Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

expr. k. → nos(om) nad niečím; k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

opak. krčievať -a

// krčiť sa

1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í

2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím

3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;

pren. v doline sa k-í dedinka;

opak. krčievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krčiť ‑í ‑ia nedok.; krčiť sa

krčiť -čí -čia krč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.


krčiť sa -čí sa -čia sa krč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

krčiť -čí -čia krč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) 1. ▶ tlakom, skrúcaním húžvať; robiť nepravidelné záhyby, krkvať: k. látku, noviny; Pritúlila ho s odovzdanosťou, ale s plačom, ktorý jej krčil briadku, sťahoval kútiky úst. [P. Glocko]; Ruky Jura Lacku kožku krčili, miesili, poťahovali, obracali lícom hore a dole. [H. Zelinová]
2.ohýbať, zohýnať, obyč. končatiny: k. nohy pod stôl; k. ruky v päsť; pren. strach ich krčil k zemi
fraz. krčiť hlavu medzi plecia mať strach, prejavovať zbabelosť; krčiť nos(om)/čelo prejavovať nespokojnosť, nesúhlas; krčiť plecia/plecami prejavovať nerozhodnosť, neistotu, bezradnosť
opak. krčievať -va -vajú -val; dok.skrčiť


krčiť sa -čí sa -čia sa krč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1.mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby; byť krčivý; syn. krkvať sa, húžvať sa: látka sa krčí
2. ▶ sťahovať sa do vrások al. záhybov; syn. mraštiť sa, vraštiť sa: tvár sa mu krčila od bolesti
3.ohýbať sa v chrbte, zohýbať sa; syn. hrbiť sa: k. sa pod ťažkým mechom; k. sa nad knihami; celý večer sa krčil pred monitorom; pren. Stromy sa pod ťarchou snehu krčili k zemi a zabárali si konáre do mäkkej, ligotavej a studenej prikrývky. [V. Handzová]
4.byť v nízkej polohe so skrčenými nohami; byť pričupený, prikrčený a prečkávať čas nebezpečenstva, chladu a pod.: k. sa v kúte, za plotom; k. sa od zimy, od strachu; Ozývali sa nové detonácie, všetko sa triaslo a pivnička, kde sme sa krčili, ani zďaleka neposkytovala dostačujúcu ochranu. [F. Zvarík]; Krčili sa od smiechu a jeden druhého pridržiavali, aby nespadli na zem. [P. Jaroš]; Prenasledovalo ho nebezpečné svetlo, ale on sa len krčil a bežal. [L. Ballek]; pren. Akýsi zvláštny pocit spolupatričnosti pútal ho k tomuto pustému kraju, k poliam a lesom, k dedine krčiacej sa medzi nimi. [P. Andruška]
opak. krčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1skrčiť sa

húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľať miagaťnár.: mäčkať madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiť mŕštiť vraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliť mrviť žmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


krčiť p. húžvať


krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa húžvať sa húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť sa mraštiť sa mŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť sa skrúcať sa kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať sa prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa ohýbať sa zohýbať sa zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupený chúliť sa kvočať čupieťexpr.: čupiť sa kvačať kľučať drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať sa túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčať stískať žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiť miagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvať húžviť krkvať krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkať mäždiť madžgať


mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiť vraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolestimračiť chmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelozmrašťovať zmŕšťovať zmršťovať zvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvárkrčiť húžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvárexpr.: krkvať vráskať: krkval, vráskal čelo od zlostikriviť (ústa): krivila ústa od plačuexpr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom


ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa zohýnať sa zhýbať sa skláňať sa kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemiprehýbať sa prehýnať sa prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v pásekriviť sa krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa krivíhrbiť sa hrbatiť sa nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbujekrčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčíkrútiť sa šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

2. p. klaňať sa 2


vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráskavraštiť sa mraštiť sa mŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusumračiť sa krčiť sa sťahovať sa zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolestivráskovať sa vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krčiť, -í, -ia nedok. (čo, pren. i čím) ohýbať, robiť záhyby, vrásky: k. papier, k. šaty

k. nos (nosom) nad niečím; k. ústa (ústami) mimikou tváre vyjadrovať nesúhlas; k. plecami pohybom pliec dávať najavo nerozhodnosť al. bezmocnosť;

dok. pokrčiť, skrčiť

|| krčiť sa

1. vytvárať neúhľadné záhyby, húžvať sa: šaty sa krčia;

2. ohýbať sa, hrbiť sa: Krčili sa pod nošami a pochodovali. (Bod.) Nad stolíkmi sa krčilo jedenásť úradníkov. (Pláv.)

3. čupieť, byť učupený; tiesniť sa: Ondro sa krčí pri studni. (Heč.) Mať krčí sa na lavic. (Taj.) Hádam sa mám krčiť v diere. (Fr. Kráľ); pren. Mestečko krčilo sa medzi grúňmi. (Fr. Kráľ);

opak. krčievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 skrčiť sa, k 1 i pokrčiť sa, k 3 prikrčiť sa

krčiť nedok. (kurčic) robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: Krčíž mi suknu, occadni si trochu! (Brestovany TRN); Čomu kurčiš te nohavice? (Spiš. Podhradie LVO)
F. račej buďem bruchom krčiť, ako bi(h) mau̯ robiť (Mošovce MAR) - radšej budem hladný; nosom krčiu̯, keť som ho núkala naším chľebom (Mošovce MAR) - prejavoval nevôľu


krčiť sa (kurčic śe)
1. csl mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: Šeti se mu kršä (Nandraž REV); Šati s kristalínu sa veľmi krčia (Návojovce TOP); Šati śe mocno kurča (Hrabkov PRE)
2. strsl, vsl ohýbať sa, zohýnať sa, chúliť sa: A uš keď mala tie boľesťi pret puorodom, sä ďesi krčila f kúťiku (Žaškov DK); Kršeu̯ sä na té posteli od boläšči (Brusník REV); Kurči śe od źimi (Studenec LVO); Co śe tam kurčiš pot stromem a ňeidzež do dnuka, ha?! (Geraltov SAB); Kurči śe, bo viter duje (V. Šariš PRE)


kurčiť p. krčiť


kurčiť sa p. krčiť sa

krčiť ndk čo ohýbať, robiť záhyby, vrásky na niečom: čelo krčiti, nabjrati, wrasstiti (WU 1750); pleca nekrčte (RPM 1795); k. sa ohýbať sa, hrbiť sa: bajus sa ty krcsy (KC 1791); hadowe wleču se zawzdy se krčice (PR 18. st);
F. riekla, že nielen gednim se bude kaczka krčit (S. ĽUPČA 1689) budú mať nepríjemnosti
P. tpn fl. Kurchva (Krčava 1288 VSS)

krčiť krčiť
krčiac plecami, jeho priatelia en haussant les épaules, ses amis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu