Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nejeden -dného, nejedna -ej, nejedno -ého mn. m. živ. nejedni [-n-], neživ., ž. a s. nejedny čísl. zákl. neurč. viac ako jeden, mnohý: n. na to doplatil

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nejeden ‑dného, nejedna ‑ej, nejedno ‑ého mn. m. živ. nejedni, m. neživ., ž. a s. nejedny

nejeden G, A živ. -dného A neživ. -den, nejedna -nej, nejedno -ného, pl. N mužský živ. nejedni [-n-], pl. N mužský neživ., ženský a stredný nejedny čísl. základná neurčitá


nejedenkrát, nejeden raz čísl. násobná neurčitá príslovková

nejeden -dného, nejedna -nej, nejedno -ného, pl. N mužský živ. nejedni [-n-], pl. N mužský neživ., ženský a stredný nejedny čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje neurčitý počet vyšší ako jeden, mnoho1, mnohí, viacero, viacerí: n. človek; nejedna rodina; vyriešiť n. problém; prebdieť nejednu noc; zažiť nejedno prekvapenie; zúčastnil sa na nejedných pretekoch; Ľudia znova vandrujú za prácou do sveta, nejedni až za more. [L. Ballek]; Obohatil si tu svoju zbierku o nejeden cenný nález. [V. Krupa]; Cez deň ma prinútil prejsť nejeden horský hrebeň. [J. Satinský]


nejedenkrát, nejeden raz čísl. násobná neurčitá príslovková blíži sa významu príslovky ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom vyšším ako jeden, nie raz, neraz; syn. viackrát, veľakrát: n. za deň; stretli sa už n.; presvedčiť sa o niečom n.; Ráno všetko prebiehalo ako podľa presne zostaveného a nejedenkrát použitého scenára. [J. Kot]; Cíti sa u nich zakaždým dobre, a že veď ho už doteraz prichýlili nejeden raz. [J. Johanides]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-den/125746±1748: numeráliá (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 63334 jeden/62814 nejeden/520

-den/125746±1748 48.48: numeráliá (zmiešané) m. živ. N sg. 50626 jeden/49794 nejeden/830 (1/2)

-eden/117259±1748: numeráliá (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 63334 jeden/62814 nejeden/520

-eden/117259±1748 48.48: numeráliá (zmiešané) m. živ. N sg. 50626 jeden/49794 nejeden/830 (1/2)

-en/961083±2842: numeráliá (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 63334 jeden/62814 nejeden/520

-en/961083±2842 48.48: numeráliá (zmiešané) m. živ. N sg. 50626 jeden/49794 nejeden/830 (1/2)

-n/2301997±25587: numeráliá (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 63334 jeden/62814 nejeden/520

-n/2301997±25587 48.48: numeráliá (zmiešané) m. živ. N sg. 50626 jeden/49794 nejeden/830 (1/2)

mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviacerí viaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojný početný bohatý veľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorý daktorý voľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


nejeden p. niektorý


niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľný jeden niekto ktosi dakto voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajeden nejeden; mnohí viacerí istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorí podaktorí podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nejeden, -dna, -dno čísl. neurč. viac, veľa; mnohý: Kamaráti už nejedného pohubili. (Ondr.) Nejedno leto som tam strávil. (Kuk.)

nejeden, nedvaja viacerí, mnohí

nejeden, nejedna, nejedno čísl. zákl. neurč. viac ako jeden, mnohý: Popiľi šeľiaké odvari a ňejedna na to veru doplaťila (Ležiachov MAR); Nejedno vajco veru rozbila (Zvončín TRN); Nejeden tam uš krki zmítóv (Lukáčovce HLO); A ňejeden sa šupeu̯ do ňí (do hnojovky) (Koválov SEN); Ňejede_ňevini na šibeňi viśi (Markušovce SNV)

nejeden čísl neurč viac než jeden, mnohý: to sme nejeden na tym zaplakali, že sme museli odstupit od našich starodavnych užitkov (BELUŠA 1783 CM); priklad mame pekni na swatich lidech Stareho i Noweho zákona nejeden (CA 18. st); o negedneg rodyne by sme powedeti mohli (HRANOVNICA 18. st); subst n. m hociktorý človek: v rozličných marnostech kochal se nejeden (ASL 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu