Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oltár -a L -i mn. -e m. miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: hlavný, drevený, gotický o.

● ísť pred o. mať sobáš;

oltárny príd.: o-a svieca; cirk. O-a sviatosť pri kat. omši chlieb a víno premenené na Kristovo telo a krv, eucharistia;

oltárový príd.: o-á časť chrámu;

oltárik -a m. zdrob.

oltár -ra L -ri pl. N -re m.

oltár -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ i náb. ▶ vyvýšené miesto určené na bohoslužobné obrady, bohoslužobný stôl; miesto vymedzené na bohoslužbu, na obetu Bohu; (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) celý vyvýšený priestor chrámu za ikonostasom, svätyňa: hlavný, bočný o.; barokový, gotický o.; prenosný, tabuľový o.; drevený, mramorový o.; krídlový, skriňový o. majúci okrem hlavného obrazu aj bočné obrazy; pohanské oltáre; zbierka stredovekých neskorogotických oltárov; svätyňa s obetným oltárom; postaviť o.; posvätiť kaplnku aj s novým oltárom; pokľaknúť pred oltárom; kňaz s diakonom vstupujú cez južné dvere do oltára; Kultový zmysel miesta dokladali tri kamenné oltáre. [P. Dvořák]; Triptych vznikol pravdepodobne v prvej polovici 16. storočia a slúžil ako domáci oltár bohatej meštianskej rodiny. [VNK 2000] □ Bojnický oltár desať oltárnych tabúľ namaľovaných v 14. stor. florentským maliarom N. di Cionem; Oltár Majstra Pavla z Levoče najvyšší gotický drevený oltár na svete zo 14. stor. nachádzajúci sa v levočskej Bazilike sv. Jakuba
◘ fraz. byť/stáť pred oltárom mať cirkevný sobáš; ísť k oltáru s niekým vydávať sa za niekoho (zried. i ženiť sa); odviesť (si) nevestu k oltáru oženiť sa; obetovať niečo na oltár/na oltári vedy/úspechu/pokroku/vlasti/národa vzdať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho ▷ oltárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: k mariánskemu kultu patria aj sošky, oltáriky, sväté obrázky

oltár -a m. ‹n < l› vyvýšené al. inak vymedzené miesto na bohoslužobné úkony; bohoslužobný stôl;

oltárny príd.: náb. (najsvätejšia) sviatosť o-a (v kresťanskej liturgii) premenený chlieb a víno na telo a krv Kristovu (pri omši), eucharistia

oltár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. stôl (obyč. umelecký zhotovený), na ktorom sa konajú bohoslužobné obrady: obetný o.; hlavný, bočný, kamenný, mramorový o.; odb. krídlov o. na ktorom sú popri hlavnom obraze i obrazy na bočných krídlach; pren. bás. o-e lásky (Sládk.); o-e žertvy (Hviezd.)

● hovor. trochu arch.: byť, stáť pri o-i, pred o-om mať sobáš, ísť pred o. (k o-u) ísť na sobáš; prisahať niekomu vernosť pred o-om pri sobáši; viesť niekoho od o-a, odísť od o-a od sobáša; kniž. priniesť (život, krv, obete ap.) na o. vlasti, národa, slobody ap., obetovať život, krv ap. na o. (na o-i) vlasti, národa, slobody ap. obetovať sa za záujmy vlasti, národa ap.;

oltárny príd.: o. obraz, o-e sviece; cirk. sviatok o-a chlieb (v podobe oblátky) a víno, ktoré veriaci prijímajú, eucharistia;

oltárový príd.: o-á okrasa;

oltárik, -a m. zdrob. expr.

oltár m. csl vyvýšené miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: Boľi obráťené chrptom od oltára (Blatnica MAR); Naráz boli dve onše, jenna pri hlavnom oltári a druhá na bočnom (Návojovce TOP); Pred oltárom sa prežehnal a vešiel do zákrscia (Rajec ŽIL); Omša śe služi pri oltaru (Dl. Lúka BAR)
F. z oľtárä bi ukradou̯ (Krivá DK) - je schopný všetkého, nezastaví sa pred ničím; ňepáči sa mu oltár, len ofera (Slov. Ľupča BB) - nepáči sa mu dievča, ale veno; ďíchá ani šerd za oltárom (Revúca) - ťažko, s namáhou; oltárček m. zdrob. expr.: F prennéj izbe si spravila nevesta na truhle oltárček a muž jéj k nemu vihobluvav pekné klačátko (Červeník HLO)

oltár m lat
1. vyvýšené miesto (obyč. stolec) určené na odovzdávanie obetných darov Bohu al. božstvu: (patriarcha Noe) wistawil oltar Panu a wzawsse ze wsseho dobitka a ptactwa obetowal zapalni obet na tom oltary (TC 1631); (Abrahám) bere sweho syna Izaka, gde s nim na horu, sklada na hromadu drijwi na spusob oltara (SK 1697); Adoniass téss y Joab oltara sa chitá a od strachu w zlem swedomi zmilowáňí píta (GV 1755); sin (Ježiš Kristus) na oltari swateho križe trpel (WO 1670) náb na kríži ako mieste obety
2. miesto (v podobe stola) určené na kresťanské bohoslužobné obrady: (dali sme) za železa sstyri Janowj Skalkowj k oltaru do kostela d 12 1/2 (ŽILINA 1585); na oltar swateho Krala poruczym obrus weliky čzinowaty nowy (s. l. 1601); na kostel slowensky et in specie na oltar malowania legugem penezj, ktere gsau u p. richtara bistrickeho zložene (PREŠOV 1684); na cedulku pana exactorowu dal sem bgelich swgec na oltar (TRENČÍN 1726); vchádzám z offeru szvoju k oltaru tvej velyebnosztzi (DŽ 1752)
L. ale pristupenj kněza k oltáru do pristupenj ku ewangelium očekáwagu (MP 1718 náb) pristúpenie k prijímaniu sviatosti oltárnej; corporaliter jurare: na swattost oltara prisahati (KS 1763 náb) na sviatosť oltárnu
L. za babku by wess pres Tatry hnal y z oltara by vzal (SiN 1678) o lakomcovi; -ny príd k 2: čtwrte prykrywadlo oltarnj z hatlasu s bjlymi kwěty (P. BYSTRICA 1611 E); proč (kalvínski al. novokrstenskí farári) k oltarňi sprawe k ňim nepristupugj (TP 1691); kamen, co wssecko zastawa po spodek oltarnj (DUBNICA n. V. 1723); tyto toware nasledugicze gsu table oltarne, zwonky a pozlatka (LEVOČA 1785)
L. (velebná, prevelebná a predôstojná, najsvätejšia a predôstojná, svätá, najsvätejšia) sviatosť o-a cirk sviatosť večere Pánovej: cžo gest swatost oltarna? (BAg 1585); ku kterimu konczy su welebne oltarne swatosty narizene a ustanowene (TC 1631); k swátosti swaté oltárňy podle cyrkwe narýzený pristúp w roce nagméň gednú (CC 1655); o welebneg swátosti oltarnég neb prigjmanj pod gedným a pod obogjm spusobem tela a krwi Páňe (IA 1708); co (je) prewelebna a predugstogna swatost oltarna (MS 1758); prigjmal-li sy ty nékdy w sobotu aneb w nedelu neyswetegssy oltárni swátost? (VP 1764); aby ste swatu spowed wikonali a k oltarney swatosti pristupili (HRANOVNICA 1782); -ik, -ček, -iček m dem k 2: na oltaryk do paloty 2 (P. BYSTRICA 1700); gedna armaria na spusob oltaryka (s. l. 1737); které (kruhy) položjss pod oltárček oltáre (KB 1757) okolo spodného okraja oltára; slybugem wam, že tuto mate na oltaričku Panny Marye poswacenem ze žen negkrasnegssu Maryu (SKá 18. st)

oltárny p. oltár