Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pritiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním, posúvaním dostať niekam: p. stoličku k obloku; p. (si) čiapku na uši

2. pevnejšie zatiahnuť: p. skrutku; p. si kravatu; p. si opasok i fraz. uskromniť sa; p. opraty i fraz. začať byť prísnejší

3. magnetickou silou spôsobiť, že sa niečo k niečomu dostane: magnet p-l ihlu

4. hovor. prilákať, privábiť: zápas p-l tisíce divákov; zvedavosť ho sem p-la

5. hovor. získať pre niečo: p. ľudí do práce

6. expr. priviesť (význ. 1): p. domov hostí

7. expr. priniesť (význ. 1): p-l kopu kníh

8. kniž. prísť (vo veľkom množstve): vojsko p-lo do mesta

9. expr. zvýšiť úsilie: ak to chceme urobiť načas, musíme p.

10. obyč. neos. hovor. primrznúť (význ. 1): ráno trocha p-lo;

nedok. priťahovať

// pritiahnuť sa ťahaním, posúvaním sa dostať niekam: p. sa lanom na loď; p. sa ku kachliam;

nedok. priťahovať sa

pritiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.

pritiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1

priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam • doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súd • hovor.: došikovať • došupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mesta • hovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miesto • expr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátov • predviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciu • expr.: privliecť • dovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancov • expr.: poprivláčať • podovláčať (postupne, viac osôb)

2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje • doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varu • kniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastia • uviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykova • dohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo?

3. p. prinútiť 4. p. pripraviť 3

utiahnuť 1. ťahaním, sťahovaním dovedna urobiť pevnejším • pritiahnuť • zatiahnuť: utiahnuť uzol na kravate; pritiahnuť si remeň; zatiahnuť kohútik na vodovode • stiahnuť: stiahnuť slučku • dotiahnuť (úplne): dotiahol všetky skrutky • zošnurovať (šnurovaním dovedna urobiť pevnejším, tesnejším): zošnurovať driek • pouťahovať • popriťahovať (postupne): pouťahovať skrutky

2. ťahaním dať do pohybu, a tak niekam dopraviť • uviezť • uvliecť: vlak ledva utiahol náklad; neuvezieš, neuvlečieš to všetko • uvládať • zvládnuť (vystačiť so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. niečoho): naberie si na vozík veľa a potom neuvládze; nezvládze takú ťarchu • vydolieť • udolieť

3. p. ukrátiť

zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuť • myknúť • pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratami • šklbnúť • pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasy • trhnúť • potrhnúť: trhli, potrhli reťazou • pozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuť • utiahnuť • stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzla • dotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliť • zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagát • zaviazať • zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzol • pozaťahovať • popriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinu • zapliesť • zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádky • zaviesť • zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofy • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadu • pozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1

zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč • zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiť • dať dohromady • dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy • expr.: spriahnuť • spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy • zomknúť • zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty • odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné • odpútať • odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákať • zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy • naviesť • nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek • nalákať • navnadiť • hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy • hovor.: nachytať • nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby • hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu • stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2

pritiahnuť¹, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho) potiahnutím, ťahaním priblížiť, posunúť k niečomu, prisunúť, dotiahnuť: Pritiahol som si k oknu lavicu. (Taj.) Poľan si ho pritiahol k sebe a štrngol si s ním. (Fr. Kráľ) Pritiahol ju k sebe a šeptal jej do uška. (Čaj.)

● hovor. to je za vlasy pritiahnuté zveličené, skreslené, násilné, nepravdivé;

2. (čo) potiahnuť smerom dolu, trochu stiahnuť: p. (si) klobúk na oči, p. (si) čiapku na uši; p. knôt na lampe;

3. (čo) lepšie utiahnuť, pevnejšie stiahnuť: p. remeň, opasok; p. (si) vlniačik, obrúsok, plachtu; p. niečo skrutkou; Pretiahli pavuzu a dobre ju pritiahli. (Bod.)

● p. opraty, uzdu niekomu byť k nemu prísnejší; Matka si s ním nevie rady. Ja si ho zďaleka tuhšie pritiahnem (Jes-á) budem k nemu oveľa prísnejšia.

4. (koho, čo) privábiť, prilákať, pripútať: Všetci prišli sem, pritiahlo ich mesto. (Tat.) Zvedavosť a Koreňovo žmurknutie pritiahli šuhaja za Javorčíkov chrbát. (Tim.) Sokoli si pritiahli obdiv v závodoch a hrách. (Kuk.) Mysleli si, že tak si šťastie pritiahnu. (Tim.)

5. hovor. (čo) spôsobiť si, zapríčiniť si nejakú chorobu, nešťastie, trest ap.: Pritiahol si neduh, lámku v nohách, hostec. (Škult.) Ale i teraz najviac trestu pritiahnu si moje deti svojou neznášanlivosťou. (Šolt.)

6. (koho) získať za spojenca, za priateľa, získať pre nejakú myšlienku, vec, prácu ap.: Čo si nepritiahnete zemianstvo? (Kuk.) Musí im byť vítané takú famíliu za každú cenu pritiahnuť k sebe. (Kal.) Všemožne usiloval sa bratranca svojho na svoju stranu pritiahnuť. (Kal.) Chcem si ich pritiahnuť do kamarátstva. (Gab.) Pritiahni aj iných do tej roboty. (Ráz.)

7. hovor. lepšie sa pousilovať, pridať vo výkone: Aj prvé poschodie sme prehrali iba o máčik. Keby sme boli trochu pritiahli, mohli sme ho mať. (Karv.)

8. hovor. obyč. neos. (o mraze) zosilnieť, primrznúť, zamrznúť: Mrázik pritiahol. (Kuk.); v zime, keď pritiahne alebo keď napadne snehu (Kuk.);

nedok. priťahovať

|| pritiahnuť sa

1. ťahaním sa dostať niekam, bližšie sa posunúť: Hodil mi linu a ja som sa za ňu pritiahla na plť. (Janč.)

2. (ku komu, k čomu, kam) posúvaním al. pomalými krokmi sa priblížiť, dotiahnuť sa: Senior sadol na stolec pri Maríne a pritiahol sa k nej. (Tim.) Sváko sa pritiahol k vatre za uhlíkom. (Švant.) Pritiahol sa na lakťoch a kolenách až k latke. (Gab.);

nedok. priťahovať sa

pritiahnuť², -ne, -nu, -hol dok. expr. prísť vo väčšom množstve (obyč. v nejakom organizovanom útvare), dotiahnuť: vojsko pritiahlo; Pritiahli konečne i muzikanti s muzikou. (Kuk.)

pritiahnuť dok.
1. csl ťahaním dostať, dopraviť na určité miesto, dotiahnuť: Prišieu̯ ku brehu celkom bľísko a von ho (drevo) chceu̯ lapiď a priťa̋hnuť ku brehu (Dlhá n. Or. DK); Stolok som mu prita̋hla, ebi si sednúl gu mne (Turčok REV); Pritáhél to (Chocholná TRČ); Pricahňi bľiši toten voz, žebi śe nam ľepši nakladalo (Gelnica); pricahnuc sanki (Jenkovce SOB)
2. csl pevnejšie utiahnuť, zatiahnuť: Keť chcel mľieť ťenšú múku, to ľen priťáhnul kameň (Tvrdošín TRS); Kod bou̯ voz naloženej, uviazali reťaz o lojtre a navrh na seno založili drúg a priťiahli ho tov reťazov aj na enom, aj na druhom konci (Čelovce MK); Večer son poton priťiahou̯ prež a oďišou̯ son domou, nag reku posťeká do rana (Pukanec LVI); Kec_ca híbala potkova, to sa heftuvalo, to hovorili, že pritáhnút tú potkovu (Brestovany TRN); Abi si volačo viprešuvav, mosíš pritáhnúd vreteno (Trakovice HLO); Pricahňi ľepši totu šrubu, bo śe nam straci (Spiš. Štvrtok LVO); Treba pricahnuc koňovi pipku (Lipany SAB)
F. priťejhnúťi si remen (Kalinovo LUČ) - uskromniť sa
3. potiahnuť smerom dolu, trochu stiahnuť: Priťejhňi mi tú halus (Kalinovo LUČ); Pricahnul mi kalab ľepši na čulku (V. Šariš PRE); pritáhnut knot (Hlboké SEN)
4. privrieť: Prita̋hni dvere za sebó, ak pajďež von (Revúca)
5. pôsobiť príťažlivou (napr. magnetickou ap.) silou: Tam maľi zbraňe, žeľezá a tej priťiahlej tú strelu a uďerilo (Lešť MK)
6. získať si niekoho, prilákať, privábiť: A ten bilijard vácerích priťáhóv medzi nás (Lapáš NIT); Lúbev si vipid a oni mali víno, tak si ho pritáhla (Brestovany TRN)
7. expr. prísť, dotiahnuť sa: Priťáhél, aňi zme ho ňevolali (Bošáca TRČ)
8. sprísniť nároky na niekoho, prinútiť, priprieť: Ňebojťe sa, ja ho priťiahňem, abi sa ňestau̯ ľumpom (Košťany n. Tur. MAR); Ňesťe sa ňijako učiťi, ňevieme, jako ho k tomu priťiahňeme (Návojovce TOP)
9. neos. zosilnieť (o mraze), primrznúť, prituhnúť: Nad ránom trocha priťiahlo, aľe ke_ca slnce ukázalo, hňeď bolo blato (Bodorová MAR); Ale pora̋dne prita̋hlo té noci! (Rákoš REV); Keť priťiahňe, buďeme zabíjaťi (Návojovce TOP); Do rana zase poriadňe priťiahlo, šag je Maťeja, pristaňe ešťe (Pukanec LVI)

pritiahnuť sa dok. expr.
1. prísť z iného miesta, premiestniť sa, prisťahovať sa: Priťáhľi zme sa z Mokraďe do Čimhovej, ňekcelo sa nám tam ostať (Čimhová TRS); Baba z dzedom śe za ňima pricahľi (Závadka SOB); Ja mal ženu doma, ta źmi śe pricahnul do kraju, bo źmi ňechcel bidz americkim opčanom (Čižatice KOŠ)
2. čiast. vsl priblížiť sa v čase, nastať: Ta vera i noc še pricahla, jag zme še pohinaľi domu (Niž. Šebastová PRE); Ket še ukazal dobri rok, veľka starozdz nastala, ket še pricahľi žňiva (Brezina TRB)
3. nebadane sa priblížiť: Gazda vezmúl sekerku, prita̋hnúl se gu kacúrovi a tod, ak to zbadal, vitrepal oblog a hibaj (Rochovce ROŽ); Stríco sa mi pocicho pritáhól za chrbed a potáhól ma za suknu (Zvončín TRN); priťáhnút sa (Bošáca TRČ)

priťahovať p. pritiahnuť

pritiahnuť [-tia-, -tá-, -ca-] dk
1. koho, čo kam ťahaním dostať, prisunúť niekoho, niečo niekam: Tomass chitil otce sweho obema rukama zaklenutimi za hlawu a pritiahlo ho až k lawicj (ZVOLEN 1638); negprw Jano až k zemy za wlasy ho (Tomáša) prytgahnul a tak ho ruwal (LIPTOV 1732); swatého Jakuba pred krále Herodesa pritáhli (WP 1768); pritachni mu (koňovi) chwost pres cherbet k herdlu co negtuss (RG 18. st); plawily techdy sa plawčzowe, silne tiahnuce a pracugice z weslamy, aby mohly ssiff k brehu pritahnut (WS 18. st)
2. čo pevnejšie utiahnuť, stiahnuť niečo: adducere lorum: uzdu pritahnuti, stahnuti (WU 1750); nebywágťe gako kuň a mulec, který nemagú rozumu, z ohláwku a z úzdú aneb kantárem pritáhni čzelistwi geych (KB 1757); treba zbrog dobre pritachnut (VoP 1760); contrahere vela: zásťeri pritahnúti;
x. pren tardare alvum: brucho pritahnúti uskromniť sa (KS 1763)
3. koho, čo nej. silou spôsobiť, že sa niekto, niečo niekam dostane: železo tež magnes aczprawe tesske gest, wlastnosty swu pritahne (BV 1652); (kamienky) rozpál a tak ohniwé hod do suda, tehdy prytáhnu mútnost k sebe a wezmú na spodek (VK 1764); bremeno (Egypťanov) tak wažne bilo, že gich až na dno mora pritahlo (SlK 1766-80); slanina tu nakazenost, čo ma vino dostati, ku sebe celkom pritahne (PR 18. st)
4. koho, čo (ku komu) pripútať, privábiť, prilákať niekoho, niečo: pan Jelenfi tu rolu pritahol k domu (ČACHTICE 1687) pripojil; powec, o, clowece hriessny, co te mohlo priwabiti a pritahnuti pod zastawu diablowu (MS 1758); (svokor) nas z lahodnima podwodnimy slibmi k sobe pritahel (PUKANEC 1767); (Boh sv. Jánovi) darunky podarowal, abi s tim geho srdce ku sebe pricahnul (SJ 1770)
5. čo k sebe, na seba privlastniť si niečo: gestli by sinowe Gerttliarkiny niekedy chteli swoge tale ginym prodawati, tehda Ferencz Liptak nema dopustiti, ale k sobe pritiahnuti (JELŠAVA 1595); gestly by zat Martin chtel na sebe kopaničku pritiahnuti aneb prywlastnyti, aby mogey manželky dolu tolar položil ((VYHNE) 1665); ya tento statok za muog wlastny a poctywe nadobiti uznawam, any ziadnim ffalssom a ffortielom k sebe prytahnuty nechcem (BARDEJOV 17. st); cokoli sem gá sobe z dluhjm učenjm nadobil, to Marcela se naučila, k sobe prjtáhla a priwlastnila (VP 1764); prisaham, (dôchodky) na meske pohodlj obratiti a z takowjch ani neymenssj wec k sobe nepritahnuti (PONIKY 1797)
6. koho, čím k čomu donútiť, prinútiť niekoho na niečo: manželka pritiahla ho (Janča Ožiba) k prawu žalugice na neho, prawo ho k tomu prytislo, aby gey tych fl 6 nawratil (S. ĽUPČA 1603); mestečka na watssy dan a činč (!) prytahnuty byly (L. TRNOVEC 1692); (Židia) y Pilata k tomu pritiahli, že y proti swedomj swemu Krysta Pana na ohawny krjž odsaudil (SP 1696); takowj ludia, ktery proti nassym deliberatiam anebo articulum winia, musia byt pritiahnutj prawom nassym, pokutowany a aggrawowanj (TURIEC 1737); perpellere ad deditionem: pritáhnúti, aby seba poddali (KS 1763); (cisárska vrchnosť neposlušných) mocou vojenskou k potrebnej poslušnosti pritiachnut a skrotit milostive rozkazala (D. KUBÍN 1786 DPB)
7. kam prísť, dostať sa niekam (obyč. s vojskom): v uteri pred svatu Margaretu pritahli (Turci) (BUDÍN 1541 SLL); velmi mnoho pritahlo k Banovcom Turku (ZLIECHOV 1663 LP); Atalanta takau odpowed dala, že žadnemu nemuže wdana a zasnubena byti, gen tomu, ktery by w behu gi k cyli prebehl, prw k nemu pritahl a prissel (SP 1696); bylo mesto male a w nem lidy malo, k nemuž pritahl kral mocny a obehnaw ge (CO 17. st); Egyptssťj powolali nas, abichom gjm proti krali na pomoc pritahli (PT 1796); priťahovať ndk
1. k 1: slon dluhjm swjm nosom potrawu pritahuge (KoB 1666); domnjwame se, že sobe dobre radjme, awssak s swau radu welike nesstesstj na swe hrdlo pritahugeme (SP 1696); dano dwam chlapom, ktery obecne buky pomahali na Waze pritahowat, na piwo (ŽILINA 1703); wino isopowé tráwí a na sebe prytahuge zlé wlchkosti (VK 1764); (sv. Peter) mel lid wiucowatj a slowem boskjm gako nekteru siety k brehu žywota wečneho pritahowaty (CS 18. st);
x. pren kacyri vsylugj se Pjsmo swaté k swemu smyslu pritahowati (SPa 1716) prispôsobovať
2. k 2: cingulam adstingo: popruh pripjnám nebo pritahugem; interstringo: pritahugem, stahugem, zadússám (KS 1763); (Mária Krista) z súknem sy obwynula, s pasečkama pritahowala, na loktoch sy nosyla (BlR 18. st)
3. k 3: (balšan) moc take ginu ma prytahowaty ged (HL 17. st); attrahit in se ferrum magnes: k sobe pritahuge železo magnes (LD 18. st); huba morska (:spongia:) octem nabrana komare na sebe priťahuge, ze se mozu pobiti (PR 18. st)
4. k 4: kdo chce lechku žiwnost, ten nema powinnost na sebe pritahowat (BV 1652); (manželka) ditky chowala a zaodiwala, k modlitbam swatim ge pritahowala (RUŽOMBEROK 1667); uprimnost Neoptalemowa welice ma k nemu priťahowala (PT 1796); dobra wec gest, kdiš gazda napog wolow mukow a solow často posipa, ponewač na tento spusob huť (!) ku potrawe sa priťahuge (PR 18. st); (Spasiteľ) roztahnutimi rukamy wola nas k sebe a pritahuge (SJ 18. st); odpoweďel Pán (Mechtilde): Natoliko bys srdco mé bózské z swú žádosťú wábila a pritahowala, že tebe, čo bys žádala, zapjrati bych nemohel (BlR 18. st)
5. k 5: aby žaden z prateluw k tomu lazu se nedomahal a na sebe nepritahowal (OČOVÁ 1655); komunjcy klasstersstj sem y tam se tulagj, mozole krwawe ubohych lidj skrz rozlične praktiky k sobe pritahugi (SP 1696); takowy gsu lakomcy, ktery slussne statek bližniho sweho k sobe pritahugy (COB 17. st); nepritahug sobe wěcý giných (MP 1718)
6. k 6: ya se poctiwemu prawu oswecugem, ze tento (Michal Richtarovič) neslussne mne k prawu pritahuge (NIŽNÁ 1635) žaluje; (hrnčiari) zatim nikdy na takowu pracu pritahowany nebudu (P. BYSTRICA 1679); na to nas pritahugu nasilne, aby sme s takowymi hoštaky zarovno platili a zbyvali (PÚCHOV 1742 LP); dary k milowanj obetownika pritahugu a prisilugu (KT 1753)
7. koho (o deťoch) lepšie, prísnejšie vychovávať, viesť k práci: wssak wam bol syn, mohli ste ho prytahowat, rowno ste tjahali, wssecy ste zle gazduwali (SUČANY 1757)
8. k 7: superveho: pritahugem (KS 1763); pritiahnuť sa [-táh-] dk ku komu dostať sa, uchýliť sa niekam: perfugere ad imperatorem: k cysaru se pritahnúti, uchyliti (KS 1763)