Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pomoc -i ž.

1. poskytnutie podpory (pri činnosti, v nedostatku ap.) al. prostriedkov na podporu: priateľská, peňažná, morálna p.; prvá p. prvé ošetrenie; volať o p., prísť niekomu na p.; niet (mu) p-i nedá sa (mu) pomôcť

2. kto al. čo niekomu pomáha: treba p. do domu, záchranári dostali p. posilu

□ poskytnúť p. pomôcť

● komu niet rady, tomu niet p-i;

pomocný príd. poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlav. činnosti, vedľajší, doplnkový: p-á sila, p-á výroba, p. prístroj, p-á literatúra; p-é vedy (z hľadiska istej vedy) ktorých výsledky táto veda využíva; lingv. p-é sloveso kt. nemá plný význam

● podať niekomu p-ú ruku poskytnúť pomoc;

pomocou predl. s G vyj. nástroj, prostriedok: vyhrať p. rozumu

pomóc cit.

pomoc -ci ž.

opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť

podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera al. o ktorú sa niečo opiera • podpera: podpora, podpera dverí • opora: podoprieť konáre oporou • opierka • stojka (stojatá podpora, napr. v bani)

2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne al. hmotne • posila • pomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomoc • opora: bol rodičom oporou • výpomoc (finančná podpora): sociálna výpomoc • subvencia • dotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotácia • štipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendium • kniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov

p. aj pomoc 1

pomoc¹ 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty • zastar.: spomoženie (Timrava) • napomoženie (Kukučín) • posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilu • podpora: dostať morálnu, finančnú podporu • poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou • výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc • asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii

p. aj podpora 2

2. p. záchrana 2

pomoc² vyjadruje volanie o pomoc • pomóc • pomóóc • rata: Pomoc! Rata! Ľudia, topím sa!

záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekciou • kniž. záchova: záchova života (Figuli)

2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v úteku • spása: hľadať u niekoho spásu • vykúpenie: smrť bola preňho vykúpením • pomoc: prísť niekomu na pomoc • hovor. rata: volať na ratu

pomoc, -i ž.

1. aktívna časť, pomáhanie niekomu pri práci, pri sledovaní nejakého cieľa al. v nebezpečenstve: fyzická, morálna, hmotná, peňažná, finančná, hospodárska p.; vzájomná p.; poskytnúť, ponúknuť, odoprieť niekomu p., prijať p. (od niekoho, niečiu, niekoho); účinná, výdatná odborná, nezištná, bratská, priateľská, súdružská p.; vojenská p.; spoliehať sa na niečiu p.; očakávať p. od niekoho; odmietať niečiu p.; požiadať niekoho o p., uchádzať sa o niečiu p., volať o p. (v nebezpečenstve); dovolať sa p-i (Švant.); pomoc! volanie o záchranu v nebezpečenstve; ísť, prísť niekomu na p.; utekať, priskočiť niekomu na p.; Chceli mu prispieť pomocou. (Vaj.); pribrať, prizvať, vziať si, zavolať si niekoho na p.; p. v chorobe, v biede, v nešťastí, v tvŕdzi; Ľudia sa chytro naučili vyhľadávať jej pomoc. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.); obracať sa na niekoho o p.; prosiť o p.; Ľudia trápia mňa o pomoc (Ráz.) žiadajú, aby som im pomohol. „Ty sa chceš biť?“ skočí hneď Maroš kamarátovi na pomoc. (Ráz.) Nežne prosili jeho očká o pomoc. (Vaj.) Vandi sa rozreval a bežal k materi o pomoc. (Vám.); byť niekomu na (dobrej) p-i účinne mu pomôcť; Zahynul. Aká tu pomoc? (Vaj.) už sa nedá pomôcť. Nebolo mu pomoci, dnes zahynul (Bedn.) nedalo sa mu už pomôcť, bol smrteľne chorý; lekárska p.; dať, poskytnúť niekomu prvú p. najnutnejšie ošetrenie v prípade úrazu; ľahká p. výraz používaný, keď si niekto vie s niečím rady, vie si poradiť: Ľahká pomoc: postavia ťa k vŕbe a zastrelia. (Urb.) Zmestiť sa musíme, druhej pomoci nieto (Kuk.) nič iné sa nedá robiť. Cítil sa bez pomoci v hlbinách zeme (Vaj.) opustený, nechránený. Denne minú sa i štyri fľaše, pravda, pri pomoci iných (Al.) keď iní pomáhajú piť.

● Komu niet rady, tomu niet pomoci (prísl.) kto si nechce dať poradiť, tomu nemožno pomôcť; hovor. s p-ou božou výraz vyjadrujúci, že sa niekto spolieha na boha, na šťastie, na náhodu: Idem za vnukom. Hádam ho s pomocou božou nájdem. (Zúb.) „Tamto je roľa, tamto lúka,“ ukazoval, „ale ja to všetko s pomocou božou prepijem“ (Záb.) dáko sa mi podarí to prepiť; urobiť niečo za p-i, s p-ou, zastar. i pri p-i niekoho al. niečoho s podporou, s výpomocou, v spolupráci: (Petöfi) za pomoci svojich druhov strhne mládež (za sebou). (Štítn.) Vyslobodím ho s ich pomocou. (Jégé) Brodský mal dar fantázie, s jej pomocou vedel odstúpiť od reality. (Al.) Tureckú moc zlomili pri pomoci poľského kráľa. (Škult.) To sme ledva pochopili pri výdatnej pomoci prúta. (Taj.)

2. kto je schopný pomôcť, pomáhať niekomu: Premýšľala, že musí syna oženiť, pomoc treba do domu. (Tim.) Myslel som, že mi budeš pravou rukou, pomocou v škole. (Čaj.) Mala by utekať pre pomoc. (Švant.) Výbor sa uzniesol držať líniu, kým nepríde pomoc (Jes.) posila

pomoc ž.
1. csl pomáhanie niekomu, podpora (morálna, pracovná, finančná ap.) pri činnosti, nedostatku, v núdzi a pod.: Prišľi mu na pomoc chlapi (Blatnica MAR); A veru f takej bieďe pomodz je potrebná (Lešť MK); V neščascí velice pomáhá susecká pomoc (Vaďovce MYJ); To son teda cítil, jag mi to téklo dole, ale pomoci nebolo (Ružindol TRN); Tote paru koruni požičal sebe, bo inakša pomoc ňebula (Kokšov-Bakša KOŠ); Ocedz hrešil, dobre śe ňeošaľil, aľe ňebulo pomoci (Torysa SAB)
F. proťi smrťi ňiet pomoci (Jasenová DK) - o nevyhnutnosti skonu; gde nid radi, nit pomoci (Kameňany REV), komu ňit radi, tomu ňit pomoci (Humenné) - o tvrdohlavosti; Bože, budz mi na pomoci! (Rochovce ROŽ), gu božimu daru božiu pomoc prilož! (Mur. Dl. Lúka REV) - pri modlitbe; neni pomoci (Lukáčovce HLO) - niet riešenia, nedá sa nič robiť; tomu je lachká pomoc (Lukáčovce HLO) - riešenie je jednoduché
2. kto niekomu pomáha, je schopný pomôcť: Tak smo si najímale pomodz aj z druhih deďín (Rovňany LUČ); Zme zavolaľi silu gu temu, pomodz gu temu, šesc - šedzem hlopoh zme zavolaľi (Kokšov-Bakša KOŠ)

pomoc ž
1. aktívna účasť, pomáhanie niekomu pri práci, pri sledovaní nejakého cieľa, výpomoc, podpora: kostel Boziho tiela aby ty tiemi pieniezmi domurowal s pomoczy dobrych lidij (ŽK 1489); gestlize by se piwowar zrutil, tehdy gedna y druha strana s polnu pomoczy a nakladem magi staweti; (P. ĽUPČA 1543); protoss was prosyme, aby ste geho (Petra) raczily almuznu swatu a pomocy ffydrowaty (B. ŠTIAVNICA 1583); murarowy Hanesowy, ktery z meskeho muru byl spadol, dano na pomoc barbiera fl 3 (KRUPINA 1651); cymrman stawya z pomocy tesarou (KoB 1666); bratr, ktery pomoc ma od bratra, gest gakó mesto pewné (KB 1757); wosk se welice lachko rostopi s pomocu ohne, ale snadno ag s pomocu zimi zase stuhne; otrubi mgeššanje zo swinskim legnom welice ziwnost a pomoc stromom dodawagj (PR 18. st)
L. p. prosiť, prosiť, volať, zvať na p., prosiť, žiadať za p. dovolávať sa pomáhania: kdyz by byl czlowiek ranieny a wolal by a zwal by na pomocz (ŽK 1473); Petr za almužnu swatu y za pomoc prosyl (B. ŠTIAVNICA 1583); protož na to Wassich Milosty na pomocz prosyme (ŽARNOVICA 1589); rogare auxilium: pomoc prosyti (KS 1763); koho mam za pomocz zadaty? (WS 18. st); prísť, pribehnúť na p., ku p-i komu pomôcť niekomu: otecz to (bitku) widucze, hned pribehl gemu na pomoc (NIŽNÁ 1635); dwa missionary sem boly prissly na pomoc duchownu (ŽILINA 1655) vypomáhať kňazovi; byť na p-i, ku p-i komu, dať p. komu pomáhať, pomôcť niekomu: czo se snehu dotycze smetawany, magi sobe z obudwu domow rownu pomocz dati (P. ĽUPČA 1540); ted sem poslal Mykulasse Buchka, poddaneho meho, aby on tegj Marthe starj na pomoczy byl (MARŠOVÁ 1560); protoss W. M. prosim, budte mne na pomoci v pana welkomožneho (TOVARNÉ 1610); (Bože), dag ženam pomoc ku purodu pracugicim (AgS 1708); slubowal, ze pri robote polneg ku pomoci bude (T. DVORY 1758); nezname sobe rady a pomocy daty pre nass weliky nedostatek (s. l. 1764); (verím), že očysstec gest a dussem w nem zadržalim sluzbamy wernich lidy ze se pomoc dege (ŠV 1675) pomáha sa; s p-ou božou, božskou, s p-ou Pána Boha, Krista Pána, Pána, z p-i božej, vzavše Boha na p. vyj. dúfanie v božie pomáhanie pri nej. robote al. zámere: s pomoczy boži sme zasialy jacžmeň (s. l. 1606); s poradzenim pritelou swich milich wiwolila sem gemu (synovi) s Pana Boha pomoczy cznu pannu (za manželku) (M. JÁN 1611); oznamuge se wssem zde prytomnym, ze tito ossobi, N. N. a N. N. umienili z pomoci Bozei (v) staw swateho manzelstwa wstupiť (RS 1625); muže techda člowek krestiansky z bosku pomoczy toho se wiwarowaty (TC 1631); zenducze se z pomocy bozy do slobodneho domu aneb curij dedowskeg (SOLOŠNICA 1718); s pomocu Pána mosý dussu y ťelo swé porúčati Bohu (BlR 18. st); za to (včely) platim y za gegich vžiwani, osoch a pracy, a to wssecko z božy mocy, z Krysta Pana pomocy (RG 18. st); mnoho sto lidj bez lékařské pomocy zemjra (StN 1785) bez možnosti liečenia sa, bez zásahu lekára
F. neni žadne mocy proti smrti, ni pomocy (MBF 1721) každý musí zomrieť
2. kto je schopný, ochotný pomôcť, pomáhať niekomu: poweďel Pán Bůh: Nenj dobre, aby člowek sam byl, učiňme mu pomoc podóbnu sebe (KB 1757) stvorne mu pomocnicu, družku; avxilivm: pomocnj wogsko, pomoc (CL 1777); ktery na stanowiskách bily, domnywali se, ze prichácegú očekáwané pomoce (PT 1778)