Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prepásť -pasie -pasú dok. hovor. premeškať: p. výstavu, divadelnú hru; p. termín; p. príležitosť, šancu

prepásť -pasie -pasú (ne)prepas! -pásol -pásla -pasúc -pasený -pasenie dok.

premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškať • zameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatie • zastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúť • nechať/dať si ujsť • prísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťu • premárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubu • nevyužiť • stratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdium • vynechať • zanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniu • fraz. zmeškať vlak

prepásť p. premeškať, zmeškať 2

vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavíra • zameškať • zmeškať • premeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéry • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednášku • premárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívu • povymeškávať • povynechávať • pozameškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavy • oneskoriť sa • omeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškať • zastar.: opozdiť sa • spozdiť sa • zapozdiť sa (Vansová) • obneskoriť sa

2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškať • premeškať • hovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsť • premárniť • hovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásol • vymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sa • nevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnosti • subšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal

prepásť, -pasie, -pasú, prepasený dok. (čo)

1. hovor. premeškať, premárniť, stratiť; nechať si ujsť: p. príležitosť; prepasené možnosti (Letz); p. príhodný čas; Prepasiete si bál. (Tim.); p. si šťastie (Urbk.); p. jarmok (Kuk.); p. termín, pravý čas (Kuk.); Kobyla sa mu páčila, nemienil ju prepásť. (Jil.)

2. zried. stratiť (kus dobytka al. hydiny) pri pasení: Ale si moc prepásol. Koľko ti chybí husí? (Kuk.)

|| prepásť sa zried. pasením sa dostať na iné miesto: Ak budeš na Jamkách, prepasiem sa nahor. (Ondr.)

prepadnúť i prepásť¹ dok.
1. spadnúť cez, pomedzi al. ponad niečo: Bol bi som prepádol do vodi, aľe ma oratovaľi (Lokca NÁM); Čo prepadňe dolu, to buďe múka (Prochot NB); Aľe kod otvoriu̯ dvere, tag od ľaku prepadou̯ čes prach (V. Lom MK); Na polešeňí bolo už málo sena, prepadlo (dieťa) pomeďi deski a obrazelo si locheť (Čičmany ŽIL); Mak ostane na sice a červotočina prepadne (Hlboké SEN); Zrno cez najvaččú riéčicu prepanne (Trakovice HLO); Spadla mi ihla a ňehodna mi ju najs, jagbač prepadla pomedži diľe (Falkušovce MCH)
F. keľo ľuďí, že bi jablko ňeprepadlo (Rim. Píla RS), tólko tan sveta bolo, že bi ňebolo mohlo aňi jabúčko prepasci (Bošáca TRČ) - veľmi veľa ľudí
2. neprospieť v škole: V gimnáziji prepadou̯, potom šieu̯ do mešťánki (Dol. Lehota DK); Piľuj si té počti, abi si ňeprepadou̯! (Prievidza); Prepadnúl v druhé klase (Honce ROŽ); Oňi veďá dobre počtuvať, aj ke_čkole prepalli (Kubrica TRČ); Zle sa učev, už mu aj hrozilo, že prepaňňe (Lapáš NIT); Kedz ňidž ňeznal, prepadnul (Spiš. Tomášovce SNV); Kec śe dachto ňeučil, ta vecka prepadnul (Vojčice TRB); Uč śe, bo jag zaś prepadňež u škoľe, ta ce ocedz dobije! (Laškovce MCH)
3. spôsobiť si (veľkú) škodu, stratu; nedosiahnuť úspech, neuspieť: Starí kšeftúval, ten na lichve prepadél, dom mu predala banka tušín na dužobu, čo mál (Trenč. Závada TRČ); F tih voľboch toten kandidat prepat (Záhradné PRE)
4. prestať jestvovať, pominúť sa, zaniknúť; zahynúť: Prišla vojna, tá rakúsko-uherská monarchija prepadla (Smolenice TRN); Uš śidzem roki, jak prepadlo toto (Fintice PRE); Ňeevakuj ti ňigdze, aňi ja ňejdzem, bo chto ma prepadnuc, ta prepadňe i tam, dze pojdze, a ked ňema prepadnuc, ta ňeprepadňe aňi tam, dze je (Brezina TRB); Pod hradom bulo daz dześec kabľi viňici, ale to uš s krakami pozarastano, viňice prepadľi (Trnava p. Lab. MCH)
5. stratiť platnosť, hodnotu a pod.: Račej ňech to (listiny) prepadňe, on ňejďe pre to (Vaňovka NÁM); Ľegitimácija mu už dáuno prepadla, zabudou̯ si hu dať prolunguvať (Príbovce MAR); A vedz bula zmiňka, ta toti stari peňeźi prepadľi (Ložín MCH)
6. stať sa predmetom straty; iron. stať sa predmetom krádeže: Šporkasa buchla, ta mu aj peneze tam prepadli (Gem. Milhosť REV); Us_son dokšeftuvau̯, prepadou̯ mi celí majetek! (Bánovce n. Bebr.); A tote vojaci povedaľi, že ked mi śe cofňeme, ta tu prepadňe šicko aš po Prešuf (Krásna Lúka SAB); Śidzemsto korun mu prepadľi (Fintice PRE); To śe tak povi, kedz bi ci dachto daco ukrat, že prepadlo ci, abo i śčazlo (Bracovce MCH)
7. bez súhlasu pôvodného majiteľa prejsť do vlastníctva niekoho iného (obyč. štátu): Aj to šetko (urbárska hora) prepadlo (štátu) (Ležiachov MAR)
8. náhle zasiahnuť, zapôsobiť, postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch): Takí strah ma prepadou̯, že som aňi kroka spraviď ňevládala (Moškovec MAR); Dáka ňevláda ma prepadla (Králiky BB)
9. náhle, znenazdajky na niekoho zaútočiť, napadnúť: Pot Chočom ích prepadľi zbojňíci (Jasenová DK); Keď išou̯ z jarmoka, prepalli ho voliaki zbojňíci (Návojovce TOP); Ščaslivo to prešlo, až na dva prípadi, že Nemci prepadli obec (Prejta ILA); Páni hradu mali neprátelóf, čo ih aj na Krásine prepalli (Dol. Súča TRČ); Tot prvnejší tíden prepadli šenkárku, ale í_chicili (Zvončín TRN); Tam jih u noci prepadľi šandare a_jich šickich polapaľi (Falkušovce MCH)
10. expr. nečakane prísť (o návšteve): Nikeho som nečekala a prepadli ma štiré hosci, kmotra s kmotrom aj z dzetma (Suchá n. Par. TRN)
11. zried. expr. nedbanlivo odložiť al. založiť, zapotrošiť: Ďe si mi prepadou̯ té moje kňihi?! (Poluvsie PDZ)

prepadnúť sa i prepásť sa¹ dok.
1. csl klesnúť cez niečo al. pod istú úroveň, preboriť sa; zaboriť sa: Nara_sä mi vuol prepádou̯ po_dzem (Jasenová DK); To je močaristuo, té Krúhi, vraj sa tam aj koňíča prepadlo (Slov. Pravno MAR); Na tej povaliňe si daj staros, je planá, ľächko sä muožeš prepadnúťi! (Kokava n. Rim. RS); Miéstami ból takí striénoví snach, že sa sane neprepalli (Hor. Súča TRČ); Biu̯a tam papírová zem a já sem sa prepadeu̯ aš sem (Záh. Bystrica BRA); Išól pres potog, ale lad ból ešče slabí, tak sa prepadól, aj čepicu mál mokrú, ke_došól (Suchá n. Par. TRN); Odrazu śe źem pod ňima otvorila a uoňi šicki śe prepadľi pot čarnu źem (M. Zalužice MCH)
F. jagbi śe buľi prepadľi pot čarnu źem (Hažín MCH) - zmizli bez stopy; ňech sa hňe_tu prepadňem, ag_e to ňie prauda! (Bodorová MAR), nech sa na míste prepadnem, ke_to neni pravda! (Zvončín TRN), žebim śe prepadla, ke_to ňe pravda! (Dl. Lúka BAR) - zaklínacia formula pri presviedčaní o pravdivosti istého tvrdenia; skoro sa prepadol pot čiernu zem (Slovany MAR), dobre sa od hanbe po_tú zem ňeprepadou̯ (Lešť MK), od hambi sa išól prepannúc (V. Rovné BYT) - veľmi sa hanbil; pod zem bi som se prepadla (Muráň REV) - veľmi by som sa hanbila; prepadňi sa do jazerňího pekla! (Králiky BB), prepanni sa do horúcého pekla! (Lukáčovce HLO) - choď preč, strať sa!
2. prelomiť sa (pod tlakom al. vlastnou váhou) a klesnúť dolu, preboriť sa; zboriť sa, zrútiť sa: Strop sa prepadnú (Bobrovec LM); A pokrov bou̯ už dolu prepadnutí (Tek. Breznica NB); Dach sä prepadnú ot snehu (Rybník REV); Na Staríh vinohradoh boli aj piu̯nice, ale sa prepalli a tí jami pozavážali (Sila NIT)
3. neuskutočniť sa, zrušiť sa: Ag doftedi umreme, svadba sa prepadne (Ludrová RUŽ)
4. expr. zmiznúť, stratiť sa: Ke_ca ňeveďeu̯ tam prepadnúť (Hor. Lehota DK); Dze sa prepádel, aňi sľichu o ňom?! (Prosné PB); No de sa mi len ten škobrig mohel prepannút?! (Val. Belá PDZ); Takém brušisku sa toho prepanne moc, raččéj bih ho oblékal, jako choval! (Brestovany TRN)
F. prepaňňi sa (mi) z očú! (Bošáca TRČ) - choď preč, strať sa!

prepásť sa¹ p. prepadnúť sa

prepásť sa² dok.
1. pasúc sa prejsť (istý úsek): Kravi sa ces celú lúku prepásli (Bošáca TRČ)
2. napásť sa na cudzom pozemku: Ket sa kráva napase na cudzím, temu sa poví, že sa prepásu̯a (Bílkove Humence MAL)

prepásť¹ p. prepadnúť

prepásť² dok. trocha, chvíľu popásť: Bača mosel na prví ráz ofce prepás po užitníh zelinách, abi si udržali potchitené mliéko (Dol. Súča TRČ)

prepásť³ dok. expr.
1. csl, miest. zried. nestihnúť využiť, premeškať (čas, príležitosť a pod.): Dáuno si ti prepásou̯ príľežitoz ako príz lacno gu koňom! (Bodorová MAR); Prepásou̯ som krásnu príležitost (St. Hory BB); Terás to ňesmieš prepásťi! (Kokava n. Rim. RS); To biu̯a dobrá chvíla na to, ale ju prepáseu̯ (Stráže n. Myj. SEN); Ščastí prepásóv (Lukáčovce HLO); Ta śi vera prepasol dobru možnosc (Ratvaj SAB)
2. vlastnou zábudlivosťou, nedbanlivosťou a pod. prísť o niečo, stratiť: Prepásol som dagde bičak (Kameňany REV); Prepásél si roja (Bošáca TRČ)
3. zbytočne, ľahkomyseľne minúť, premrhať, premárniť: Ďe si mohla prepást tolkie groše! (St. Hory BB); Na jarmeku predál voli a šeckí penáze porát prepásól f kartách (Zvončín TRN)

prepásť dk
1. kam, cez čo pasením prejsť so statkom niekam: swedek wiznal, že pasal owce po Predmier a kdy prepasly pres Predmier, tehdy sa baly, aby gjch nepobraly na Budatin (PREDMIER 1601); nesmeli sme cez mista predepsana dobitek prepasti; dobitek paslj a prepasli daleg, nezli gim bilo poruczeno (TRENČÍN 1639; 1640); fatens Belanom dwe kozy zagal, kdy prepasly do Smrekowice (LIPTOV 1772)
2. čo (o statku) pasením nakŕmiť, napásť: prosime, žeby nam s tych prudov predmenovanych kusek vypustit račili, nemame v takyto tvrdy čas ras kde statku prepast (HORENICE 1778 LP); prepásať ndk k 1: dawalj mi wistrahu sami Dobrossowanya, abich neprepasal za cestu (TRENČÍN 1640); Belopotočanja cez wrch prepasaly a tam salassmy wirabaly (RUŽOMBEROK 1776); k 2: fatens sluhowal pri dobitku a prepasal takowe dobitky na miesta wisse dotčene (TRENČÍN 1659); nesmely Wrbičangia len na tuto stranu yarku prepasat swe statky (LIPTOV 1693); prepásť sa dk pasením prejsť, dostať sa niekam: (svedok vypovedal), že Welczyczanye z Lyeskowanmy w myste in deutro doloženem spolu pasawaly, krome kdy sa czasom prepasla Kochanowszka lychwa k studnyam, ale napogywssy lychwu, odehnaly gich Lyeskowanye (TRENČÍN 1675)