Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prílepok -pku m. niečo dodatočne pripojené, prívesok: garáž je tam ako p.

prílepok -pku pl. N -pky m.

dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnok • dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici • doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka • klauzula: klauzula k zmluve • prípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu • postskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg k básnickej zbierke • dospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu • prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa • ingrediencia • kniž. apendix • expr.: prívesok • prílepok: garáž je tam ako prílepok

prílepok p. dodatok

prílepok, -pku m. expr. niečo dodatočne prilepené, pripojené, prívesok, prídavok, dodatok, doplnok: Na ich reči jednako niet maďarských prílepkov. (Škult.); začadené strechy prízemných domkov a búd, drevených prílepkov (Pláv.); Moja dievka nerástla do Dubčičovho domu. Bola by v ňom večite prílepok (Kuk.) pokladali by ju za cudziu.

prílepok m.
1. niečo dodatočne stavaním pripojené, prilepené, menšia prístavba: Narobiu̯ fšelijakích prílepkú, enem s tím ceu̯í dúm pošpaciu̯ (Stráže n. Myj. SEN); Fšelijakich prílepkú si tam narobiu̯ (Brodské SKA); Vizera to tam jako u ciganoch, same prilepki ma na dvore (Zborov n. Bystr. KNM)
2. vymurované podstenie, podstienok: To mi, jako uš tí starší, zvikľi zme si po roboce na príľepkoch pret chalupami posedadz a poviprávac, čo je nové (Rajec ŽIL); prílepek (Nitr. Hrádok NZ)
3. čiast. jzsl výduvok na pecni chleba: On jedním bokem sa pukeu̯ a ten prílepek višeu̯ ven (Kunov SEN); Ked vivre chlép, to je prílepek (Láb MAL); prílepek (Nitr. Hrádok NZ, Bojničky HLO)
4. zried. priečinok v truhle: prílepek (V. Rovné, Dl. Pole BYT)
5. včel. bunky mimo rámika na stenách úľa: prílepok (Kmeťovo VRB)

prílepok [-ek] m
1. niečo dodatočne pripojené, pridané, dodatok: wrch Apennya, ktery gakžto mesyc až do zátoku Sycily roztáchnuty, s teho částky aneb prilepky gakžto nektere gsu wrchy Kassyu, Boar (KrP 1760) súčasti; adhaesio: prjlepek, prilepeni, (KS 1763); prilepek nekterých regulj slowenského pjsma (LU 1775); narizeni duchowné, kterému sa pridawagú sstjri prilepki (BlR 18. st)
2. živ kto sa k niekomu pridal: Luther, ten od sebe samého a swých prjlepkuw chwalený prorok (FP 1744) prívržencov; oni že gsu nje zdegssj, ale len prilepczj (TURIEC 1784) prisťahovalci