Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpadnúť -e -ú -dol dok.

1. oddeliť sa a padnúť: jablko zo stromu o-lo, vakovka o-la

2. omdlieť, zamdlieť: o. od únavy, horúčosti;

pren. nestačiť: pretekár v druhom kole o-l

3. prestať jestvovať, pominúť sa: povinnosti mu o-li

4. nekonať sa, nebyť (z nejakej príčiny), vystať: predstavenie, vyučovanie o-lo

5. zrieknuť sa (viery, presvedčenia, idey ap.): o. od cirkvi

● o. od srdca prestať byť milým; o-l mu → kameň zo srdca; o-la mu chuť od niečoho prestal si to želať;

nedok. odpadať k 1 – 5, odpadávať, odpadúvať -a k 1 – 3, 5

odpadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie, odpadávať, odpadúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

odpadať¹ -dá -dajú -dal -dajúc -dajúci -danie, odpadávať, zried. odpadúvať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (ø; z čoho; od čoho) ▶ oddeľovať sa od niečoho a padať; oddeľovaním sa od povrchu postupne zasahovať celú (dôležitú) plochu: lieskovce už začínajú o.; stará omietka zo stien odpadá; kvet z kríkov už odpadúva; pozlátka zo starého zrkadla kus po kuse odpadáva; pečené mäso zubáča samo odpadávalo od kostí
2. (z čoho) ▶ oddeľovať sa od iných a zaostávať: z hlavnej skupiny postupne odpadávali jednotliví pretekári
3. (ø; od čoho) ▶ strácať vedomie, upadať do mdlôb, omdlievať: o. od tepla; od únavy; od vyčerpania; odmietala jedlo, odpadávajúc od hladu; Vojaci – [zajatí] baníci – odpadúvali v bani. [L. Ťažký]; pren. [Nebol] čas sa ani najesť, tobôž zastaviť, večer sme odpadávali do postelí. [VNK 2002] rýchlo zaspávali
4. (ø; komu) ▶ prestávať jestvovať al. platiť, zanikať: vďaka softvéru odpadá ručné vypisovanie výkazov; obyvateľom konečne odpadajú problémy s dodávkou teplej vody; s využívaním snímačov čiarových kódov odpadáva nutnosť zdvíhať a prenášať tovar k pokladni; zákazníkom dnes odpadávajú starosti s odstránením starých elektrospotrebičov
5. (ø; komu) ▶ z nejakej príčiny sa neuskutočňovať, nekonať sa: večerné divadelné predstavenie odpadá; v piatok nám odpadá fyzika, matematika; zajtra nám v škole odpadáva prvá hodina
6. (od koho, od čoho) ▶ zriekať sa niekoho, niečoho (viery, presvedčenia, idey a pod.): o. od cirkvi, od Boha; niektorí pre prenasledovanie odpadúvajú od viery; Od [kráľa] Karola odpadalo stále viac grófov a rytierov. [A. Masár-Tatranský]
▷ dok. ↗ odpadnúť; k 1 i ↗ odpadať²

odpadať² -dá -dajú -dal -dajúc -daný -danie dok. zried. (ø; z čoho) ▶ postupne, po častiach sa oddeliť a odpadnúť z celého povrchu (dôležitej) plochy, poodpadávať: keď srnčie parohy vyrastú, kožušinka z nich odpadá; Farby na sochách popraskali, odlúpili sa, odpadali, sochy zbeleli. [J. Lenčo]; Nepristúpili k opravám, pretože si boli vedomí toho, že by im omietky po zime tak či tak odpadali zo stien. [VNK 2001] ▷ nedok. ↗ odpadať¹, odpadávať, odpadúvať

odpadnúť -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (ø; z čoho; od čoho) ▶ oddeliť sa od niečoho a padnúť; uvoľniť sa z istého pevného celku: odpadol mu gombík z kabáta; v obývačke je veľký kus odpadnutej omietky; po zavarení kompótu nesmie uzáver od pohára o.; [...] za Lanžhotom im odpadol výfuk, a možno aj odletel [D. Dušek]; Maruška potriasla jabloň, odpadlo jedno jablko. [ľudová rozprávka]
2. (z čoho) ▶ oddeliť sa od iných a zaostať: alžírsky cyklista odpadol z vedúcej skupiny ako prvý
3. (ø; od čoho) ▶ stratiť vedomie, upadnúť do mdlôb, omdlieť: o. od únavy, od horúčavy, od hrôzy, od hanby; niekoľko väzňov odpadlo od hladu; hasiči vyniesli z domu odpadnutú ženu; Odpadol a prišiel k sebe až v sanitke. [J. Beňo]
4. (ø; komu) ▶ prestať jestvovať al. platiť, zaniknúť: občanom odpadne povinnosť vybavovať víza; zavedením plynu odpadne manipulácia s uhlím a drevom; Svadobná agentúra môže zorganizovať svadbu úplne celú, snúbencom teda odpadnú akékoľvek starosti. [HN 2007]
5. (ø; komu) ▶ z nejakej príčiny sa neuskutočniť, nekonať sa: hodina fyziky nám odpadla; prednášky občas odpadnú; Prechádzali [sa] po parku hneď ráno, veď vizita aj tak odpadla. [A. Kostolný]
6. (od koho, od čoho; ø) ▶ zriecť sa niekoho, niečoho (viery, presvedčenia, idey a pod.): o. od cirkvi, od viery; o. od Boha, od Krista; Urobí [ho kráľ] svojím dôverníkom a dá mu všetko potrebné, ak odpadne od otcovských zákonov. [Š. Sandtner]; Tí, čo odpadnú, nikdy nesmú znovu začínať v oddiele, ktorého zákony prestali rešpektovať odchodom. [A. Ferko]
◘ fraz. odpadnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška padnúť na zem celou váhou svojho tela; ja odpadnem! zvolanie vyjadrujúce údiv, prekvapenie, rozhorčenie; kameň mu zo srdca odpadol al. [akoby] mu kameň zo srdca odpadol zbavil sa, zbavili ho veľkej starosti; niekto, niečo mu odpadlo od chuti niekto, niečo sa mu odnechcelo, znepáčilo; odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem o niečo, prestal si niečo želať; odpadnúť niekomu od srdca prestať byť milovaný, drahý
◘ parem. odpadne jeden kvet, nastane iných päť o nestálosti v láske
▷ nedok. ↗ odpadať¹, odpadávať, odpadúvať

odpadať, odpadávať, odpadúvať p. padať 2

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2

odpadať¹, -á, -ajú i odpadávať, zried. i odpadúvať, -a, -ajú nedok.

1. oddeľovať sa od niečoho a padať dolu, padať z niečoho, opadávať: Odpadá kvet za kvetom. (Krčm.) Čľapot kvapák odpadávajúcich z mohutných hrabov. (Urb.); vakovka odpadúva (Tim.); pren. Z ľudáckeho stromu odpadúvalo lístie (Jil.) ľudáci strácali stúpencov, prívržencov.

2. (od koho, od čoho) opúšťa, zrádzať niekoho al. niečo, odcudzovať sa niekomu, niečomu: Ľudia odpadávajú od boha. (Vaj.) Katolícky klérus odpadal a vzďaľoval sa. (Vlč.)

3. strácať sa, zanikať, miznúť: lingv. koncovka odpadá

● odpadá mu chuť od jedla prestáva mať chuť na jedlo, jedlo mu prestáva chutiť;

4. len odpadať hovor. nemať miesta, nekonať sa, nebyť: vyučovanie, predstavenie odpadá, vychádzka odpadá;

dok. odpadnúť

odpadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. oddeliť sa a padnúť dolu: Kat švihol mečom, hlava odpadla. (Kal.) Odpadol z ruže kvet. (Botto) Schytil si ruku, sťa by mu mala odpadnúť. (Gráf); pren.: Odpadla mi ťarcha z hrude (Hor.) prestala moja starosť. Odpadol mi od srdca (Kuk.) prestal som ho mať rád.

● odpadol mu kameň zo srdca zbavil sa trápenia, starostí; div mu (jej) srdce neodpadlo veľmi sa naľakal(-a), prestrašil(-a); išlo u (jej) srdce odpadnúť mal(-a), pocítil(-a), prežil(-a) veľký žiaľ, duševnú bolesť, strach;

2. (od čoho, od koho) opustiť, zradiť niekoho al. niečo, odcudziť sa niekomu, niečomu: Tvrdoň chcel odpadnúť od slovenskej strany. (Taj.)

3. omdlieť, zamdlieť: o. od únavy, od vyčerpania, od horúčavy;

4. zahynúť, zomrieť, padnúť v boji: Muž jej odpadol hneď na počiatku vojny. (Tim.)

5. prestať existovať, zaniknúť, stratiť sa, zmiznúť: prekážky, dôvody odpadli; Aj tá posledná starosť odpadla Lanštiakovi. (Al.)

● odpadla mu chuť od niečoho, na niečo, odpadla mu chuť niečo robiť prestal si niečo želať, prestal po niečom túžiť; všetko mu odpadlo od chuti všetko sa mu znevidelo, znepáčilo, všetko sa mu prestalo páčiť;

6. hovor. nekonať sa, nebyť, vystať: vyučovanie, prestavenie odpadlo;

nedok. k 3, 4 odpadávať, odpadúvať, k 1, 2, 5, 6 i odpadať

odpadávať, odpadovať i odpádať nedok.
1. strsl, zsl postupne sa oddeľovať a padať: Poriadňe zavakujťe, ňeh zaz (omietka) ňeotpaduje (Lipt. Hrádok LM); Len kukal, jag mu hlina otpádala nabok (Chocholná TRČ); Rianne ale vimiesic cesto, tag abi pekne od rúg otpadovalo (Dl. Pole BYT)
2. opúšťať, odstupovať od niečoho: Najprú boľi šecia za to, aľe keď bolo treba dať korunu, jeden za druhím začaľi otpadávať (Ležiachov MAR)

odpadovať p. odpadávať

odpadnúť dk
1. odkiaľ spadnúť: kdy panske brany bral ze sipanicz, kde zbožie sipu, tamodtud odpadel a tak nohu zlamal (VISOLAJE 1669); mlinar Barwiera na zem hodil, takže obidwom klobuky odpadly (TURIEC 1746) zleteli; čym skoreg dozre owotce, odpadne w nahlosti (GŠ 1758); (rabi) zaopatrenj gsau z dwoma flintami a gednu holu šablu, z ktereg ručka odpadla (B. BYSTRICA 1786)
2. od čoho/koho oddeliť sa, odchýliť sa od niekoho, niečoho: všecka-ť chuť odpadne (BV 1652); kdyby pápež byl od učenj predka swého odpadel (IA 1708); deficere a fide: od wjry odpadnuti, odstupiti (WU 1750); deti sem vichoval, ale oni odpadli od mne (SS 18. st)
3. práv od koho/čoho prejsť do vlastníctva inej osoby: zem hore Belsku wjsse wrat ta tez odpadne od pana A. (TRENČÍN 16. st); pakly by někdy na prodeg byla (kopánka), aby mimo stranky toho přatelstwj odpadnuti nemohla ((SENICA) 1639); gestli bj pak niekdj jakowimkolwek spusobem to gjste hoffjerstwi wedle pobehu prawa zemskeho aneb gjnacže odpadlo od Geho Milostty anebo Geho Milostty ditek (PRÍBOVCE 1693); keby tento trety zahonec od palatinuskeg častky odpadnul (P. BYSTRICA 1757); prosyme ponyzene, aby ten yrek od nas ssetkym čynom neodpadou (PUKANEC 18. st); odpadávať ndk k 1: wezmi 1 hrst owsa, ktery konom od ust odpadawa (RTA 17. st)