pst, psst cit. vyj. výzvu zachovať ticho: p., ani slova!
pst, psst cit.
pst vyjadruje výzvu zachovať ticho • psst • čit • čt: pst, psst, bolo počuť pri každom zakašľaní; Čit, čt, buďte už konečne ticho! • ani muk • ani škrk: Buď už ticho, ani muk! • zried. cit (Hviezdoslav)
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
pst, pssst cit. vyjadruje upozornenie, aby bolo ticho, aby sa nerozprávalo: Pst! ešte spí, zobudíš ho (dieťa). (Tat.) Keď niekto odkašlal, už sa ozvalo: pst! (Bod.) Pssst! Čo sa smejete? (Jes.) „Čit, psst,“ veliteľ sa sem pozerá. (Min.)
pst cit. vyjadruje výzvu, aby bolo ticho al. aby sa neprezradilo tajomstvo: Pst, pst, ťicho, oťedz ňižd ňevie! (Socovce MAR); Pst, ťicho! (Benice LM); Pst, cichúčko, dzeci, ani muk, neh náz nezbadá! (Zvončín TRN); pst! (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO)