Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

objekt -u m.

1. predmet (význ. 2), op. subjekt: o. skúmania, výchovy, myslenia

2. komplex zariadení slúžiaci istému cieľu: hospodársky, školský, rekreačný o.

3. gram. predmet;

objektový príd.

objekt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.

objekt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ materiálna vec vnímateľná zmyslami: živý, neživý o.; kozmické, mimogalaktické, vesmírne objekty; neidentifikovateľný lietajúci, pohybujúci sa o.; modelovanie trojrozmerného objektu; dodržiavať minimálnu vzdialenosť od fotografovaného objektu; rozmiestnenie geografických objektov na zemskom povrchu; Rôzne tvarované kalamáre sa zdobili vyrezávaním a intarziami a sú dnes vzácnymi objektmi pre zberateľov. [A. Hykisch]
2. ▶ predmet vnímania, myslenia, poznávania, skúmania; vec al. osoba, na ktoré je zameraná nejaká činnosť; op. subjekt: o. výskumu, pozorovania, interpretácie; myslenie býva zamerané na rozličné objekty; byť, stať sa objektom záujmu, túžby, nemiestnych poznámok, prenasledovania, útoku; videl som náš o. v okne; Ak chceme byť dobrými pedagógmi, musíme dokonale poznať objekt výchovy a prostredie, v ktorom žije. [J. Sedlák]; Pre mňa je strom estetický objekt, rád pozorujem, ako rastie. [J. Patarák] ▷ práv. objekt právneho vzťahu predmet (hnuteľný al. nehnuteľný majetok, výsledky duševnej činnosti a pod.), ktorý je chránený zákonom, pre ktorý vzniká právny vzťah, ku ktorému smerujú práva a povinnosti jeho účastníkov, subjektov
3. ▶ priestorovo a účelovo ohraničená, príp. technicky samostatná časť stavby, samostatne existujúci stavebný celok, stavba: bytový, obytný o.; polyfunkčný, viacúčelový o. slúžiaci na viaceré ciele, napr. obchodné, finančné, reštauračné, zábavné; novovybudovaný, rozostavaný, zdevastovaný o. stanice; prestavaný renesančný, barokový o.; historicky cenné, pamiatkovo chránené sakrálne objekty; strategický, vojenský o.; strážený o. vodného diela; mostný, mostový o. most; podzemný o. akákoľvek stavba situovaná pod povrchom terénu; prevádzkový o. v ktorom sa sústreďuje výroba podniku; energetický o. v ktorom sú energetické zdroje; ustajňovací o. v ktorom sa ustajňujú chovné zvieratá; skladové objekty; o. záhradnej architektúry; zákaz fajčenia v celom objekte polikliniky; prevádzkovať, spravovať niekoľko rekreačných objektov; Carnuntum bol mocný pevnostný objekt na Dunaji a zatieňoval aj západnejšie položenú Vindobonu, dnešnú Viedeň. [M. Kučera]
4. lingv. ▶ vedľajší vetný člen, ktorý je syntagmaticky (z hľadiska gramatickej spájateľnosti) závislý od slovesa al. prídavného mena a ktorého tvar je určený väzbou nadradeného výrazu, predmet: najtypickejším pádom objektu je bezpredložkový akuzatív; podľa výstavby je o. jednoduchý alebo viacnásobný
5. inform. ▶ (v objektovo orientovanom programovaní) dátová štruktúra, ktorá môže okrem dátových položiek obsahovať aj operácie uskutočňované s týmito dátami, rôzne premenné a s nimi súvisiace funkcie: každý o. je inštanciou nejakej triedy, pričom každá trieda má zadefinované vlastnosti a funkcie

objekt -u m. ‹l›

1. predmet nášho poznania, našej činnosti, nášho záujmu (op. subjekt): ekon. o. zdanenia

2. samostatne používateľný stavebný celok (napr. dom, most, priehrada): priemyselné o-y; vojenský o.

3. lingv. vetný člen rozvíjajúci sloveso al. prídavné meno udaním predstavy, ktorej sa obsah slovesa al. adjektíva priamo dotýka, predmet: osobné o-y prítomné al. neprítomné osoby, ktoré sa nezúčastňujú na komunikácii, ale v jej priebehu sa o nich hovorí; predmetové o-y konkrétne neosobné objekty, o ktorých sa v priebehu komunikačnej udalosti hovorí; log. prirodzený (al. umelý) jazyk, ktorý je predmetom výkladu v nejakom jazyku, tzv. metajazyku, objektový jazyk;

objektový príd.: lingv. o. genitív genitív cieľa deja, predmetový; o-é sloveso predmetové; o-á štruktúra komunikačnej udalosti sústava osobných a vecných objektov zasahovaných danou komunikáciou, pričom niektoré z nich majú vzhľadom na komunikáciu, príp. na spoločnú činnosť, sprostredkujúcu, inštrumentálnu funkciu; o. jazyk jazyk-objekt

objekt p. predmet 1, 2, téma

predmet 1. každý neživý hmotný jav • vec: cenné, ozdobné predmety, veci; predmety, veci dennej potreby • objekt (predmet vnímania, poznávania, myslenia): byť objektom záujmu

p. aj vec 2

2. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso al. prídavné meno • gram. objekt

3. p. téma

téma obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojna • námet: to je dobrý námet na film • látka: látka na rozmýšľanie • myšlienka • idea: hlavná myšlienka, idea románu • téza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednášky • tematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženy • predmet • objekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu

vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

objekt, -u m.

1. predmet vnímania, myslenia, poznávania; predmet (osoba al. vec), na ktorý je zacielené nejaké konanie, nejaká činnosť: o. vnímania, poznávania, skúmania, pozorovania; dieťa je o-om výchovnej činnosti; vybrať si za o. štúdia elektrické úkazy; byť o-om útokov, vykorisťovania; Objektom týchto ustavičných rozkazov je Viktor. (Gráf) Nemáte pochopu o láske, ktorá všetko premôže, aby dostala do svojej moci vytúžený objekt. (Jégé); práv. daňový o. to, z čoho sa platí daň;

gram. vedľajší vetný člen, ktorým sa rozvíja nadradené sloveso, predmet;

filoz. predmet poznávania a činnosti subjektu nezávislý od subjektu;

2. zaradenie slúžiace nejakému cieľu; stavby, budovy, pozemky al. predmety: vojenský, továrenský o., telovýchovné, rekreačné o-y, prístavné o-y, hospodársky dôležité o-y; Okolo objektu zo všetkých strán začali sa vynárať postavy. (Ondr.) objektový príd.: gram. o-é sloveso predmetové