Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roztopiť dok.

1. pôsobením tepla premeniť na tekutinu, rozpustiť: slnko r-lo sneh, r. maslo

2. dať rozpustiť niečo tuhé: r. cukor v káve;

nedok. roztápať -a

// roztopiť sa

1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: ľad, syr sa r-l

2. rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: cukor sa v čaji rýchlo r-l;

nedok. roztápať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
roztopiť ‑í ‑ia dok.; roztopiť sa

roztopiť -pí -pia -top! -pil -piac -pený -penie dok.


roztopiť sa -pí sa -pia sa roztop sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


rozmrznúť prestať byť zamrznutý • odmrznúť: zem, pôda rozmrzla, odmrzla; mrazená zelenina odmrzlarozpustiť sa roztopiť sa roztaviť sa (stať sa kvapalným): ľad, sneh sa rozpustilporozmŕzať poodmŕzať (postupne; o viacerých veciach)


rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy

2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadustopiť vytopiť: vytopila masť, stopila masloroztaviť rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľvyškvariť rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninuporozpúšťať (postupne)

3. p. roztiahnuť 1


roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany • rozliať sa vyliať sa: farba sa roztiekla, rozlialaporoztekať sa porozlievať sa povylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo

2. stať sa veľmi mäkkým • roztopiť sa rozpustiť sa rozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo


roztopiť p. rozpustiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

roztopiť, -í, -ia dok.

1. (čo) premeniť tuhú látku na kvapalinu (obyč. pôsobením tepla), roztaviť, rozpustiť: r. na rajnici masť, maslo; slnce roztopilo sneh, ľad; r. rudu; roztopené sklo, zlato, olovo; roztopený parafín; pren. r. bolesť, zatrpklosť niekoho rozptýliť;

2. (čo v čom) niečo tuhé nechať rozplynúť, rozpustiť v kvapaline: r. vo vode cukor, mydlo;

nedok. roztápať, -a, -ajú

|| roztopiť sa

1. (o tuhých látkach) pôsobením tepla premeniť sa na kvapalinu, roztaviť sa, rozpustiť sa: sneh, vosk sa roztopí, kovy sa roztopia, smola sa roztopila;

pren. zaniknúť, stratiť sa, zmiznúť, rozplynúť sa: nenávisť sa roztopila (Zúb., Karv.); húževnatosť sa roztopila (Krno); odpor sa roztopil (Vaj.); Ako sa roztopí jedným razom celá dôstojnícka sláva! (Kuk.) Prišla drahota, všetky úspory sa roztopili (Min.) minuli sa; pren. Vraví hlasom, že ľad by sa roztopil (Kuk.) milým, prívetivým. Tak chladno hľadí a pred chvíľou mala sa roztopiť (Kuk.) bola veľmi milá, prívetivá. Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol (Kal.) žart. rád je a nerád pracuje.

je mi na roztopenie, idem sa roztopiť, veď sa roztopím je mi veľmi teplo, horúco; div sa mu (jej) srdce neroztopí o niekom veľmi citlivom, citovom;

2. (v čom) rozplynúť sa, rozpustiť sa v kvapaline: cukor sa v káve rýchlo roztopí;

nedok. roztápať sa


topiť2, -í, -ia nedok. (čo) teplom uvádzať niečo do tekutého stavu, rozpúšťať, roztápať, taviť: slnko topí sneh, ľad; t. masť, slaninu; topené maslo; Medenú rudu topili v rozžeravených peciach. (Al.); fyz. bod topenia pri ktorom sa tuhá látka mení na kvapalnú; pren. Veľký mesiac topil mračná a prelieval sa štrbinami k chladnej jesennej zemi (Urb.) trhal;

opak. topievať, -a, -ajú;

dok. roztopiť

|| topiť sa meniť sa pôsobením tepla z tuhého stavu na tekutý, rozpúšťať sa, roztápať sa, taviť sa: sneh, ľad sa topí, maslo, vosk sa topí; kovy sa topia pri vysokej teplote; pren. Hnev sa začal topiť náhlym prívalom tajomníkovho smiechu (Jaš.) začal ustupovať;

opak. topievať sa;

dok. roztopiť sa

roztopiť dok.
1. csl pôsobením tepla premeniť do tekutého stavu, rozpustiť; tepelne takto spracovať (olovo, vosk, maslo a pod.): Olovo sä rostopilo a viľa̋lo do vodi (Žaškov DK); Rostopiľi olovo, viľiaľi do vodi a tam sa him s toho urobila dáka figúra (Ležiachov MAR); Ňiekerí robiľi tak, že rostopiľi vosk a namáčaľi knuod do vosku a to viadz rázi, akú hrúbú kceu̯ sviečku (Dol. Plachtince MK); Hrutku mladého masla son rostopila, abi bolo na pósné dni (Dol. Súča TRČ); Mi zme slaninku rostopili a tím zasmážali (Pruské PCH); Cukrkandl - to sa rostopiu̯ cukr a tepu̯é sa to pokrájalo na štverečki (Láb MAL); Vźaľi mac šmaľcu, rostopiľi a do uha naľaľi (Nemešany LVO); Cuker śe rostopil na met (Straňany MCH); Pisanki dachto paradzi i z rostopenim voskom (Bracovce MCH)
2. niečo tuhé nechať rozplynúť, rozpustiť v kvapaline: Šeľijako si pomáhaľi, kerísi aj midlo rostopeľi ve vodze, ňebolo takích práškvo jak čiľ (Ďurčiná ŽIL)


roztopiť sa dok.
1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: Keť sa to (maslo) rostopí, viľejeme do múki, vimiesime z_varešku (Dunajov KNM); Ke_ca rostopíl snach, už aj sa išlo na rolu (Zvončín TRN); As sa maslo rostopí, do podmáslá pridáme trochu múki (Vaďovce MYJ); Aj na Velkú noc padél sňech, ale sa potom rostopil a nepadal viec (Mokrý Háj SKA); Šňih śe rostopiu̯ u ceplim (Úbrež SOB); Śvička śe na slunku rostopi (Bracovce MCH)
F. rostopi śe od horučavi (Studenec LVO) - je mu veľmi horúco
2. rozplynúť sa, rozpustiť sa (napr. v kvapaline, ako súčasť nejakej zmesi a pod.): Toľko toho cukru si nasipala do čaju, že sa hej polovica aňi ňerotopila (Valča MAR); To sa prisolí do korita a ke_ca sol rostopí, to príďe takí uš krvaví ru̯osol (Vrbie RUŽ); Suľ śe rostopi (Studenec LVO); Cuker śe u čaju rostopi (Bracovce MCH)

roztápať, roztápať sa p. roztopiť


roztopiť dk
1. čo pôsobením tepla premeniť tuhú látku na tekutinu, roztaviť, rozpustiť niečo: mnohem diwnegssy gest, že hrom měd, zlato, stribro roztopi a nadobe, w ktereg tito wecy gsau skrite, nic zhola neusskody (SK 1697); wezmy sadla geden funth, roztop ho (RT 17. st); rostop jeden ffunt topeneho masla (RN 17.-18. st); rostopel kuchar mogu gednu czinowu misu (ŽILINA 1712);
x. pren roztopil jsem hu (moftiho dcéru) ja ništmeňéj zčástki písmem takímto, zčástki pak ústovňe natolko, že po ňedlhém čase milovala (BR 1785) obmäkčil som ju
2. čo v čom dať rozpustiť tuhú látku v kvapaline: wezmi zabaciny a roztop w nj malo ljadku a prikladeg na čelo (HT 1760); užitečnegssj bude kaupel, gestliže se málo mýdla v wodě roztopj (TiS 1788); -ovať, roztápať ndk k 1: za kotliczek medeny log roztapat, ponewadž se z hrnczi nestačsilo, f 1 d 40 (ŽILINA 1716); oheň driwi na uhel obraca, metal roztopuge (GŠ 1758); liqvo: topjm, roztopugem, rozpússťám; replumbo: olowo roztopugem, rozpússťám (KS 1763); roztopúvať frekv k 1: liquefacere frequent: roztopuwati (PD 18. st); roztopiť sa dk
1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: kdy se (sadlo) roztopilo, polož wssecky oznamene wecy pomaličky wnitr (RT 17. st); polož ho (hrniec) také na uhlj žiwé prázny, aby se rozpálil a roztopila se meď geho (KB 1757); od horučosti se roztopá wssecky wěcy k žiwotu potrebné (WP 1768); od mastneg tráwy prjcházagjca tučnost (oviec) se roztopí a na ostré kyslé wláhy obrátj, která nečistota sypanice donássa (VOv 1779); wosk se welice lachko rostopi s pomocu ohne (PR 18. st)
F. hora ocelowa w okamženy gak wosk neb maslo bi se roztopila (MiK 18. st) úplne by sa rozplynula
2. rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: naleg wody tak mnoho, aby se wssecko roztopilo (RTA 17. st); -ovať sa, -ievať sa, roztápať sa ndk k 1: kowi se y rostopyewagj (KoB 1666); liqvor: rozpljwám sa, roztopugem sa (KS 1763); liqueo: meknu, roztapam se (ML 1779)
F. hory gakossto wosk se roztopugu (MK 18. st) strácajú svoj tvar


roztopovať, roztopovať sa, roztopúvať p. roztopiť

roztopiť roztopiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu