Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prestať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. zastaviť, skončiť istú činnosť: p. sa učiť, p. pracovať, spievať; prestaň s tým plačom!

2. (o javoch) skončiť sa, zaniknúť; prerušiť sa: neos. p-lo pršať; p-la ju bolieť noha; spev p-l;

nedok. prestávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prestávať ‑a ‑ajú nedok. (končiť)

prestávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sa završovať sa dokončievať sa dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sa uzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzať zanikať miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávať utíchať povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúť ochabovať chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuť utíchať stíchať utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávať prestávať zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúť upadať biednieť civieť hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieť mľandravieť dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúť ochládzať ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda


tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa utíchať stíchať utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišujemĺknuť umĺkať zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajúustávať prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestávalusedať (prestávať pôsobiť): hnev usedámrieť zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamieraupokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa

p. aj slabnúť


tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať sa miznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať sa vytrácať sa zanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúť prestávať: spev prestávalubúdať zmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať sa odchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú


tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievať tupiť sa otupovať sazried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval saslabnúť: žiaľ otupieval, slabolprestávať zanikať prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prestať, -stane, -stanú, -stal, rozk. -staň dok.

1. (s neurč. nedok. slovesa, s čím, zried. i v čom) prerušiť, zastaviť, skončiť nejakú činnosť (o osobách i o veciach): Prestali sme sa zhovárať. (Stod.) Prestal sa učiť. (Tim.) Ani na chvíľu neprestala vyšívať. (Vaj.) Prestal byť pánom svojej vôle. (Urb.) Prestal vec brať naľahko. (Taj.) Stroje prestali pracovať. (Kuk.) Čas prestal preňho jestvovať. (Zúb.) Prestalo srdce biť (J. Kráľ) človek zomrel. Letné slnko prestalo hriať. (Ondr.); prestalo pršať; Zdola sa prestalo dymiť. (Hor.) Chceš ustúpiť, aby ti prestalo byť clivo? (Kuk.); prestaň!, prestaňte! napomenutie, rozkaz, zahriaknutie, zastavenie niekoho v nejakej činnosti: Pišta, prestaň (plakať), veď ti to ani nesvedčí. (Stod.); nevie, kedy má prestať nepozná mieru; Prestaň mi, Ďuro, s takými rečami. (Laz.) Už by mohli prestať s tými obeťami. (Urb.) Kedy už prestaneš s tou politikou? (Krno) Matka chcela ju utíšiť, aby prestala so slzami. (Jes.) Razom prestali v robote. (Tat.) Prestali v tanci. (Jes.)

2. skončiť sa, zaniknúť, prerušiť sa; zmiznúť, ukončiť svoje jestvovanie: Spev náhle prestane. (Heč.) Dážď prestal. (Vaj.) Prestali exekúcie. (Jes.) Reč prestala ako s mojím pravým, tak i ľavým susedom (Pláv.) skončil sa rozhovor. Ich styky prestali nadobro. (Jégé) Búrka neprestala. (Jil.) Všetky bolesti prestali. (Jégé) Hudba prestala razom. (Kuk.);

nedok. prestávať, -a, -ajú


prestávať p. prestať

prestávať1 nedok.
1. csl obyč. v spoj. s neurčitkom nedok. slovesa dočasne al. celkom prerušovať istú činnosť, končiť: Ke_dzačälo (dieťa) fše cmuľkať pomali, nu prestávalo plakať (Žaškov DK); Keď uš prichádzalo naspodok, ona (míľa) uš potom prestávala keďeť (Kľak NB); Aľe sučka ňeprestávala, tá žďi ľen šťekala (Devičie KRU); Kravi nán prestávajú dojiť, mosíme volakomu odriedz mlieko (Návojovce TOP); Ked neprestával cingat, otvórila som okno, reku, já ci nacingám, len tam pójdem! (Trnava); A viter furtovňe ľem dul i dul a ňeprestaval (V. Šariš PRE); Uš prestava padac, podzme domu! (Bracovce MCH)
2. končiť svoje jestvovanie, končiť sa, zanikať: Ke_com prišla, ešťe tu bou̯ láskaví, lahodní život, aľe potom to už akosi šetko prestávalo (Kňažia DK)

prestávať2 nedok. meniť príslušnosť k istému celku (vierovyznanie, presvedčenie ap.), prestupovať: Jemu nebulo treba prestávaď na katolíckú viaru (Revúca)

prestáwať prestáwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

prestávať: →speex →vorbis
moc prestáva, ich vplyv pouvoir cesse, leur influence
nariadenie o fúziách prestáva règlement sur les concentrations cesse
o fúziách prestáva byť sur les concentrations cesse d'être
prestáva existovať a nariadenie cesse d'exister et le règlement
sa neuplatňujú alebo prestávajú ne s'appliquent pas ou cessent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu