pelikán -a mn. N a A -y m. vodný vták s dlhým zobákom, zool. Pelecanus;
pelikání príd.
pelikán G a A -na pl. N a A -ny m.
pelikán G a A -na pl. N a A -ny m. ⟨gr.⟩ ▶ veľký vodný vták z čeľade pelikánovitých s dlhým zobákom a kožovitým vakom na dolnej čeľusti, žijúci v teplých oblastiach: mláďatá pelikána; prírodné jazerá plameniakov a pelikánov; pelikány často lovia v kŕdľoch; na pobreží môžete pozorovať kolónie pelikánov; Pelikány v Európe hniezdia v Rumunsku v delte Dunaja a v Grécku. [Sme 2009] ▷ zool. pelikán ružový syn. pelikán biely Pelecanus onocrotalus; pelikán kučeravý syn. pelikán brčkavý syn. pelikán chochlatý Pelecanus crispus ▷ pelikánik G a A -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: po 30 dňoch sa vyliahol prvý p.
pelikán -a m. ‹l < g› zool. veľký vodný vták rodu Pelecanus z radu veslonožcov s dlhým zobákom a kožovitým vakom pod dolnou čeľusťou, žijúci v trópoch a subtrópoch;
pelikán, -a, mn. č. -y m. vodný vták s dlhým širokým zobákom;
zool. rod vtákov (Pelecanus);
pelikání, -ia, -ie príd.
pelikán m gr/lat 1. vodný vták zool pelikán biely Pelecanus onocrotalus: a ja sama kerví nasýcená pelikána, ptáka lítostivého (ASL 1603-04); prikrywadlo na misečku, na bjlem hatlasu zlatem krumpowané, magicy figury dwuch lwúw a pelikana (P. BYSTRICA 1628); onocrotalus: pelikán (KrN 1795); pelikan bgely ge gako labuda (KP 18. st) 2. cudzokrajný vták žijúci na púšti, pštros: pelikánovi byl jsem podobný, kterýž na poušti rád býwá samotný (RL 1571); kral Dawid mluwy: podobny sem učinen pelikanu na pussti (CO 17. st); pelikan ge ptak, ktery prebiwa na pussty (KP 18. st); -í, -ový príd 1. vzťahujúci sa na pelikána: pelicanus: pelikánowý; pelicaneus: pelikánj (PD 18. st) 2. (o farbe) biely: geden kus hatlasi barwy pelikanoweg (ZVOLEN 1679); -ek [-ek] dem: pelicanus: pelikánek (PD 18. st); znamo gest, kterak pelikan swe mlade pelikanki welmi miluge, ze porannene gedem stary piskem swim podubagice prsa swe wlastne krew sy wipussta a s tu wlastnu krwu gich uzdrawuge (MK 18. st)