hmotný príd.
1. k hmota (význ. 1), materiálny: h-á podstata sveta
2. týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt, h-á škoda, h-á kultúra; h-é prostriedky majetok, peniaze;
hmotne prísl.: byť h. zodpovedný, zabezpečený;
hmotnosť -i ž.
1. k hmotný (význ. 1)
2. fyz. vlastnosť telesa daná gravitáciou a meraná v kilogramoch; podľa star. chápania váha: chlieb s h-ou 2 kg; h. nákladu; chem. molekulová, atómová h.;
hmotnostný príd.: h-é číslo
hmotný -ná -né príd.
hmotný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hmotu, matériu, materiálnu stránku vecí al. javu; tvorený hmotou, matériou; syn. materiálny; op. nehmotný, duchovný: hmotná podstata sveta; hmotná kultúra súhrn materiálnych hodnôt ľudstva v určitej epoche; veci sú hmotné □ fyz. hmotný bod objekt so zanedbateľnými rozmermi a nenulovou hmotnosťou 2. ▶ týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt; h. nedostatok; hmotná škoda; hmotné postavenie životná úroveň; hmotné prostriedky, statky majetok, peniaze; uspokojovanie hmotných potrieb obyvateľstva; hmotné zabezpečenie občanov; nepriaznivé hmotné pomery; život bez hmotných starostí; poskytnúť niekomu hmotnú výpomoc; uprednostňovať hmotné záujmy; byť v hmotnej núdzi bez finančných prostriedkov; Až dosiaľ poznala len hmotnú stránku mužovho povolania. [Ľ. Zúbek] □ ekon. hmotná zainteresovanosť v pracovnoprávnych vzťahoch jedna zo zásad odmeňovania, spočívajúca v zladení záujmov zamestnanca a zamestnávateľa pri zvyšovaní produktivity práce, jej racionalizácie a pod.; hmotná zodpovednosť zodpovednosť zamestnanca za schodok spôsobený na majetku, ktorý mu bol zverený, ak škodu spôsobil porušením povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru; práv. hmotné právo stanovujúce, aké práva a povinnosti komu patria, napr. v Občianskom zákonníku al. v Trestnom zákone
hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálny • fyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostredie • hmatateľný • viditeľný • poznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svet • reálny • skutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)
2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osoh • majetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiari • finančný • peňažný • peňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora
pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starosti • hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo • tento • pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)
p. aj pominuteľný
vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné náklady • majetkový: vznikla majetková škoda
2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela
3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumenty • reálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že… • skutočný: má o umenie skutočný záujem • objektívny: objektívne podmienky neboli priaznivé • realistický: realistický pohľad na vec • triezvy • nepredpojatý • nestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemika • faktický: uviesť faktické dôvody • meritórny
1. týkajúci sa hmoty, pozostávajúci z hmoty, fyzický, reálny: h. svet, h-á kultúra; telesá sú h-é; fyz. h. bod teleso minimálnych rozmerov al. bod, v ktorom je sústredená hmota; gram. h-é podstatné meno konkrétne;
2. týkajúci sa životnej úrovne, materiálny, majetkový, finančný: h. blahobyt, h. nedostatok, h-á bieda, h-á škoda, h-á pomoc, h-á odmena; h-é postavenie životná úroveň; h-é záujmy finančné, majetkové; h-é pomery majetkové; h-é prostriedky peniaze; práv. h-é právo materiálne;
hmotne prísl. materiálne, finančne: h. niekoho podporovať, poškodiť; h. zabezpečený; klesnúť mravne a h. (Vans.);
hmotnosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je hmotné, materiálnosť: h. sveta, h. vecí
hmotný príd 1. pozostávajúci z hmoty, materiálny, fyzický, telesný, op. duchovný: wice na zewnitrnich a hmotnich spusobach nezly na lasce a poslussenstwy cirkwe swate zaleželo (ŠV 1675); (veci) smisly našimi pochopitedlne gako materyalne neb hmotne (HeT 1775); hmotné, hnútitedlné weci (BN 1790) 2. obsahujúci veľa hmoty, mäsitý: spogenj trtola welmi gest hmotné (ZK 1778); -e prísl fyzicky: postiti se a hmotně k tomu připrawowáti (BK 1581); x. pren náb prostredek, skrze ktery Pan Bůh w srdcziach nassich hmotne wikonawa (TC 1631); -osť ž fyzická podstata: ctirj žijwlowe, ktere gsu sweta neywetssj hmotnostj (OP 1739); ďekuwáňá swátost, gégžto hmotnost gest chléb žitný a wíno z wiňiča (BN 1796)