Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obyčajný príd.

1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: o-á vec, o. materiál, o. zjav; o. človek z dediny jednoduchý; v odb. názvoch: krt o., višňa o-á

2. expr. očividný, zrejmý, jasný: je to o-á (hnusná) krádež, o. podvod;

obyčajne prísl.: chodieva o. každý deň;

obyčajnosť -i ž.

obyčajný -ná -né 2. st. -nejší príd.

obyčajný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý sa nevymyká zaužívaným predstavám, zvyklostiam, pravidlám; bežne, často sa vyskytujúci; taký ako väčšina svojho druhu, najviac rozšírený, ničím nie zvláštny, nie výnimočný, bežný; op. neobyčajný: o. dom, panelák; obyčajné pero, mydlo; manažment aj obyčajní zamestnanci; celkom obyčajné ráno, o. deň; otec bol o. človek z malého mesta jednoduchý, prostý; sme obyčajná slovenská rodina; bola obyčajnou ženou z mäsa a kostí; nebol to o. rok, udialo sa v ňom mnoho vecí; dieťaťu dali celkom obyčajné meno; pochutí si aj na obyčajnom bielom jogurte s ovsenými vločkami; slovo je vytlačené obyčajným typom písma; autor sa vo svojich prácach zameriava na tie najobyčajnejšie situácie a vzťahy; Koľkokrát som chcel i ja chytiť zlatú rybku, nepodarilo sa mi však chytiť ani striebornú, ba zvyčajne ani obyčajnú, najobyčajnejšiu. [V. Šikula] ▷ bot. jesienka obyčajná Colchicum autumnale jedovatá rastlina kvitnúca na jeseň; hrab obyčajný Carpinus betulus listnatý strom s podlhovasto vajcovitými listami; zool. bzdocha obyčajná Dolycoris baccarum zapáchajúci hmyz so splošteným telom; škorec obyčajný Sturnus vulgaris zákonom chránený spevavý vták
2. 2. st. -nejší ▶ (o duševných al. telesných stavoch človeka, zried. zvieraťa) typický, príznačný pre niekoho, pre niečo; často sa vyskytujúci, veľmi rozšírený; skúsenosťou overený; syn. bežný: o. ľudský strach; obyčajná mužská, ženská žiarlivosť, zvedavosť; bola to obyčajná zvieracia obrana; žiacku rebéliu pripisovali učitelia obyčajnej puberte; úsmev je tá najobyčajnejšia a zároveň najúžasnejšia vec na svete; [William Saroyan] dokázal vytvoriť príbehy plné obyčajnej ľudskosti [Týž 2009]
3. ▶ ktorý je (z nejakého dôvodu) zanedbateľný, mimo pozornosti; ktorému sa nepripisuje význam, bežný, bezvýznamný, nepodstatný: príznaky choroby pokladali najprv za obyčajné žalúdočné problémy; človeka vie skoliť aj obyčajná chrípka; železnica nie je dosiaľ postavená, zatiaľ je to len obyčajná čiara na mape
4. expr. ▶ ktorý možno hneď zbadať, rozoznať, očividný, zrejmý, jasný (často v nadávkach, citovom prejave); syn. praobyčajný: obyčajná lož, krádež; bol to o. podvod; je to o. luhár, zlodej, šarlatán, chrapúň!; preukazuje obyčajnú nevedomosť; Keď sa niekto z nás ozve, buď je to obyčajná banalita, alebo fráza. [Sme 1993]
◘ fraz. obyčajný smrteľník obyčajný človek, bežný občan

bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)

hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvek • všelijaký • každý • fraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasia • hovor.: báraký • bársaký • nár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetám • hociktorý • hocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet! • ktorýkoľvek • ľubovoľný • hovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: báraký • bársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatér • obyčajný: nie je to len taká obyčajná knižka • hociktorý • hocijaký • hovor.: bársktorý • bárzktorý

3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijaký • ledajaký • pejor.: kadejaký • kdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mláke • zried. onakvý

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréning • expr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalo • pravidelný • stály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • denný • expr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémy • bežný • obyčajný • všedný: bežný, obyčajný, všedný zjav • zvyčajný • normálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav

normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelný • riadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom čase • obyčajný • obvyklý • zvyčajný • bežný • prirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný jav • zabehaný • zaužívaný • starý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľají • regulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupom • normalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

2. p. zdravý 1

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)

všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)

obyčajný príd.

1. nie zriedkavo, bežne, často, pravidelne sa vyskytujúci al. používaný, nemajúci zvláštností, bežný, zvyčajný, obvyklý; normálny; nepríznakový: o. vojak (na rozdiel napr. od dôstojníka); písať o-ým písmom (na rozdiel napr. od ozdobného); o-é pero (na rozdiel napr. od plniaceho); o. zjav, úkaz; o. domáci poriadok bežný, zaužívaný; poľnohosp. o. výsev (na rozdiel napr. od krížového); Okrem obyčajných hostí boli tam mnohí občania, ktorí neboli členmi. (Vaj.) Dalo sa (z listu) vycítiť, že to nie je obyčajné zúfalstvo. (Urb.) Báli sa obyčajnej hory. (Ondr.); o-á teplota okolo 20 °C;

zool., bot. v mnohých názvoch živočíchov a rastlín: veverica o-á; lieska o-á; mat. o. zlomok napísaný v tvare a/b;

2. jednoduchý, prostý; priemerný, všedný; hrubý, nekultivovaný: Boli ti azda moji kamaráti veľmi obyčajní? (Gráf) Doviezol sa na obyčajnom furmanskom voze. (Kuk.) Som iba celkom obyčajný ustatý lodiar z prístavu. (Rúf.); hovor. to je o-á lož, o. podvod, o-é cigánstvo zrejmá lož, zrejmý podvod, zrejmé cigánstvo;

obyčajne prísl.

1. vo väčšine prípadov, zvyčajne, spravidla: Oktaváni, ako obyčajne, mnoho hovoria o maturite. (Ráz.) Obyčajne dym za krátko zmizol. (Hor.)

2. všedne, jednoducho; nekultivovane: urobiť niečo len tak o.;

obyčajnosť, -ti ž. zried. všednosť, priemernosť; nekultivovanosť: Svojím duchom prevyšuje všetku obyčajnosť. (Kal.)

obyčajný príd. csl pravidelne, často (nie výnimočne) sa vyskytujúci; bežný, zvyčajný, obvyklý: Ke_com prišieu̯ na to mesto, bou̯ to običajní ohňíčeg naklaďení (Malatiná DK); Žáden doktor mu nemoheu̯ pomocit, tak potom jeden običajní, né takí viučení (Jablonové MAL); Na hnoj boli dobré aj običajné vláki (Hor. Súča TRČ); Gu običajnej mlacačke treba das śternadz ľudzi (Rankovce KOŠ); Ket pohar vodi nabral, ta perli na ňim buľi, a teras, to jag običajna voda (Buglovce LVO)
L. običajní prut (Trakovice HLO) - nepacovaný viničný prút použitý na sadenie; običajni vojak (Sobrance) - radový vojak bez hodnosti; običajná píla (Lamač BRA) - píla bez oblúka s jedným držadlom; obyčajne prísl.: Običajňe sa brau̯ tag jedon-dva snopi domou pre hit (Lišov KRU); Aľe už običäjňe si ňeveďela sama poraďiť, nu keť prišľi bolesťi, nu už_ej mať pomáhala (Žaškov DK); V leťe običajňe ňebívalo téj roboti (Adamovce TRČ); Teras trima veśeľe ľem jeden dzeň, običajňe f sobotu (Rankovce KOŠ); Takoj za koscom išla običajňe žena zo šerpom a ukladala na porvislo po dva hušata do jednoho snopa (Brezina TRB)

obyčajný [-aj-, -ej-] príd
1. (o človekovi) navyknutý, osvojený obyčajom, zvykom: werte mi, laskawi posluchači, kteri len w samich zahalkach a podle obicagneg zwiklosti žigu, ti Gežisse sotwi winagdu (MS 1758); consvetus: zwykly, priwykly, obyčagny; usitate loqvi: podlé spúsobu obyčagného, prigatého mlúwiti; moratus: obyčagny, učeny, wyučeny (KS 1763)
2. bežný, všedný, zvyčajný: slow slowenskych w zemi nassj obyčegných, wssak k čistote cžeské se blížicých, sem se dokladal (SiP 1683); czakanka gest bylyna dosty obyčegna (HL 17. st); pominuleho pondelku messtania lipschansky w običsagneg a spoločsneg passy dobitek horny zagaly (B. BYSTRICA 1737); tzo jeszt znak v vetseri Pána? Obitsajni chlyéb a vino (MCa 1750)
L. Bella woda swog bech običagni za hattyami teragssimi mawala (HRÁDOK 1766) koryto, tok
3. (o vzťahu človeka) známy, blízky: familiaris: čeladny, k čeladi náležitý aneb k hospodárstwu, towarysky, známy, objčagny, obecny (KS 1763)
4. pravidelný, pravidelne sa opakujúci: chudy lide z obu stran aby kazdy rok mezy sebu rychtare a starssych na den obyczieyny a zwykly wywolili (LIPTOV 1561); ma take skrze poradny kovacky zech obyčejny kovacky svatek ročite držany a zachowawany byti (B. BYSTRICA 1617 CM); ustanoweni bratr wssech mnjchu k običegne nočne modlitbe zbuzowal (VP 1764); kdis se ma mor neb pad lydj a statku zniknutj, običegny znak gest plod weliki (PR 18. st)
5. zodpovedajúci obyčajom, zvykom, náležitý z hľadiska zvykov a tradície: pod prisahu gegich obicžegnu w decrete zemskem poznamenanu gednomislne oznamilj tjmto spusobem (TRENČÍN 1589); hrozno nebude slobodno do okolných miest na prodag wen z mesta winassati a predawatj prweg nežlj običegnu dežmu k mestu odprawy (KRUPINA 1688/( 1788)); aby taže I. wedle objcegneg pokutj mestečka bjla convincovana (L. MIKULÁŠ 1699 E); namisto zesnuleho pana Georgiusa Jančsik pana Simeona Lanyho za poradneho a običsagneho pana richtara gesti wiwolen (S. ĽUPČA 1730); v ten čas bi ňebila Hadixa ujšla običagnéj, potupnej, samím cuzoložnicám prichystanéj pokuťe (BR 1785)
L. o-ým poriadkom, spôsobom, trhom ako je zvykom, obyčajne: aby on (starý otec) tu gegich častku čtwrty tal domu, od Walacha dolni stranu, trhom obycagnym a giz rečenym, polom y ze wsseckymi vzitky ztrzil; zwrchu gmenowany Martin kupil gest kupi z bratrem swym Danyelem slussnym a obyčegnjm poradkem nasseho prawa Trech Slaczu; nalezeny techda gest spuosob, aby se tato wecz porjadne a obicagnim spusobem vcjnila (SLIAČE 1600; 1600; 1612)
6. týkajúci sa morálky, morálny, mravný: moralis: čtnostny, obyčagny, mrawny (KS 1763); -e prísl k 2: co se yehnenecz doticze, ktere pisse, ze by per den 18 popredal, to se prygaty nemuze, nebo obicegne per den 33 se kupuwagy (TRENČÍN 1640); wogacy nalachko pripraweny običagne bitki počatek činia, harcugice (KoB 1666); od woza, na kterem zenczy swug wižinek neb mladczy swug wimlatek obyčagne dowazagu (TRENČÍN 1731); žena moga obyčagne čssernast pradyen musy napryast (LIPTOV 1766); k 4: magy take magstrowe podle starodawneg obycege rocny den držety, a to sycze tu nedely po Božym tyele, o kterem case obycagne cechmagstra wolya (CA 1663); pozustala wdowa nekolikrate nemocz žensku takovu (:ktera každj mesjcz običegne na ženskj staw prichodi:) každj mesjcz necytila (ZÁBORIE 1699); med wčelki običegne zbiragj a wirabagi w gari a na gesen; od Turicz aš do s. Margaretkj običegne o hodine 8. rano a 4. wečer se wcelky roga (PR 18. st)
F. hoc est consuetum comittantur triscia Letum: tak se običegne wodj, za weselym smutek chodj (Se 18. st); k 5: Steffan, Gaspar, Melicher Czernekowye powedelj pod prysahu obyczeyne wssyczkny gednostayne, že ony gystotne wedy (MARTIN 1559 E); zdegssimu pastierowi dano na zawdawek obiczegne fl 1 (ZVOLEN 1637); (bohatí) sa obawagu, aby snat dlustvo nacas zlozene nebilo, w takich wecech obicegne porucnika aneb rukownika potrebugu (SJ 1764); lučku obecnu na stwrt woza dedina ma, kteru richtar običagne užiwa (LIKAVA 1770); -osť ž
1. bežnosť, všednosť: gest pak bylina (ezula) swu obyčegnosty znama: rutka polny w obyčegnosty nam znama (HL 17. st)
2. zvyk, obyčaj: gestliže bí gedáwal podle obíčagnosťi, prislíbila mu celí tídeň wakácie (DS 1795); (kacíri) swaté narjzenosti a cyrkéwné objčajnosti zapowrhagú (BlR 18. st)
3. mravnosť: civilitas: mrawnost, običagnost; mores commodi, svarissimi: obyčagnost (KS 1763)