popud -u m. podnet, pohnútka, iniciatíva: konať bez vonkajšieho p-u, urobil to z môjho p-u, na môj p.; odb. sluchový, zrakový p., psychické p-y
□ dať p. na niečo podnietiť;
popudový príd.
popud -du pl. N -dy m.
nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienka • idea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideu • podnet • popud • impulz: tvorivý podnet, popud, impulz • motív: čerpať motívy v prírode • vnuknutie: mať vnuknutie • gag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór
p. aj podnet
2. p. útok 1
podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)
p. aj idea 1, dôvod
popud p. podnet, nápad 1
popud, -u m.
1. bezprostredná pohnútka k nejakej činnosti, podnet, impulz: robiť, urobiť niečo na p. niekoho, z p-u niekoho, na prvý popud; dať p. k niečomu; Čo robili, robili bez akýchkoľvek vonkajších popudov. (Urb.) Popudom k ním (článkom) boli rozmanité príležitosti. (Chorv.) Hovorím z vlastného popudu. (Šolt.) Zbierky ľudových piesní boli mocným popudom pre umeleckú básnickú tvorbu štúrovcov. (Mráz); odb. sluchové, zrakové, čuchové p-y;
2. zastar. pud, vášeň: hľadel získať priazeň svojich ochrancov, lichotiac a hovejúc ich zlým popudom (Kuk.);
popudový príd.: lek. p-á terapia, liečba vstrekovaním rôznych cudzorodých látok al. vlastnej krvi do organizmu