Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozdĺž

I. prísl. po dĺžke niečoho, pozdĺžne: prejsť izbu p.; položiť niečo p.

II. predl. s G vyj. smer po dĺžke: p. cesty rastú stromy, p. steny sú lavice

pozdĺž prísl. i predl. s G

okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolo • dookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookola • vôkol • navôkol • zôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkol • hovor.: dokola • koldokola: dokola, koldokola rástli borovice • poet. kol (Smrek) • zastar.: dovôkola • dovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľa • pomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookola • naokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadol • hovor.: dokola • koldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blato • okľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudia • hovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šál • poet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potoka • popri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topole • hovor. i poet. kolo • poet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domu • zried.: mimo • pomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2

pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžne • hovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľ • poet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľa • vedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potoka • okolo (čoho) • pri • popri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličky • podľa (čoho): podľa železnice tečie rieka • po boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle

pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokom • mimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcoch • popri (kom, čom) • pozdĺž • podľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebe • po boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránky • mimo • pomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravu • popri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlave • okolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

5. p. okrem 2

pozdĺž (nár. i pozdĺžky) prísl. i predl. s 2. p. po dĺžke niečoho (vnútri al. vonku): Pavel prešiel dva razy izbu pozdĺž. (Tim.) Každý kus (papriky) sa pozdĺž nakrojí. (Vans.) Strýc začal klásť (na stôl) žitné zrnká, jedno pozdĺž, jedno priekom. (Jil.) Môžem si ľahnúť pozdĺžky i popriečky, ako len chcem. (Fel.); stromy rastú p. cesty, p. potoka; ruky spustené p. tela (Min.); Veranda pozdĺž celého domu. (Taj.)

pozdĺž (pozdúš, pozdluš)
I. prísl. po dĺžke niečoho, pozdĺžne: Roskrojeu̯ sliepku pozdĺž na dve poli (Bánovce n. Bebr.); Poton sa to pokrájalo na také klince pozdúž, lebo na také štverce (Podolie NMV)
II. predl. s G vyjadruje smerovanie
a. povedľa niečoho, popri niečom: Naši pretkova̋ sa usadili pozdĺš potoka (Val. Dubová DK); Pozdĺž našeho domu je medzierka (Návojovce TOP); Idem pozdĺš potoka, narás pret sebóv vidím biélu postavu (Krakovany PIE); Pozdluž drahi je doľina (Remeniny GIR); Pozdluž jarku buľi nasadzene virbi (Kanaš PRE); pozdúš chalupi (Bošáca TRČ)
b. po dĺžke niečoho: Plnú hrzd nabrál a tag išól pozdĺž role a rozhadzuvál (Borová TRN)

pozdúš p. pozdĺž

pozdĺž, pozdlžine, pozdĺžky [-dĺž-, -dlúž-] prísl po dĺžke niečoho, pozdĺžne: in longitudine vulgo pozdlzyne suo cedisset (TURIEC 1589); cesta na tom mieste gako gest wčylegssy čas zustavala y plod (!) gak pozdlssky, tak take y possyrky bil whraceny (ZÁTURČIE 1677); swedek to wyznawa, že gedenkrat w tegže Rasztoce wrbine gako pozdlssky dolu Turcom pruta rubal (DRAŽKOVCE 1746); pozdlss po začinku do polowice snad začinka založeno (seno) pri wrchu niečo ussie pod zbožjm (bolo) (ĎANOVÁ 1756); day omanowý koren kopat 14 dnj pred oberačku, poprerezawag ho pozdlússky na try neb 4 strani a ususs ho (VK 1764); (fatens) naskrze wedjet nemohol, že od polowics bokou panskeg lukj a pozdlžine od osady (sa pásli ovce) (RUŽOMBEROK 1776)