raz
I. -u L -e mn. -y ráz m.
1. ako pomocné podst. m. je súčasťou nás. a rad. čísl. a ich zámenných náprotivkov: prišiel iba (jeden) r., dva r-y, päť ráz; prvý, posledný r.; koľko, toľko ráz; koľký, toľký r.; r. toľko dvojnásobne; v samostatnom postavení číslov. výrazu sa skloňuje: po jednom, prvom r-e, z piatich r-ov
2. (pri počítaní, v poveloch) zastupuje zákl. čísl. jeden: r., dva, tri ...; r.-dva, r.-dva!
● r. za uhorský rok veľmi zriedka; r.-dva (niečo urobiť) rýchlo
II. prísl. v istom čase, kedysi, dakedy, voľakedy, niekedy: bol r. jeden kráľ; r. prídem k vám
III. čast.
1. vyj. uzavretie predtým naznačenej situácie, teda, konečne: buď už r. ticho; nech je r. koniec
2. vyj. hodnotiaci postoj k vete, vôbec, naozaj, veru: r. neviem, čo mám robiť; život je už r. taký
ráz1 -u m. súhrn príznačných vlastností niečoho, povaha, charakter: protirečivý r. spoločnosti, romantický r. opery, kniha vedeckého r-u
ráz2 -u m.
1. mech. vzájomné pôsobenie síl pri styku 2 telies, pri ktorom nastáva zmena rýchlosti
2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie rozkyvu 2 vlnení s blízkymi kmitočtami
3. fon. zvukový prvok vznikajúci prudkým roztvorením hlasiviek, charakteristický pre samohláskový začiatok slova (napr. v češtine)
raž -e/-i ž.
1. obilnina s klasmi sivastých zŕn v 2 radoch a kratšími osťami, bot. Secale
2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece r-e, mlieť r.;
ražný príd.: r. chlieb, r-á slama
ráž, správ. kaliber