Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opanovať dok. ovládnuť (význ. 1, 2, 4, 5): chcieť o. celý svet; o-la ich hrôza, radosť zmocnila sa;

nedok. opanúvať, opanovávať -a

// opanovať sa ovládnuť sa: ledva sa o-l;

nedok. opanúvať sa, opanovávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
opanovať ‑uje ‑ujú dok.; opanovať sa

opanovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok.


opanovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -novanie sa dok.

opanovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok. 1. kniž. (čo) ▶ získať hospodársku, politickú, vojenskú a pod. vládu, moc nad niečím, podriadiť si niečo, ovládnuť: o. cudzie územie, susednú krajinu; Turci opanovali južnú časť Uhorska; Lenže my chceme nasilu vyhrať, pol Európy opanovať! – ozval sa Ján Anosta. [P. Jaroš]; Muža a ženu [Boh] stvoril..., aby zaľudnili a opanovali zem. [KŽ 1967]
2. publ. (čo) ▶ výrazne sa presadiť, nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, obyč. aj zvíťaziť (v súťaži), ovládnuť: o. tímové preteky; pretekár opanoval štartovné pole; hokejový tím suverénne opanoval ligovú súťaž; najnižšie kategórie opanovali trojročné kone; Slovan hneď na začiatku sezóny opanoval čelo tabuľky a dlhý čas bol suverénnym lídrom súťaže [...]. [Šp 2007]
3. (čo) ▶ dostať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premôcť, potlačiť, ovládnuť: o. svoje vášne, túžby; nevládala o. únavu; odvrátil sa, opanujúc svoju zvedavosť; Natískala sa mu úzkosť, no opanoval ju a umlčal. [L. Lahola]
4. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) vziať do svojej moci, premôcť niekoho, niečo, ovládnuť, zachvátiť: opanoval ho pocit úzkosti, bezmocnosti, strachu; srdce jej často opanuje súcit; opanovala ju triaška; Všetkých opanovala predtucha dobrej hostiny. [Ľ. Zelienka]; [...] odrazu ho však pomaličky, ale čoraz-čoraz väčšmi opanoval dojem, že nezamkol dvere. [J. Johanides]
nedok. k 1, 3, 4opanúvať, opanovávať


opanovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -novaný -novanie sa dok. ▶ silou vôle potlačiť svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, stlmiť svoj duševný stav, premôcť sa; syn. ovládnuť sa: niekedy sa nevie o.; nekrič na deti, opanuj sa!; tentoraz sa už neopanoval a povedal, čo si myslí; Mala chuť zatriasť tými úzkymi plecami, ale opanovala sa. [E. Čepčeková]; Zaťal päste, ale zložil sa na gauč, dozaista preto, aby sa ľahšie opanoval. [P. Hrúz]; Usilovala sa opanovať, rýchlo, hltavo fajčila. [K. Jarunková]nedok.opanúvať sa, opanovávať sa


opanúvať, opanovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. kniž. (čo) ▶ získavať hospodársku, politickú, vojenskú a pod. vládu, moc nad niečím, podriaďovať si niečo, ovládať: o. iný kontinent; moravskosliezske železiarne postupne opanovávali slovenský železiarsky trh; Smelé experimentovanie. Umenie dneška v znamení týchto požiadaviek opanúva svet. [R. Chmel]; pren. jar už opanúva vrchy a vyššie položené lúky
2. (čo) ▶ dostávať niečo pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premáhať, potláčať, ovládať: snaží sa o. výbuchy zlosti; len ťažko opanúva svoju žiarlivosť
3. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) brať do svojej moci, premáhať niekoho, niečo, zmocňovať sa, ovládať, zachvacovať: opanúvajú ma čudné myšlienky, pocity; opanováva ju bezmocnosť; opanovával ho hnev; Cítil, ako ho opanúva strach. [J. Johanides]; Vzbura v nej silnela, rozvíjala sa a opanovávala jej dušu. [K. Lászlová]
dok.opanovať


opanúvať sa, opanovávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. ▶ silou vôle potláčať svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, vedieť sa kontrolovať, premáhať sa, ovládať sa: opanúva sa zo všetkých síl; opanovávala sa, no nemohla zatajiť strach; hoci sa opanúvala, nevedela zatajiť vzrušenie; rástol v ňom hnev, čoraz ťažšie sa opanúvaldok.opanovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniť rozpáliť rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliť roznietiť rozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariť očarovať exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesť strhnúť ovládnuť opanovať chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiť rozrušiť rozochvieť rozohriať pohnúť dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniť podrobiť podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiť premôcť preniknúť prejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísť obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúť popadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť sa vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúť doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť potlačiť opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlať zazubadliť ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať sa prerúbať sa prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sa pretlačiť sa pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsť vstúpiťexpr.: vraziť udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť prejať prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuť opanovať zachvátiť zasiahnuť zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúť prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sa zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť sa prelúpiť sa prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiť zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuť opanovať zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiť pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúť buchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvať poprepádať poprepadávať (o viacerých osobách)


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniť zdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiť utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniť schladiť stlmiť utlmiť stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuť opanovať potlačiť premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržať chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesť zlapať lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa ovládnuťexpr. opantať opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiť premôcť zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúť prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojať jať: (po)jala ma úzkosť


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať si ľažinkať si bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť pritlačiť pritisnúť pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť zachvátiť zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovať ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opanovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo. koho) získať moc, vládu nad niečím, nad niekým, obsadiť, zaujať vojenský al. ovládnuť politicky: o. krajinu, územie, o. svet; pren. bieda opanovala dom (Rys.) žilo sa tam v biede; čierna noc opanovala Viedeň (Kal.) nastala tam tma;

2. (koho) premôcť, získať vplyv, prevahu nad niekým, zmocniť sa, duševne ovládnuť: opanovala ma nedočkavosť, hrôza, zlosť, radosť, istota; opanoval ho strach, hnev; rozum opanovala náruživosť (Hviezd.); dať sa niečomu, niečím o.;

nedok. opanúvať, zried. i opanovávať, -a, -ajú

|| opanovať sa vôľou ovládnuť svoje city, ovládnuť sa, premôcť sa: nemôže, nevládze, nevie sa o., ťažko sa opanuje; ledva som sa opanoval (Fig.);

nedok. opanúvať sa i opanovávať sa

opanovať dok.
1. zmocniť sa, ovládnuť, zachvátiť: Takí hňeu ma opanuvau̯ aš strach (Košťany n. Tur. MAR); Hlad veľkí ho opanuvav (Ľuboreč LUČ);
2. naučiť sa, osvojiť si, zvládnuť: Dva roki chodzil do tich školoch, aľe ňeznal ras sebe toto, co śe učiľi, opanovac, ta ho viruciľi (Široké PRE)


opanovať sa dok. ovládnuť sa, kontrolovať svoje správanie: Šecko som hádzau̯, čo som sa ňemohou̯ opanuvať (Košťany n. Tur. MAR); Ten sa ale nevie opanuvat! (Ban. Hodruša BŠ); Ňiegdo sa to ňevládze opanuvať sama seba (Vieska n. Žit. ZM)

opanovať dk
1. čo (o majetku) získať do vlastníctva niečo, stať sa vlastníkom niečoho: Jan Hniezdo ma ten wsseczek dom z manzelku swu swobodne opanowati a zavgati (P. ĽUPČA 1567); ktery papež poslal ruky swe na zeme, žeby y Egjpt a gegjch drahe wecy opanoval? (TP 1691) získal pod svoju právomoc; dom rodičowsky w ringu (!) wystawenj toliko za sto zlatj chce (Paullus) sám opanowat (PUKANEC 1774)
L. vsucapere: opanowati skrze dluhé wládnauti (CL 1777 práv) získať vydržaním
2. (koho, čo) zmocniť sa násilím niekoho, niečoho, vojensky obsadiť, okupovať niečo: y wogensky riditel wždycky mysli, kterak by toto neb druhé město mohel dobiwati, tuto neb druhu kraginu opanowati (SSt 1742); debello: opanowati neprjtele, neprjtele premocy (WU 1750); occupatitius: čo se zaugati, opanowati a obdržati može (KS 1763); (cisárski vojaci) hned Nitru opanowali a Nowé Zámky dobyli (ASL 18. st)
3. koho, čo ovládnuť niekoho, niečo, podriadiť svojmu vplyvu: gaknahle (Panna Mária) oči swe čisteg a panenskeg laski na slowo boske, to gest na Syna Božiho obratila, tak ho opanowala, že Otce sweho nebeskeho za dowoleni žadal, abi ho na tento swet prepustil (MS 1749); gesly sem nassel milost pred obljčagem twym, Pane, prosym, abys gissel s nama a nás dedične opanowal (KB 1757); mnostwy hrjssnych zadostj opanowali guž srdca lidzke (SJ 18. st); opanúvať ndk k 3: pren gak hrozny gest den tento pri wichodu swem, zatmiwagu ho tmi a opanuwa ho mrakota (MK 18. st) premáha ho

opanowať_1 opanowať opanowať_2 opanowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu