zozadu, hovor. zozadku prísl. odzadu: úder prišiel z., obzrieť si niekoho spredu i z.
zozadu, hovor. zozadku prísl.
zozadku p. zozadu
zozadu z priestoru, ktorý je vzadu; zo zadnej strany (op. spredu) • odzadu (op. odpredu): zozadu, odzadu sa ozvali nesúhlasné výkriky; napadli ho zozadu, odzadu • hovor.: zozadku • odzadku: dom bol zozadku, odzadku ošarpaný • zadom • zadkom (zadnou časťou): do domu sa vchádza zadom, zadkom
zozadu, hovor. i zozadku prísl. zo zadnej strany, od zadnej strany, odzadu: Kamene padajúce zozadu vojakov zmiatli. (Urb.) Niekto ma udrel zozadu. (Barč.) Kupec ohliadol si ju (Frndolínu) zozadku, spredku i zboku s úľubou. (Záb.)
zozadu, zozadku [ze-] prísl zo zadnej strany, odzadu: pokud harcz stogj, wogacy na pomocz zaosobenj na neprjteluw zezadku napadagj (KoB 1666); žena, stogjce zezadu v noh geho, slzamy počala zmáčetj nohy geho (MP 1718); žena, ktera krwotok mela dwanást rokúw, pristúpila zezadku a dotkla se okragka oďewu geho (KB 1756); retrorsum: nazad, zezadu (KS 1763)