prízvuk -u m.
1. silové zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické znázornenie: slovný, vetný p.; dať p. na prvú slabiku
2. náznak, odtieň, nádych: ironický, veliteľský p.
3. charakteristický (a príznakový) spôsob hovorenia: hovorí s francúzskym, nosovým p-om;
prízvukový príd. k 1: p. rytmus;
prízvučný príd.
1. majúci prízvuk: lingv. p-á slabika; hud. p-á doba taktu
2. využívajúci prízvuk: poet. p. verš, p-á prozódia;
prízvučne prísl.;
prízvučnosť -i ž.
prízvuk -ku pl. N -ky m.
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
prízvuk 1. silné zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické zdôraznenie • lingv. akcent: slovný, vetný prízvuk, akcent; dať prízvuk, akcent na prvú slabiku • dôraz (zosilnenie hlasu): vysloviť posledné slovo s dôrazom
2. charakteristický, príznakový spôsob hovorenia • akcent: hovoriť s francúzskym prízvukom, akcentom • zafarbenie
prízvuk, -u m.
1. lingv. väčší dôraz na niektorej slabike v slove dosiahnutý intenzitou al. zvýšením hlasu: slovný, vetný p.; hlavný, vedľajší p.; dynamický, melodický p.; viazaný, voľný p.;
hud. väčší dôraz na tónoch v nepárnych (ťažkých) dobách;
2. neodb. citové zafarbenie reči, hlasu, nádych: „Dobrá ti noc, moja!“ riekol s vrúcnym prízvukom. (Kuk.) Každé slovo malo chladný, oceľový prízvuk povelu. (Urb.)
3. celkový spôsob výslovnosti, melódia reči: Milka i slovo „mama“ vyslovuje s francúzskym nosovým prízvukom. (Stod.) Reční vlastenecké verše s prešporským prízvukom. (Ráz.);
prízvukový príd. k 1: odb. p. vrchol slova, p. rytmus