p. premôcť

premožovať p. premôcť