Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kvapkať nedok.

1. padať, stekať v kvapkách: z kohútika k-á voda, slzy mu k-jú z očí

2. liať, vpúšťať po kvapkách: k. liek na lyžičku

keď netečie, aspoň k-á treba sa vedieť uskromniť; pejor. k-á mu na karbid je nenormálny;

dok. kvapnúť -e -ú -pol

1. k 1, 2

2. expr. (obyč. o peniazoch) pribudnúť (v malom množstve): sem-tam k-e dajaká koruna; aj jemu dačo (z toho) k-e ujde sa mu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kvapkať ‑á ‑ajú nedok.

kvapkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.

kvapkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ (o tekutine) padať, stekať v kvapkách: zo strechy kvapká dážď; z porezaného prsta mu kvapká krv; kvapká mu pot z čela; z mokrých vlasov jej kvapkala voda; pacientovi kvapká infúzia; Šťava z pomarančov farby ranného slnka im z roztrasených rúk kvapkala na kolená. [J. Balco]; neos. kvapká jej z nosa; kvapkalo nám do jedálne premokalo, pretekalo; celé poobedie kvapkalo poprchávalo, slabo pršalo; z radiátora začalo k.
2. (čo) ▶ dávkovať po kvapkách (obyč. liek): k. liek na lyžičku; k. si do uší štyri kvapky (lieku) denne; k. citrón do čaju
fraz. expr. kvapká mu na karbid je nenormálnyparem. keď netečie/neprší, aspoň kvapká človek sa napokon uspokojí aj s málom, keď nemôže dosiahnuť viac
dok.kvapnúť, k 2 inakvapkať


kvapnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutý -pnutie dok. 1.padnúť, odpadnúť v podobe kvapky: čosi mi kvaplo na hlavu, na kabát; Peter sa rozclivel. Slza mu kvapla do vína a zriedila ho. [P. Jaroš]; Polovička fľaše sa rozliala po stole; aj na dlážku kvaplo. [D. Dušek]
2. (čo/čoho) ▶ odmerať, vypustiť po kvapkách: k. tinktúru na ranu; k. (si) dve kvapky do očí; k. trochu octu do polievky; kvapol si trošku rumu do čaju
3. expr. ▶ priniesť úžitok, zisk, peniaze: z toho mu určite niečo kvapne; z nárastu turistiky kvapne niečo aj mestu; Sem-tam mu kvapne zo svadby, inokedy zas z pohrebu. [V. Šikula]
dok. k 1, 2kvapkať


nakvapkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok. 1. (čo do čoho, na čo (komu)) ▶ dať, pridať, nadávkovať po kvapkách: n. do omáčky ocot, citrónovú šťavu; n. si liek do očí, do nosa; n. dieťaťu liek do ucha; n. si na ruky kozmetický olej; Igor si odkrojil veľký krajec bieleho chleba, nakvapkal si naň masť zo slaniny. [P. Andruška]
2. (na čo) ▶ po kvapkách natiecť: vosk zo sviečky nakvapkal na tanierik; Niekedy voda uniká tak pomaly, že si to ani nevšimneme. Za rok jej ale nakvapká toľko, že by mohla vytopiť pol bytu. [InZ 2001]; neos. z fialových kosatcov nakvapkalo na obrus
nedok. k 1kvapkať

kvackať, kväckať expr. 1. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie • expr. kvickaťhovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šatykvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šatyexpr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole

p. aj špiniť 1

2. p. klesať 1


kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávať pokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkať čliapkať čľapčať čapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkať cŕkať cvrkať cvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackať kväckať kvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchať poprchávať kropiť kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchať spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiť sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť smokliť sa sopliť sopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sa sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liať liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediť cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťať šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sa cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotať čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať šľahať prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kvapkať, -á, -ajú nedok.

1. tiecť po kvapkách, padať v kvapkách: voda kvapká, slzy kvapkajú;

2. (čo) liať po kvapkách: (Adela) kvapká z fľaštičky čierny mok. (Vaj.);

dok. kvapnúť, nakvapkať

kapkať p. kvapkať


klapkať p. kvapkať


kvapkať nedok. (kapkať, klapkať)
1. csl padať, stekať, tiecť v kvapkách: Mama nám kvapkala ribäcí oľej do poľiouke (Ležiachov MAR); A tá mas_sťekala, kvapkala po tom chľebe (V. Lom MK); Z lavého rukáva mu klapkala voda (Brestovany TRN)
F. ked neteče, nech enem kapká (Brodské SKA) - treba sa uspokojiť aj s málom
2. or, kys padať, pršať v nepatrnom množstve (o daždi): Aľe s tí_chmár celí ďeň iba kapkalo (Pucov DK); Moc neprší, len tak kapká (V. Rovné BYT)

kvapkať [k(v)a-] ndk
1. (o tekutine) padať, stekať, tiecť po kvapkách: krew na stuol kwapkala (ZVOLEN 1640); dežd dolu kwapka znenahla (KoB 1666); skrze sklepenj woda kwapkala a slzela (DUBNICA n. V. 1722); z ruk mych kapkala myrrha (KB 1757);
x. pren balzam libeznosti, ktery z križe kwapce a tecge (MS 1758)
2. (o zdroji) liať, vypúšťať tekutinu po kvapkách: rozhognené stromi rozličného spúsobu kwapkali z olegem (PT 1778); ty sy studňa sladka, ktera olege kapkáss (BlR 18. st); -núť dk k 2: naliať malé množstvo niečoho (po kvapkách): kwapni tepleg masti 2 aneb 4 kwapky (RT 17. st)

kwapkať kwapkať
voda kvapkala zo stien l'eau dégouttait des murs

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu