duch -a D a L -ovi/-u V arch. -u mn. -ovia m. živ.
1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý d.; zlý d. (mu to pošepol) diabol; v zrúcaninách strašia d-ia strašidlá; D. Svätý, Svätý D. v kresť. náb. 3. božská osoba; hovor. na D-a na Turíce; filoz., op. hmota
2. D a L -u/-ovi kniž. (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický d.; veľkí d-ia ľudstva
● bibl. chudobný v d-u prostý; expr. zmiznúť, stratiť sa ako d. nebadane odísť; chodiť ako d. nečujne; ani d-a niet, nevidieť nikoho; hodina d-ov polnoc;
duch -a D a L -u A -a iba jedn. m. neživ.
1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si, zasmiať sa v d-u
2. duš. schopnosti, nadanie: rozvíjať si d-a; byť obdarený d-m; mať básnického d-a
3. duš. vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého d-a; mať bojového d-a
4. duš. stav, nálada: zachovať si pokojného d-a, neklesať na d-u; nestrácať d-a statočnosť, rozvahu ap.
5. A -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: d. doby; v družstve panuje d. porozumenia; pričiniť sa o priateľského d-a, o priateľský d.
● chodiť ako bez d-a bez záujmu; kniž. chudobný d-m, na d-u duševne obmedzený; byť d-om neprítomný myslieť na iné; vypustiť d-a umrieť; byť jedno telo a jeden d.; zodpovedať d-u i litere (zákona ap.) úplne; v zdravom tele zdravý d.;
v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov; postupovať v d. zákonnosti