odtrhnutosť -ti ž.
odtrhnutosť -ti ž. (i od čoho) ▶ stav toho, čo je výsledkom odlúčenia, nedostatku náležitého spojenia so skutočnosťou, izolácie od skutočnosti, odlúčenosť; syn. izolovanosť: faktická o. krajiny od vonkajších ekonomických vzťahov; vyčítať časopisu o. od skutočného života; neschopnosť reagovať na svet navodzuje pocit odtrhnutosti; obsahová odtrhnutosť [vysielania] od reality [Sme 2003]
odtrhnutý príd.
1. trhnutím, silou, násilne oddelený: o. kvet, predčasne o. plod; o-é gombičky; o-é prsty; o-é bralo;
2. oddelený, odlúčený: o. od sveta, o. od kultúrneho života, od rodného kraja; o-é kraje, o-é územie;
odtrhnuto prísl.;
odtrhnutosť, -ti ž. oddelenosť, odlúčenosť