ložisko -a -žísk s.
1. prirodzene nahromadené nerasty, horniny, zdroje ap. v zemskom obale: l. uhlia, naftové l., bohaté l-á vody
2. časť stroja na uloženie a otáčanie čapov, hriadeľov, osí: guľkové l.
3. zápalové miesto, odkiaľ sa šíri infekcia: hnisavé l.;
ložiskový príd.: l-á infekcia
ložisko -ka ložísk s.
ložisko -ka ložísk s. 1. ▶ prirodzené nahromadenie minerálov, hornín a pod. na jednom mieste v zemskej kôre, ktoré sa zvyčajne vyskytujú rozptýlene a v malom množstve, nálezisko: rudné, uhoľné l.; ložiská ropy; ložiská drahých kovov; prieskum ložísk kamennej soli; využitie ložiska; objaviť veľké l. diamantov; intenzívne dobývať l. 2. tech. ▶ strojová súčiastka slúžiaca na uloženie čapov, hriadeľov a pod., umožňujúca ich otáčavý, kývavý al. posuvný pohyb a znižujúca trenie vzájomne sa pohybujúcich častí: l. kolesa; klzné ložiská v spaľovacích motoroch; trenie čapov v ložiskách; výroba ložísk; vôľa ložiska medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok; premazať ložiská; axiálne l. prenášajúce sily smerujúce pozdĺž hriadeľa; radiálne l. prenášajúce sily kolmé na os hriadeľa; valivé l. zložené z dvoch krúžkov, medzi ktorými sú umiestnené valivé telesá (guľky, valčeky, ihly) 3. lek. ▶ zápalové miesto v tele, odkiaľ sa šíri infekcia, ohnisko nákazy: tuberkulózne l.; ložiská psoriázy; ošetrenie hnisavého ložiska; odstrániť ložiská zápalu 4. stav. ▶ časť nosnej konštrukcie mosta prenášajúca podporný tlak na podperu al. inú časť nosnej konštrukcie a umožňujúca požadovanú pohybovú voľnosť jednotlivých konštrukčných častí: oceľové, železobetónové l.; jeden koniec mosta je uložený na pevných a druhý na pohyblivých ložiskách 5. zried. ▶ vymedzený priestor, z ktorého sa niečo šíri, ohnisko: primárne l. požiaru; zlikvidovať l. týfusu, nákazy
ložisko 1. miesto výskytu nerastov • lokalita: bohatá rudná lokalita • nálezisko: nálezisko soli
2. p. posteľ
nálezisko miesto, kde sa niečo nachádza al. našlo • ložisko (prirodzene nahromadené nerasty, horniny a pod.): nálezisko uhlia, zlata; naftové ložisko • zried. náchodisko (Kukučín) • lokalita: archeologická lokalita
posteľ zariadenie slúžiace na spanie, na ležanie • lôžko: nemocničná posteľ, nemocničné lôžko; skladacia posteľ, skladacie lôžko • váľanda (jednoduchá čalúnená posteľ) • slang. gavalec (tvrdá vojenská al. väzenská posteľ) • expr.: pelech • brloh • ložisko
ložisko, -a, -žísk str.
1. miesto výskytu uhlia, rudy, horniny a pod.; nálezisko: l. železnej, mangánovej, uránovej rudy, nerastné, uhoľné l-á, l-á drahých kovov;
2. tech. časť stroja, v ktorej leží a otáča sa čap: dvojité, guľkové, hrebeňové, valivé, valcové l.;
3. zried. miesto na ležanie, na spanie, lôžko: Daniel sa vzchopil a sadol si na svoje ložisko. (Kuk.)
4. lek. ohnisko nákazy, nemoci a pod.: tuberkulózne, zápalové, rakovinové l.;
ložiskový príd.: l. kov, l-á ruda; tech. l. olej; tech. l-á os; tech. l. čap; lek. l-á reakcia, infekcia
ložisko i ložište s. (ložiščo, ložišča, hu̯ožisko, hu̯ožiščo) 1. časť zariadenia, v ktorej sa otáča čap: V ložisku je oska (Bošáca TRČ); Vál je osadzení v ložiskách, abi sa dau̯ točit (Kunov SEN); vrátové ložisko (Priekopa MAR); ložisko (Ľubotice PRE) 2. ban. nerasty, horniny nahromadené v zemskom obale: ložisko (Nov. Huta SNV) L. hluhe ložisko (Nov. Huta SNV) - už vyťažené ložisko v bani 3. placenta (obyč. domácich zvierat): ložisko (Or. Biely Potok TRS); ložiščo (Dubová MOD); u̯ožisko (Hlboké SEN); hu̯ožisko (Brodské SKA); hu̯ožiščo (Hlboké SEN)
ložisko s 1. miesto prebývania: čo gest za príčina teho wichoďeňa zo swého ložiska i wracaňá sa do ňeho morskég wodi (DS 1795) 2. anat placenta: gak se otely galowyca, s tym gegy ložyskom obnes trykrat okolo zadnich nohu (HK 18. st)